Pomoc dospelým deťom alkoholikov

„Ak ste vyrástli v alkoholickej rodine, musíte sa vymaniť z pokrivených predstáv, ktoré ste nadobudli, a z duševného zmätku, ktorý vo vás zanechala takáto výchova. Inej cesty niet.“ — Dr. George W. Vroom

VÁŽNE ranený, krvácajúci vojak leží na bojovom poli. Rýchle prichádza pomoc a zraneného bojovníka dopraví do nemocnice. Vojak prežil, ale jeho problémy sa ani zďaleka nekončia. Rany treba liečiť, a trauma zo strašného zážitku môže pretrvávať roky.

Pre deti alkoholika sa môže domov podobať bojisku, na ktorom sú vystavené útoku základné ľudské potreby. Niektoré deti sú pohlavne zneužívané; iné sú terčom telesných útokov; mnohé sú citovo zanedbané. „Intenzita hrôzy je rovnaká, akú môže dieťa pociťovať, keď počuje v blízkosti domu padať bomby alebo strieľať guľomety,“ hovorí jeden mladý muž, keď si spomína na svoje detstvo. Nemožno sa preto diviť, že u mnohých detí, ktoré mali rodičov alkoholikov, prejavujú sa rovnaké posttraumatické stresové symptómy ako u vojnových veteránov!

Je pravda, že mnohé deti prežijú túto traumu a nakoniec opúšťajú domov. No do dospelosti vstupujú s ranami, hoci neviditeľnými, ktoré sú rovnako skutočné a dlhotrvajúce ako rany zraneného vojaka. „Teraz mám 60 rokov,“ hovorí Gloria, „a môj život je stále pod vplyvom duševných otrasov, ktoré súvisia s tým, že som sa narodila v rodine alkoholika.“

Ako sa dá takýmto ľuďom pomôcť? ‚Zdieľajte ich zármutok,‘ odporúča Biblia. (Rimanom 12:15) Aby to niekto dokázal, musí rozumieť zraneniam, ktoré spravidla zostávajú ako následok života v alkoholickom prostredí.

„Nemali sme žiadne detstvo”

Dieťa potrebuje, aby ho niekto vychovával, staral sa oň a neustále ho povzbudzoval. V alkoholickej rodine takáto pozornosť často chýba. V niektorých prípadoch sú v nich úlohy vymenené, a od detí sa očakáva, že sa budú starať o rodičov. Napríklad Albert bol živiteľom rodiny od 14 rokov! Malé dievčatko menom Jana nieslo namiesto alkoholického rodiča ťarchu domácich prác. Starostlivosť o mladších súrodencov spočívala predovšetkým na nej — a to všetko sa začalo, keď mala iba šesť rokov!

Deti nie sú dospelí, a jednoducho nemôžu plniť úlohu dospelých. Keď majú rodičia a deti vymenené úlohy, potom sa z dnešných akoby dospelých detí stanú zajtra neuspokojení dospelí. (Porovnaj Efezanom 6:4.) Poradca v otázkach rodinných vzťahov, John Bradshaw, píše: „Vyrastú, a ich telo je dospelé. Vyzerajú a rozprávajú ako dospelí, ale v ich vnútri je neuspokojiteľné malé dieťa, ktorého potreby neboli nikdy uspokojené.“ Takéto osoby môžu mať podobné pocity ako jedna kresťanka: „Stále mám v sebe bezodnú hlbinu bolesti ako následok toho, že moje najzákladnejšie citové potreby neboli v detstve uspokojené.“

„Určite je to moja vina“

Keď mal Robert ešte len 13 rokov, jeho otec zahynul pri nehode. „Chcel som byť dobrý,“ spomína Robert so sklopeným zrakom. „Viem, že som robil veci, ktoré sa mu nepáčili, no nebol som zlé dieťa.“ Robert niesol ťažké bremeno viny pre otcov alkoholizmus, a niesol ho veľa rokov. Keď rozprával tieto slová, mal 74 rokov!

Je celkom bežné, že deti berú na seba zodpovednosť za alkoholizmus rodiča. Sebaobviňovanie dáva dieťaťu predstavu, že ovláda situáciu. Janice to vyjadrila takto: „Myslela som si, že ak by som bola lepšia, otec by prestal piť.“

Skutočnosťou však je, že žiadne dieťa — ani žiaden dospelý — nemôže zapríčiniť, ovládnuť či vyliečiť to, že niekto pije. Ak je váš rodič alkoholik, nech už vám hocikto čokoľvek hovoril alebo naznačoval, v žiadnom prípade to nie je vaša vina! Azda sa potrebujete hlbšie zamyslieť nad tým, či necítite ešte aj v dospelosti nepatričnú zodpovednosť za skutky a správanie iných. — Porovnaj Rimanom 14:12; Filipanom 2:12.

„Nikomu nemôžem dôverovať“

Dôvera je budovaná na otvorenosti a úprimnosti. Alkoholikovo okolie je budované na utajovaní a popieraní skutočností.

Keď bola Sára mladá, vedela o otcovom alkoholizme. Spomína si: „Cítila som sa vinná už pri pomyslení na to slovo, pretože nikto v rodine by ho nevyslovil.“ Zuzana rozpráva o podobnej skúsenosti: „Nikto z rodiny nikdy nehovoril o tom, čo sa vlastne dialo, akí boli nešťastní alebo ako sme sa zlostili na [nevlastného otca alkoholika]. Myslím, že som to jednoducho vedome ignorovala.“ Alkoholizmus rodičov je teda často zahalený popieraním skutočnosti. „Naučila som sa niektoré veci nevidieť, pretože som toho videla priveľa,“ hovorí Zuzana.

Dôvera je oslabená aj náladovým správaním alkoholika. Včera bol rozjarený, dnes zúri. Martin, dospelý syn alkoholičky, hovorí: „Nikdy som nevedel, kedy prepukne búrka.“ Alkoholik nedodržiava sľuby nie pre bezstarostnosť, ale proste pre alkohol. Dr. Claudia Blacková vysvetľuje: „Upriamenie na alkohol je pre alkoholika prioritou číslo jeden. Všetko ostatné je druhoradé.“

„Skrývam svoje pocity“

Keď sa deti nemôžu deliť o pocity v prostredí pohody, učia sa ich potláčať. Do školy chodia s „úsmevom na tvári, a so stiahnutým žalúdkom“, píše sa v knihe Adult Children—​The Secrets of Dysfunctional Families (Dospelé deti — tajomstvo nefunkčných rodín), a neodvážia sa podeliť o svoje myšlienky zo strachu pred vyzradením rodinného tajomstva. Navonok je všetko v poriadku, no vnútri začínajú tlieť potlačené city.

Akékoľvek pokusy premôcť svoje city predstieraním, že je všetko v poriadku, v dospelosti zvyčajne zlyhávajú. Ak nemôžu byť pocity vyjadrované slovne, môžu sa prejaviť telesne — to znamená vredmi, chronickými bolesťami hlavy a podobne. „Moje city ma doslova stravovali,“ hovorí Shirley. „Mala som každú telesnú chorobu, aká existuje.“ Dr. Timmen Cermak vysvetľuje: „Dospelé deti sa chcú so stresom vyrovnať tak, že ho popierajú. Matku prírodu však neoklamete... Telo, ktoré je neustále v silnom strese, roky v silnom vnútornom napätí, začína zlyhávať.“

Nielen prežiť

Dospelé deti alkoholikov sú silné; svedčí o tom skutočnosť, že prežili traumatické detstvo. No treba viac, ako len prežiť. Je nutné naučiť sa novým prístupom v rodinných vzťahoch. Azda bude potrebné zaoberať sa pocitmi viny, hnevu a nízkeho sebahodnotenia. Dospelé deti alkoholikov musia použiť svoju silu, aby si obliekli to, čo Biblia nazýva „nová osobnosť“. — Efezanom 4:23, 24; Kolosanom 3:9, 10.

Úloha je to neľahká. LeRoy, dospelý syn alkoholika, zápasil s uplatňovaním biblických zásad vo svojej rodine 20 rokov. „Keď som dostal od Spoločnosti prostredníctvom knihy Rodina a iných publikácií všetky tie milujúce rady, nebol som schopný pochopiť ich podstatu.a Výsledkom bolo, že som sa úboho snažil tieto informácie uplatňovať... Bez citov, mechanicky som sa pokúšal nájsť a uplatniť pravidlá, ako to robili farizeji.“ — Pozri Matúš 23:23, 24.

Pre ľudí ako LeRoy môžu byť jednoduché pokyny, napríklad „prejav viac lásky“ alebo „pestuj výmenu myšlienok“, či „veď deti k disciplíne“, bezobsažné. Prečo? Pretože dospelé dieťa nemá žiadnu skúsenosť s týmito vlastnosťami či schopnosťami. Ako ich teda môže prejavovať či napodobňovať? LeRoy vyhľadal poradňu, ktorá mu pomohla porozumieť dopadu otcovho alkoholizmu. Tak sa mu otvorila cesta k duchovnému pokroku. Hovorí: „Hoci to boli veľmi bolestné chvíle môjho života, bol to čas veľkého duchovného rastu. Prvýkrát v živote skutočne cítim, že začínam presne chápať, čo to je láska k Bohu.“ — 1. Jána 5:3.

Kresťanka Cheryl dostala pomoc od sociálnej pracovníčky skúsenej v problematike alkoholizmu v rodine. Zdôverila sa tiež vnímavému kresťanskému staršiemu. „Až potom, čo som sa zbavila všetkých svojich nepríjemných tajomstiev, cítim pokoj s Jehovom a sama so sebou,“ hovorí Cheryl. „Teraz považujem Jehovu za svojho Otca (nikdy predtým som toho nebola schopná) a už sa necítim taká podvedená preto, že som nikdy nepocítila potrebnú lásku a vedenie od môjho otca tu na zemi.“

Amy, ktorá je dcérou alkoholika, zistila, že jej veľmi pomohlo úsilie o rozvíjanie „ovocia ducha“. (Galaťanom 5:22, 23) Naučila sa tiež zdôveriť so svojimi myšlienkami a pocitmi chápavému staršiemu. „Pripomenul mi, o čie schválenie sa chcem skutočne usilovať,“ hovorí Amy, „totiž o schválenie od Boha Jehovu a Ježiša Krista. Hladať ich lásku a schválenie nie je nikdy sebazničujúce.“

Úplné vyliečenie

V Biblii je zapísaný sľub Ježiša Krista, že tí, ktorí k nemu prichádzajú preťažení úzkosťami, nájdu občerstvenie. (Matúš 11:28–30) A Jehova je „Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“. (2. Korinťanom 1:3, 4) Maureena hovorí: „Spoznala som Jehovu ako niekoho, kto ma nikdy neopustí telesne, duševne ani citovo.“

Žijeme vo veku, ktorý Biblia nazýva posledné dni. Je to čas, keď mnohí — dokonca i v kruhu rodiny — budú ‚bezcitní, nezdržanliví a suroví‘. (2. Timotejovi 3:2, 3, Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty) No Boh sľubuje, že čoskoro zriadi nový pokojný svet, v ktorom zotrie všetky slzy a odstráni každý zármutok. (Zjavenie 21:4, 5) Jedna kresťanka, ktorá vyrástla v alkoholickej rodine, hovorí: „Dúfame, že sa nám všetkým spoločne podarí dostať do nového sveta, kde dosiahneme úplné vyliečenie, ktoré môže pochádzať len od Jehovu.“

JEDEN ŽIVOTNÝ PRÍBEH

„Som dospelá dcéra alkoholika. Otec sa stal alkoholikom, keď som mala osem rokov. Keď sa napil, bol násilnícky. Spomínam si na hrôzu, ktorú pociťovala celá rodina. V čase, keď som mala prežívať šťastné detstvo, učila som sa pochovávať svoje city, želania, túžby a nádeje. Matka a otec boli až príliš zamestnaní jeho problémami, než aby sa mi venovali. Nebola som hodná ich času. Zmocnil sa ma pocit, že som bezcenná. Keď som mala osem rokov, pripadla mi úloha, pre ktorú som sa musela rozlúčiť s detstvom — okamžite byť ako dospelá a starať sa o rodinné povinnosti. Môj život musel ísť nabok.

Otcovo správanie bolo také hanebné, že jeho hanba sa preniesla na mňa. Chcela som to dajako kompenzovať, preto som sa pokúšala byť dokonalá. Len som dávala a dávala v snahe kúpiť si lásku, lebo som sa nikdy necítila hodná lásky ničím nepodmienenej. Môj život sa stal akýmsi predstavením, pričom moje city zostávali chladné. Po rokoch mi manžel a deti povedali, že som ako robot, stroj. Tridsať rokov som im robila otroka, obetovala som svoje citové potreby pre ich; dávala som im, ako som predtým vždy dávala rodičom. A takéhoto poďakovania sa mi dostalo! To bola posledná rana.

Rozhnevaná, zmätená a zúfalá som sa rozhodla zistiť, kde som urobila chybu. Keď som sa rozprávala s inými, ktorí vyrastali v alkoholickej rodine, veľa mojich potlačených pocitov vyšlo na povrch; veci, na ktoré som si predtým nikdy nespomenula, veci, ktoré boli príčinou mojich častých záchvatov vysilujúcej depresie. Bolo to, akoby zo mňa niekto sňal ťažký náklad, ako katarzia. Pocítila som úžasnú úľavu, keď som videla, že nie som sama, že iní zdieľali a chápali moju traumu, ktorá vyplýva z detstva prežitého v alkoholickej rodine.

Vyhľadala som skupinu, ktorá sa volá Dospelé deti alkoholikov, a začala som používať niektoré ich liečebné postupy. Pracovné zošity mi pomohli zbaviť sa niektorých pokrivených názorov. Viedla som si denník, aby som odhalila ďalšie pocity, pocity, ktoré boli roky kdesi hlboko pochované. Počúvala som kazety zamerané na svojpomocnú terapiu. Sledovala som televíznu besedu s mužom, ktorý bol tiež dospelým synom alkoholika. Kniha Feeling Good (Dobrý pocit) z lekárskej fakulty Pensylvánskej univerzity mi pomohla získať sebaúctu a upraviť si svoje pokrivené vzorce myslenia.

Niektoré z týchto nových vzorcov myslenia sa stali nástrojmi či návrhmi, ako sa vyrovnávať so životom a s medziľudskými vzťahmi. Medzi tie, ktoré som sa naučila a ktoré som uplatňovala, patria: Nezáleží na tom, čo sme prežili, ale na tom, ako sa na to pozeráme a ako to chápeme. City nemáme dusiť niekde vnútri, ale ich treba preskúmať a potom ich buď konštruktívne vyjadrovať, alebo sa ich zbaviť. Ďalším nástrojom je fráza ‚nasmeruj sa na správny spôsob myslenia‘. Opakovaním je možné vytvoriť si nové vzorce myslenia.

Najdôležitejším zo všetkých nástrojov je Božie slovo, Biblia. Z nej a od zborov Jehovových svedkov, od zborových starších a iných zrelých svedkov som dostala to najlepšie duchovné liečenie. Naučila som sa primerane milovať samu seba. Uvedomila som si, že som jedinečná osobnosť s vlastnou individualitou a že v celom vesmíre niet takého istého jedinca ako som ja. A čo je najdôležitejšie, viem, že ma miluje Jehova a že Ježiš zomrel za mňa takisto ako za ostatných.

Teraz, po roku a pol, sa cítim o 70 percent lepšie. Úplné vyliečenie však nastane až vtedy, keď Jehovov nový svet spravodlivosti nahradí tento prítomný zlý svet a jeho boha, Satana Diabla.“

ZÁVER

Biblia hovorí: „Rada v srdci muža je ako hlboké vody, ale muž s rozlišovacou schopnosťou, ten ju načerpá.“ (Príslovia 20:5) Je nutná rozlišovacia schopnosť, ak má byť ten, kto pomáha, úspešný pri čerpaní z hlbokých vôd srdca to, čo skľučuje deprimovaného človeka. Veľkú hodnotu má „množstvo radcov“, ak majú rozlišovaciu schopnosť. (Príslovia 11:14) Aj nasledujúce príslovie ukazuje, aké užitočné je hľadať radu u druhých: „Železo sa ostrí železom. Tak ostrí jeden muž tvár druhého.“ (Príslovia 27:17) Ak skľúčené osoby pestujú výmenu myšlienok, môžu sa ‚vzájomne povzbudiť‘. (Rimanom 1:12) A ten, kto má spĺňať biblické nariadenie ‚hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami‘, musí rozumieť príčine a dôsledkom depresie, postihujúcej osobu, ktorej treba poskytnúť útechu. — 1. Tesaloničanom 5:14.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 8]

Mnohé deti alkoholikov majú posttraumatické stresové symptómy ako vojnoví veteráni!

[Zvýraznený text na strane 10]

Alkoholikovo okolie je budované na popieraní skutočností a utajovaní

[Zvýraznený text na strane 10]

Do školy chodia s „úsmevom na tvári, a so stiahnutým žalúdkom“

[Zvýraznený text na strane 11]

„Teraz považujem Jehovu za svojho Otca (nikdy predtým som toho nebola schopná)“

[Zvýraznený text na strane 12]

Najdôležitejším zo všetkých nástrojov je Božie slovo, Biblia

[Obrázok na strane 9]

„Moje city ma doslova stravovali“