Večer v japonskej domácnosti

Od dopisovateľa Prebuďte sa! z Japonska

ZAUJÍMAJÚ vás stretnutia s rozličnými ľuďmi? Chcete sa dozvedieť niečo o ich zvykoch a vidieť ako žijú? Tak poďte so mnou, pretože istá japonská rodina nás pozvala na večeru. Cestou sa vám pokúsim trochu vysvetliť, čo môžeme očakávať.

Ale najprv si pripravíme malý darček. Očakáva sa to od nás. Krabica wagaši (japonské cukrovinky) alebo senbei (ryžové krekery) by bola vhodná. Keďže je však leto, vyberme radšej pekný košík ovocia. Môžeme ho kúpiť v stánku s ovocím; prútený košík zabalený v papieri a so stuhou je už pripravený na takúto príležitosť.

Pri príchode

Celá rodina nás víta pri vstupných dverách. Vzrušenie detí nám ukazuje, že pre rodinu je to zvláštna udalosť. Hľa! Papuče sú pekne pripravené na prahu — typické japonské gesto na privítanie. Japonci doma nechodia vo vychádzkovej obuvi. Nielenže to slúži na udržanie čistoty v dome, ale chráni tiež pred poškodením ťažké slamené rohože (tatami), ktoré sa používajú vo väčšine japonských domov.

Teda nechávame svoje topánky tu v genkan čiže na verande, kým vojdeme do domu. Stará matka už obrátila naše topánky a zoradila nám ich, keď budeme odchádzať. Ak treba topánky trocha vyleštiť alebo utrieť od prachu, nie je nezvyklé, že to urobia skôr, ako odídeme.

„Najprv zákusok?“

To je typická reakcia cudzincov, keď spozorujú čaj a sladkosti predložené pred večerou. Tieto hnedé jedlá podobné želé, ktoré vyzerajú ako čokoládové bonbóny, sú urobené zo sladenej sóje a nazývajú sa jókan. Spolu so zeleným čajom sú lahodné.

Ale kým začnete jesť jókan a piť čaj, osviežte sa chladným vlhkým uterákom, ktorý vám ponúkne hostiteľka. Nazýva sa o-šibori, doslovne „vyžmýkaný“. V zime poslúžia hosťovi pariacim sa, horúcim uterákom.

Všimnite si krásnu záhradu a rybník za posuvnými sklenými oknami. Takmer každý japonský dom má nejaký druh záhrady bez ohľadu na to, či sú ľudia bohatí alebo chudobní. Mnohí Japonci vydajú na záhradu o polovicu viac, ako na svoj nový dom.

Chodník, kamene, zákrsky borovíc a iných rastlín sú upravené tak, že záhrada vyzerá ako miniatúrna horská krajina. Vodopád a tiché jazierko naplnené veľkými, farebnými kaprami sú navrhnuté tak, aby vám pomohli uvoľniť sa a zvýšiť pôžitok z večera. Neskôr hostitelia zvyčajne ukážu návštevníkom aj ostatnú časť záhrady.

Miestnosť, v ktorej sa nachádzame, je zvláštna. Je to o-kjakuma čiže hosťovská izba. Vidíte ten mierne vyvýšený výklenok? Nazýva sa tokonoma. V minulosti sa tam nachádzali zbrane samurajov (japonských bojovníkov) a rodinný budhistický oltár. Dnes je to dekoratívne miesto, kde sú vystavené cenné vázy, zavesené zvitky a iné zdedené rodinné cennosti.

Keďže ste čestným hosťom, nepochybne budete sedieť najbližšie k tokonome. Všimnite si umelecky vyrezávaný stojan vedľa tokonomy. Nazýva sa tokobašira. Je vyrobený z ebenového a santalového dreva, ktoré je vyleštené a nalakované tak, aby vynikla prirodzená kresba a krása dreva. Jediný kus môže stáť tisíc dolárov, ba i viac!

Večera je pripravená

Naša hostiteľka práve oznámila, že večera bude hotová o niekoľko minút. Rada by však vedela, či by ste sa nechceli najprv okúpať. Nie, nie preto, že by si myslela, že to potrebujete, ale Japonci považujú teplý kúpeľ pred večerou za veľmi osviežujúci. Obyčajne pozvú hosťa, aby šiel prvý. Nechce sa vám kúpať pred večerou? Dobre, ale aspoň si pozrite o–furo čiže kúpeľňu.

I keď jestvujú ešte verejné kúpeľné domy, japonské domy majú teraz svoju vlastnú o–furo. Je to hlboká kaďa z dreva, z dlaždíc, alebo z umelej hmoty a je vybavená na spaľovanie dreva alebo plynu, ktorý ohrieva vodu na teplotu asi 40°C.

Japonský kúpeľ sa odlišuje od západného v tom, že človek sa umyje mydlom a spláchne ho skôr, ako vstúpi do vane a ponorí sa do teplej vody. Týmto spôsobom celá rodina používa na kúpanie tú istú vodu, iba ju trochu pred každým použitím prihreje. Vaňa je taká hlboká, že keď sa človek posadí, voda mu siaha práve po krk. Pôsobí to uvoľňujúco a je to potrebné pred spaním najmä za studených zimných večerov.

Hostina

Naša hostiteľka volá a hovorí, že je čas na večeru, ale skôr by som mal povedať na hostinu. Pozrite na všetky tie pokrmy rozložené na stole! Sú tak farebne a pôvabne upravené. V Japonsku je jedlo umeleckým dielom, kde príťažlivý pôvab je takmer taký dôležitý ako vôňa a chuť. Kytica farebných kúskov na podnose, nalakovanom na čierno, je japonské obľúbené jedlo suši. Každý kúsok tvoria starostlivo tvarované hrudky ryže s trochou cukru a octu, pokryté červenými a bielymi kúskami surového tuniaka alebo inými morskými pochúťkami.

Na ďalšej mise je pripravená pečená tai, druh morskej ryby, umelecky naaranžovaná na podnose v tvare polmesiaca s neporušenou hlavou a chvostom. Polievka je horúci vývar z chalúh s nakrájanými kúskami jemného tofu. Samozrejme, všade je hojnosť ryže pre každého. Na stole je aj čerstvý zelený šalát, a ovocie pripravené japonským spôsobom dopĺňa jedálny lístok. Aké lahôdky!

Zdvorilý rozhovor

Po jedle prichádza o–ča čiže zelený čaj, pri ktorom plynie náš rozhovor. Ale o čom by sme mali hovoriť? Nuž, Japonci sa živo zaujímajú o vás a vašu krajinu. Chcú tiež vedieť, čo si myslíte o ich krajine, o jedle a o japonskej strave všeobecne. Sú nadšení, ak sa zaujímate o japonské veci a naučíte sa niekoľko slov v ich reči.

Teraz môže hostiteľka povedať „O–kuči ni awanakute gomen nasai“, čo znamená: „Ľutujem, že vám jedlo nebolo po chuti.“ Žiada si tak iba uistenie, že vám jedlo chutilo. Tak povedzte: „Oišikatta desu!“ (Bolo výborné!) Ďalší hosť môže pridať kompliment: „Gočiso samadešita“, doslovne: „Ďakujeme, že ste sa ponáhľali [medzi kuchyňou a jedálňou] aby ste nás obslúžili.“

Zistíte, že oproti Západu sa možno zdá, že Japonci hovoria neurčito, ak rozprávajú o sebe, a že sa zdráhajú hovoriť o určitých veciach. Ak sa napríklad spýtate manželky, ako spoznala svojho manžela, môže odpovedať jednoducho iba rozpačitým smiechom. Alebo môžete obdivovať krásnu vázu a pýtať sa na cenu. Odpoveďou bude pravdepodobne „Čotto takakatta desu.“ (Bola trochu drahá.) Neurčité? Možno. Ale to je zdvorilý japonský rozhovor. Budeme sa musieť naučiť nebyť príliš dôvernými alebo zvedavými, ak niečo hovoríme, alebo sa pýtame.

Nádherný večer

Ani sme sa nenazdali a je tu čas odísť od našich príjemných hostiteľov. Keď sa na prahu obúvame, hostiteľka a jej matka sa hlboko ukláňajú súc na kolenách a rukách, s hlavou sklonenou k podlahe. Trvajú aj na tom, že si vezmeme z jedla, ktoré zostalo, vo veľkej pestrofarebnej furošiki čiže šatke. Pre každého z nás pridajú tiež malý darček.

Keď vyjde celá rodina na záverečné sajonara, možno si pomyslíte ako ja: ‚Aký príjemný večer.‘ Pripomeňme si však čas a prácu potrebnú na prípravu jedál. Skutočne sme sa ako hostia mohli cítiť mimoriadne vítaní. Aké pozorné od nich! Ich zadosťučinením je nepochybne vedomie, že nás veľmi obšťastnili.

Či nie ste radi, že ste išli s nami na návštevu? Možno máte pocit, že teraz poznáte Japoncov trochu lepšie. Nuž, musíte prísť čoskoro znova a dozvedieť sa niečo viac o tejto jedinečnej krajine a jej pohostinnom ľude.