Prisťahovalci — celosvetový problém

„IDEME do Johannesburgu zarábať peniaze, pretože tu nie je možné dostať prácu,“ povedal istý robotník z juhoafrického vidieka, ktorý odchádza za prácou. Hovorí: „Keby sme dostali prácu tu, nemuseli by sme odchádzať do Johannesburgu.“ Jeho tklivé vysvetlenie opisuje dilemu, pred ktorou stoja mnohí cudzinci a robotníci, ktorí odchádzajú za prácou.

Ale niektorí ľudia majú strach z obrovského vzrastu migrácie za posledné desaťročia. (Pozri tabuľku na strane 5.) Španielsky denník El País uviedol: „V novom Nemecku sa náhle znova objavil rasizmus a nenávisť voči cudzincom.“ Násilnícke davy, ktoré opisuje tlač ako neonacistických skinheadov, napádajú prisťahovalcov.

Niektorí úradníci, ktorí prichádzajú do styku s prisťahovalcami, pripúšťajú, že sa riadia politikou odopretia vstupu do krajiny. Istý úradník prisťahovaleckého úradu v jednej ázijskej krajine vyhlásil, že jeho prácou bolo ‚držať cudzincov mimo krajiny‘. Časopis Time komentoval súčasný príliv utečencov z istej východoeurópskej krajiny a citoval slová vysokopostaveného úradníka, ktorý povedal: „Nechceme, aby sa cítili príliš dobre, pretože chceme, aby sa vrátili.“

Ešte ostrejšie boli poznámky istého francúzskeho novinára, ktorý je presvedčený, že ‚cudzinci, ktorí sa tam prisťahovali, sú hrozbou‘. Prečo? Sú „inej rasy, [rozprávajú] inými jazykmi, [a majú] odlišnú sústavu hodnôt.“ Aký bol jeho záver? „Mali by sme ich čo najviac vyhostiť, [a] zvyšok izolovať.“

Keďže prisťahovalcov obklopuje prostredie, ktoré je zamerané proti nim, nie div, že čelia múru predsudkov miestnych spoločenstiev, ktoré sa cítia ohrozené náhlym prílivom cudzincov. Typická je sťažnosť jedného nahnevaného Izraelčana, že „majitelia pozemkov uprednostňujú sovietskych prisťahovalcov“, pretože keď sa usadia v Izraeli, vláda týmto prisťahovalcom poskytne peniaze v hotovosti. Výsledkom je, že miestni obyvatelia sú nútení pre zvýšenie nájomného odsťahovať sa zo svojich príbytkov.

Nie je tajomstvom, že cudzinci často prijímajú podradné práce, ktorými miestni obyvatelia pohŕdajú. A tak mnohí príchodzí musia pracovať v tvrdých podmienkach a za nízke mzdy — najmä ak sú ilegálnymi imigrantmi. Navyše, prisťahovalci často trpia na pracovisku veľkou diskrimináciou pre svoj cudzí pôvod.

Bez ohľadu na to, kto sú alebo kde sa pokúšajú usadiť, väčšina prisťahovalcov stojí pred náročným procesom vytvárania nových vzťahov a zotavovania sa z pocitu vykorenenia z rodnej zeme. Časopis U.S. News & World Report hovorí, že prisťahovalci „často začínajú s pocitom, že sú odsúvaní a premožení“. Pre niektorých je to veľmi namáhavé. Správa pokračuje: „Tragédia straty pôvodného domova je umocnená neúspechmi pri hľadaní nového domova.“ Pre mnohých je vedomie zmeny prostredia do veľkej miery spojené s obrovskou úlohou naučiť sa nový jazyk.

Ako sa povie...?

Museli ste sa niekedy učiť cudzí jazyk a prispôsobovať novej spoločnosti? Aký to malo na vás vplyv? Pravdepodobne „konečným výsledkom vašej námahy je trýznivý pocit neúplnosti,“ odpovedá poľský prisťahovalec a spisovateľ žijúci v Spojených štátoch, Stanislaw Baranczak. Áno, jazyk je základom, aby ste sa mohli stať platným členom spoločnosti. Učiť sa nový jazyk môže predstavovať najmä pre starších prisťahovalcov veľký problém pri začleňovaní sa do spoločnosti.

Učiť sa cudzí jazyk je pre týchto prisťahovalcov často začarovaným kruhom. Časopis Aging hovorí, že keď sa prisťahovalci nevedia vyrovnať so stratou materinského jazyka a pôvodnej kultúry, často to spôsobuje depresie; to im znemožňuje sústrediť sa na požiadavky, ktoré zase kladie na nich osvojovanie si nového jazyka. Napokon sa cudzinec stále viac zdráha riskovať niekedy aj poníženie, vyplývajúce z toho, že sa učí cudzí jazyk. Problém sa zväčšuje, keď sa deti prispôsobia novému jazyku a kultúre oveľa rýchlejšie ako ich rodičia. To často vedie k sporom a generačnej priepasti v rodinách imigrantov, ak sa vysťahuje celá rodina.

Rozbité rodiny

Jedným z najmenej doložených, no stále najtragickejších následkov hromadného vysťahovalectva je katastrofálny účinok na rodiny. Rodiny sa často rozpadnú, keď jeden alebo obaja rodičia zveria svoje deti do opatery iných členov rodiny, kým oni sa pokúšajú o lepšie ekonomické vyhliadky mimo domova. Z výsledkov Druhého výskumu chudoby a vývoja na juhu Afriky, ktorý podnikol Carnegieho ústav, vyplýva, že tento druh migrácie „narúša... štruktúru rodiny“. Správa obsahuje konkrétne prípady rozpadu rodín, keď sa niektorí členovia rodiny vysťahovali.

To sú len niektoré problémy, pred ktorými stoja prisťahovalci na celom svete, nehovoriac o nákladoch na cestovanie, legalizácii pohybu a o rozhodnutiach, ktoré treba urobiť v súvislosti so zdravím, bývaním, vzdelaním a ďalšími členmi rodiny.

Ak vezmeme do úvahy všetky tieto ťažkosti, čo vlastne vedie ľudí k tomu, že sa sťahujú?

[Rámček na strane 4]

Spolupracovníci

HOCI neovládaný príliv cudzincov spôsobuje isté problémy, existuje aj veľa dokladov o tom, že v mnohých prípadoch sú prisťahovalci pre novú krajinu prínosom.

„Západné Nemecko a zahraniční robotníci majú zrejme zo seba vzájomný prospech,“ píše časopis Time a dodáva, že „pre oceliarne v Ruhrskej panve a montážne linky firmy Mercedes na okraji Stuttgartu sú zahraniční robotníci významnou pomocou“. Aj podľa časopisu National Geographic „by sa newyorský odevný priemysel zrútil“ bez práce prisťahovalcov.

Ekonómovia uznávajú významný príspevok týchto prisťahovalcov pre ich hostiteľské krajiny. Napriek veľkému utrpeniu, ktoré spôsobujú predsudky, sa Turci, Pakistanci a Alžírčania naučili prispôsobiť európskemu životu. „Darí sa im to,“ hovorí U.S. News & World Report, a budú v tom pokračovať, „kým Európa... nezistí, že ich potrebuje z čisto ekonomických dôvodov.“

V zúfalej túžbe, aby mali cudzinci v novej krajine úspech, sa v porovnaní s miestnymi obyvateľmi snažia byť sebestačnejší a menej závislí od sociálnych podpôr vlády. „Nič nie je tak neopodstatnené ako obvinenie, že imigranti žijú z podpory,“ povedal jeden pracovník prisťahovaleckého úradu v Spojených štátoch, ktorý vybavoval prípady vyše 3 000 prisťahovalcov.

Po príchode cudzincov sa často celé okolie zmení, pretože sa snažia zlepšiť svoje prostredie. Keď Južná Afrika zažila náhly príliv portugalských utečencov po vypuknutí vojny v Angole a Mozambiku, celé predmestia Johannesburgu prevzali a zveľadili portugalské spoločenstvá.

[Rámček na strane 5]

Niektoré údaje migračnej štatistiky:

▶ Osem percent francúzskej populácie tvorí 4,5 milióna prisťahovalcov vrátane 1,5 milióna Severoafričanov

▶ Len na jednom úseku hraníc USA s Mexikom zatkne 800 úradníkov pohraničnej stráže každú noc priemerne 1 500 osôb, ktoré chcú ilegálne prejsť do USA

▶ Asi 20 percent austrálskej populácie sa nenarodilo v Austrálii

▶ V Západnej Európe pracuje ilegálne asi milión Poliakov

▶ V minulom roku vycestovalo legálne za prácou do Južnej Afriky 350 000 mužov. Počet cudzincov bez zákonného povolenia je asi 1,2 milióna

▶ V roku 1990 sa najmenej 185 000 sovietskych Židov vysťahovalo do Izraela

▶ Od roku 1975 sa presťahovalo do Spojených štátov z juhovýchodnej Ázie vyše 900 000 osôb

▶ Každý týždeň emigruje z Hongkongu najmenej tisíc obyvateľov