Skutočný nový svet čaká na objavenie

„MENO je neistá vec, nemôžeš sa naň spoľahnúť!“ Tento triezvy postreh sa dokázal ako pravdivý v prípade Kolumba.

V súlade s významom svojho mena Krištof [Christoforos] sa Kolumbus istým spôsobom pokúsil ‚prinášať Krista‘. Koniec koncov, španielski monarchovia ho vyslali v záujme „služby Bohu a šírenia katolíckej viery“. No potom, čo naučil niekoľkých nechápajúcich domorodcov urobiť znamenie kríža a zaspievať Ave Maria, sústredil sa na hmatateľnejšie ciele: nájsť zlato a stále neobjavenú cestu do Indie.

Niektorí katolíci tvrdili, že Kolumbus by mal byť vyhlásený za „svätého“ pre jeho kľúčovú úlohu pri rozšírení hraníc kresťanstva. No hromadné „obracanie“, ktoré nasledovalo po Kolumbových objavoch, urobilo málo pre to, aby oboznámilo ľudí Nového sveta so skutočným Ježišom Kristom. Pravé kresťanské učenie bolo rozširované vždy mierovými prostriedkami, nie mečom. Používanie sily pri rozširovaní evanjelia je v hrubom rozpore s Ježišovým učením. — Porovnaj Matúša 10:14; 26:52.

Kolumbus (po španielsky Colón) mal akosi väčší úspech v naplnení významu svojho priezviska, ktoré znamená „kolonizátor“. Bol to on, kto založil v Novom svete prvé dve európske kolónie. Hoci obe zanikli, čoskoro boli zriadené ďalšie. Kolonizácia Ameriky postupovala, no v žiadnom prípade to nebola šťastná záležitosť, najmä nie pre kolonizovaných.

Dominikánsky mních Bartolomé de las Casas, ktorý bol očitým svedkom počiatkov kolonizácie Západnej Indie, protestoval u španielskeho kráľa Filipa II. proti ‚paródii spravodlivosti, ktorej sú podrobení títo nevinní ľudia, pričom sú ničení bez akejkoľvek príčiny a bez akéhokoľvek dôvodu, okrem chamtivosti a ambícií, ktoré ovládajú tých, čo páchajú takéto zlé skutky‘.

Hoci najhoršie zneužívanie bolo neskôr zmiernené, sebecké pohnútky a nemilosrdné metódy naďalej diktovali koloniálnu politiku. Nie div, že sa takýto spôsob panovania stal odpudzujúci. V 20. storočí väčšina amerických krajín odhodila koloniálne jarmo.

Obrátiť kontinenty na kresťanstvo a spravodlivo vládnuť nad obrovským množstvom kmeňov a jazykových skupín je naozaj veľmi ťažká úloha. A bolo by nespravodlivé viniť Kolumba zo všetkých negatívnych javov súvisiacich s nesmiernou mašinériou, ktorú nevdojak spustil, keď preplával oceán a začal to, čomu niektorí hovoria „stretnutie dvoch svetov“.

Ako poznamenáva Kirkpatrick Sale v knihe The Conquest of Paradise (Dobytie raja), „určite tu raz bola príležitosť, možnosť pre obyvateľov Európy, uchytiť sa v novej krajine, v ktorej matne rozoznávali rajskú zem“. Objaviť nový svet je však jedna vec; druhá vec je nový svet vytvoriť. Nebol to prvý prípad, keď pokusy o vybudovanie nového sveta zlyhali.

Iná nevšedná púť

Dvetisíc rokov predtým, ako Kolumbus vyplával na more, sa vydalo asi dvestotisíc ľudí na inú nevšednú púť. Nebrázdili oceán — skôr je pravdepodobné, že putovali púšťou. Aj oni smerovali na západ, do svojej domoviny, do izraelskej krajiny, ktorú väčšina z nich nikdy nevidela. Ich cieľom bolo založiť nový svet pre seba a pre svoje deti.

Ich púť z babylonského zajatia bola naplnením proroctva. Dvesto rokov vopred predpovedal prorok Izaiáš ich návrat domov: „Hľa, [ja, Zvrchovaný Pán Jehova,] tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“ — Izaiáš 65:13, 17.

‚Nové nebesia a nová zem‘ boli opisné, symbolické pojmy, ktoré poukazovali na nové vládne usporiadanie a novú spoločnosť ľudí. To bolo skutočne potrebné, pretože nový svet vyžaduje viac ako len nové kolonizované územie; vyžaduje nového, nesebeckého ducha u tých, ktorí vládnu, aj u tých, ktorým majú vládnuť.

Len málo Židov, ktorí sa vrátili z Babylonu, malo takého ducha. Napriek určitým počiatočným úspechom opísal asi sto rokov po návrate Židov prorok Malachiáš ich smutný stav — rozhodujúcimi silami v krajine sa stali sebectvo a chamtivosť. (Malachiáš 2:14, 17; 3:5) Židia premárnili jedinečnú príležitosť vybudovať nový svet.

Nový svet je ešte stále pred nami

Neúspech pri budovaní nového sveta v minulosti neznamená, že splnenie tejto úlohy je beznádejné. V knihe Zjavenie znova opakuje apoštol Ján Izaiášove slová, keď opisuje nasledujúcu dramatickú scénu: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo predošlé nebo a predošlá zem sa pominuli... A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:1, 4.

Tieto slová nás uisťujú, že sám Boh je rozhodnutý mať novú vládu nad celou zemou a novú spoločnosť ľudí, ktorí sa budú podriaďovať jeho panovaniu. Prinesie to nezmerný úžitok. Bude to skutočný nový svet.

Nový svet zriadený Bohom sa môže niekomu javiť ako utópia. No aj mnohým Kolumbovým súčasníkom sa zdalo nemožné to, o čom bol on presvedčený — že smerom na západ ležia kontinenty. Opis nového sveta zasľúbeného Bohom môže tiež niekomu znieť veľmi nepravdepodobne; no koľko učencov z 15. storočia si dokázalo predstaviť, že tretina zemskej súše je pre vedu neznáma?

Neznalosť medzi vedcami Kolumbových čias mala za následok, že objavenie Nového sveta sa javilo ako veľmi nepravdepodobné. Neznalosť Božích zámerov a Božej moci môže podobne zničiť dôveru v sľúbené nové nebo a novú zem. No po ich opise Všemohúci Boh pokračuje slovami: „Hľa, robím všetky veci nové... Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.“ — Zjavenie 21:5.

Celé ľudstvo nepochybne prahne po nejakom novom svete. Mexický spisovateľ Carlos Fuentes raz poznamenal: „Utópia je niečo z minulosti a niečo z budúcnosti. Na jednej strane je to spomienka na lepší svet, ktorý tu kedysi bol, ale už nie je. Na druhej strane je to nádej, že tento lepší svet, spravodlivejší a pokojnejší, jedného dňa príde.“ Tí, čo študujú Bibliu, sú presvedčení, že lepší svet — nie iluzórna Utópia — skutočne príde, pretože to sľúbil Boh a pretože to Boh aj uskutoční. — Matúš 19:26.

Nový svet na obzore

Keď sa Kolumbus pokúšal presvedčiť svoju posádku, že sa približujú k pevnine, nestačila mu na to len viera. Potreboval hmatateľné dôkazy. Zelené rastliny plávajúce na mori, vzrastajúci počet suchozemských vtákov, a napokon rozkvitnutá vetva unášaná na vlnách obnovili dôveru námorníkov v ich admirála.

Aj dnes existujú viditeľné skutočnosti svedčiace o tom, že sa približujeme k novému svetu. Fakt, že prvýkrát v dejinách je ohrozené prežitie ľudstva, nám pripomína, že Božia trpezlivosť s ľudským panovaním sa musí rýchlo približovať ku koncu. Boh už dávno sľúbil, že ‚bude privedená skaza na tých, ktorí kazia zem‘. (Zjavenie 11:18) Chamtivosť a sebectvo splodili množstvo neriešiteľných celosvetových problémov, problémov, ktoré Biblia vopred živo opísala ako vývoj, ktorý poukazuje na Boží blízky zásah.a

Keď pred päťsto rokmi Kolumbus prvýkrát vkročil na Kubu, vraj zvolal: „Tu by som chcel žiť večne!“ Tí, ktorí vstúpia do Božieho nového sveta, budú mať iste rovnaký pocit. V ich prípade bude toto želanie splniteľné.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 13]

Objaviť nový svet je jedna vec; druhá vec je nový svet vytvoriť