Prisťahovalci — ako sa môžu prispôsobiť?
„POZRITE sa, moji rodičia sem prišli [ako] utečenci,“ odvrkol sedemnásťročný Jaroslav, unavený stálym podpichovaním preto, že je Ukrajinec. Vysvetľoval, že stratili svoju domovinu a aj keby chceli, „teraz by sa už nemohli vrátiť“. Táto skúsenosť, ktorá je uvedená v knihe Johna Browna The Un-melting Pot, odhaľuje typický boj o prijatie, v ktorom musia vytrvať mnohí prisťahovalci a cudzinci. Tento mladík zistil z vlastnej tvrdej skúsenosti, že stále ospravedlňovanie sa za svoj cudzí pôvod nepomáha. Napokon sa rozhodol pre postoj: ,Berte ma takého, aký som‘ — a to zabralo!
Predsudky, podozrievanie a neznášanlivosť sú skutočnosti, ktorým musia prisťahovalci čeliť. Ak ste však cudzincom, môžete urobiť pozitívne kroky, ktoré vám pomôžu vyrovnať sa so zmenou prostredia.
Pohnútky a postoje
Keď si uvedomíte, že v novom prostredí sa stretnete s predsudkami a azda i s odmietaním, podľa toho môžete prispôsobiť svoje reakcie. Rosemary, anglická imigrantka v Japonsku, hovorí z vlastnej skúsenosti. Varuje: „Nebuďte znechutení, keď majú miestni ľudia uštipačné poznámky o vašej rodnej krajine,“ a dodáva: „Odolávajte naliehavému pocitu brániť seba, svoju krajinu a svoj pôvod. Časom vás ľudia budú posudzovať podľa vašich každodenných postojov a správania a odložia svoje predsudky. Môže to trvať roky.“
Pamätajte, že miestne obyvateľstvo je veľmi citlivé na vaše pohnútky, pre ktoré chcete žiť v ich krajine. Dopisovateľ časopisu Prebuďte sa! v Nemecku, kde je teraz mnoho východoeurópskych prisťahovalcov, hovorí: „Problém prispôsobenia sa životu v novej krajine závisí od pohnútky, z akej sa niekto vysťahoval. Tí, ktorí mali na to vážne dôvody a želajú si, aby sa nová krajina stala ich domovom, sú všeobecne podnietení učiť sa jazyk a snažia sa prispôsobiť najlepšie, ako môžu. Tí, ktorí považujú svoje presťahovanie iba za dočasné, alebo ktorí sú motivovaní iba myšlienkou na ekonomické výhody, sú čoskoro rozčarovaní. Preto vynakladajú len malé úsilie, aby sa prispôsobili, čo vedie k ich vlastnému sklamaniu i k sklamaniu tých, ktorí s nimi prichádzajú do styku.“ To samozrejme neznamená, že prisťahovalci by sa nikdy nemali vrátiť do svojej domoviny, ak po tom túžia.
Teda postoje a pohnútky cudzinca môžu podporiť alebo zmariť proces prispôsobovania. Ak ste prisťahovalcom, uvedomte si, že miestni obyvatelia, ako to uvádza časopis U.S. News & World Report, sú presvedčení, že „cudzinci narúšajú etnické pojivo, ktoré udržiava národy pohromade“. No ak dokážete, že ste ako cudzinec prínosom, vaši hostitelia vás oveľa ľahšie prijmú, a dokonca sa s vami spriatelia. Rosemary, imigrantka, o ktorej sme sa už zmienili, vysvetľuje: „Chcú, aby ste zostali cudzincom, ale chcú tiež, aby ste mali radi to, čo majú radi oni.“
Niektoré problémy, ktorým budete ako prisťahovalec čeliť, možno predvídať, ba možno sa im vyhnúť tak, že sa čo najviac oboznámite so svojím budúcim miestom bydliska. Keď budete čítať, študovať a rozprávať sa s druhými o tejto krajine, zvykoch a kultúre, môže vám to veľmi pomôcť pri príprave na kultúrny šok z prudkej zmeny prostredia, ktorý sa nevyhnutne dostaví.
Legalizácia pobytu je samozrejme veľmi dôležitá, aby ste získali úctu miestnych obyvateľov. V očiach mnohých ľudí sú ilegálni prisťahovalci zlom a hrozbou. Prinajlepšom ich považujú za lacnú pracovnú silu a očakáva ich nemilosrdné vykorisťovanie. Úspešní imigranti hovoria, že usilovná snaha legalizovať pobyt sa vyplatí. Pri rozhovore s úradníkmi prisťahovaleckého úradu je veľmi dôležité byť čisto a slušne oblečený, aby ste zapôsobili dobrým dojmom. Prejavte ochotu spolupracovať. Neodpovedajte vyhýbavo.
Avšak ako prisťahovalec môžete urobiť oveľa viac, aby ste sa ľahšie prispôsobili novej krajine.
Majte otvorenú myseľ
Prirodzeným sklonom väčšiny príchodzích je to, že sa zoskupujú do vlastných spoločenstiev. Napríklad v New Yorku sú celé štvrte prevažne jednej národnosti — je tu malé Taliansko, Čínske mesto a židovská štvrť, a to sú len niektoré. Takéto spoločenstvá sú dôležitou podporou, aby sa prisťahovalci cítili ako doma — sú východiskovým bodom na prieskum nových možností.
Žiaľ, mnohí sa stiahnu a sami sa oberú o príležitosti a výhody, ktoré by im mohli skutočne pomôcť. „Ak sa odmietanie a odťahovanie od novej kultúry stane pravidlom pri prispôsobovaní novému... spôsobu života,“ hovorí časopis Psychology of Women Quarterly, „adaptačný proces sa možno nikdy úspešne nezavŕši.“
Naproti tomu väčšina prisťahovalcov, ktorí boli prispôsobiví a začlenili sa do novej spoločnosti, hovorí, že ich život sa tým veľmi obohatil. Skupina amerických študentov, ktorí strávili niekoľko týždňov štúdiom zmiešaných kultúr na mikronézskom ostrove Guam, sa vyjadrili, že to prispelo k tolerantnejšiemu pohľadu na iné kultúry. „Na odlišnosti sa pozerám so záujmom a zvedavosťou a nie ako na hrozbu,“ priznal jeden študent. Iný študent povedal: „Začínam sa pozerať na svoju kultúru s určitým nadhľadom... rozoberám hodnoty a veci, ktoré som predtým považoval za správne... mohol som sa od nich [obyvateľov ostrova] učiť.“
Avšak byť úspešný pri otváraní dverí príležitosti si vyžaduje určité základné predpoklady.
Kľúč k začleneniu
„Naučiť sa jazyk novej krajiny znamená rýchlejšie a ľahšie sa prispôsobiť... pretože to umožňuje prisťahovalcovi užšiu spoluprácu s hlavným prúdom spoločnosti.“ To odporúča časopis Psychology of Women Quarterly. No naučiť sa nový jazyk nie je ľahké. „Spočiatku to bolo ťažké,“ spomína George, prisťahovalec v Japonsku. „Keď som urobil chybu, smiali sa, ale nepomohli mi.“ George sa nedal odradiť a na prechádzku si vždy brával prenosné rádio a počúval japonské vysielanie. Dodáva: „Zistil som, že keď som veľa čítal, pomohlo mi to spoznať jazyk.“
Jazyk novej krajiny je vstupnou bránou do jej kultúry. Hoci napokon jazyk zvládnete, prispôsobiť sa novej kultúre je oveľa ťažšie. Tu sa vyžaduje určitý stupeň vyrovnanosti. Cudzinec, ktorý chce byť úspešný, musí byť pripravený boriť sa s poznaním o novej kultúre a súčasne si zachovať vlastnú osobnosť a sebaúctu. Juhoslovanský spisovateľ Milovan Djilas hovorí: „Človek môže opustiť všetko — domov, krajinu, pôdu — ale nemôže opustiť sám seba.“ Neprekvapuje, že nadobudnutie takejto rovnováhy je veľmi náročné.
Rodinná jednota
Každý človek reaguje na nové prostredie inak. Starší ľudia pochopiteľne zisťujú, že ich rodná kultúra a jazyk sú v nich hlboko zakorenené. Avšak deti sa prispôsobujú novému jazyku a kultúre oveľa rýchlejšie. Onedlho azda robia tlmočníkov a ich rodičia sa často ocitajú v pozícii žiakov. Táto neprirodzená zámena úloh často vedie ku konfliktom v rodine. Rodičia možno cítia, že strácajú úctu, a deti začínajú odmietať ‚staromódnu‘ kultúru svojich rodičov, ktorú im vnucujú. Teda ako sa môžu rodiny cudzincov vyrovnať s týmto narastajúcim tlakom?
Rodičia by predovšetkým mali brať do úvahy vplyv nového prostredia na ich deti. To znamená vynaložiť snahu a začleniť sa do spoločnosti spolu so svojimi deťmi — neočakávať od nich, že budú žiť v jednej kultúre a zostanú verní druhej. Tento ústupok vyžaduje od prisťahovaných rodičov hlboké porozumenie, no veľmi pomáha zmierňovať napätie v rodine. Jedna biblická zásada hovorí: „Múdrosťou sa vybuduje domácnosť a dokáže sa ako pevne založená rozlišovacou schopnosťou.“ — Príslovia 24:3.
Podobne aj deti by mali uznať, že hoci ich rodičia pochádzajú z odlišnej kultúry, prešli školou života, a preto sú oveľa skúsenejší. Náležitá úcta k nim veľmi pomáha zabezpečiť pokojný rodinný život.
Napriek tomu, že zapojiť sa do novej spoločnosti znamená zložitý proces, môžete aj vy, ako cudzinec, využiť túto skúsenosť vo svoj prospech. Istý úspešný mladý portugalský prisťahovalec Tony to zhrnul slovami: „Hoci som zažil mnoho ťažkostí, napokon som bol obohatený. Znalosť dvoch jazykov a kultúr mi poskytla oveľa širší pohľad na život.“
[Rámček na strane 10]
Ako sa môžu cudzinci prispôsobiť?
Mali by...
▶ naučiť sa jazyk
▶ prijať a pochopiť novú kultúru
▶ prispôsobiť sa miestnym zvykom
▶ oboznámiť sa s novým prostredím a pýtať sa naň
▶ vynaložiť úsilie a začleniť sa do spoločnosti ako rodina
▶ spolupracovať s úradmi; vynaložiť maximálnu snahu na legalizáciu pobytu
Nemali by...
▶ odťahovať sa od nového spoločenstva
▶ považovať vlastnú kultúru za nadradenú
▶ klásť peniaze a majetok na prvé miesto v živote
▶ očakávať, že deti budú lipnúť na pôvodnej kultúre
▶ pozerať sa na rodičov zhora preto, že pochádzajú z odlišného prostredia
▶ vysťahovať sa bez rodiny, ak je možné tomu predísť
[Obrázok na strane 9]
Ak sa naučíte jazyk novej krajiny, rozšírite si kontakty