„Moja modlitba bola vypočutá“
Odozva čitateľov na sériu článkov o alkoholizme
OD MNOHÝCH čitateľov z celého sveta sme dostali toto vyjadrenie: „Jehova vypočul moje modlitby.“ Takto reagovali na sériu článkov z 22. mája 1992 s názvom „Pomoc alkoholikom a ich rodinám“.
Tieto články založené na Biblii ukázali, ako môže alkoholizmus ovládnuť celú rodinu. Manželskí partneri a deti sa často pripoja k alkoholikovi v popieraní skutočnosti, že má naozaj problém s pitím. Oni i ďalší sa môžu neúčinnými metódami pokúšať alkoholika zmeniť — a možno sa im podarí len upevniť jeho návyk. Členovia rodiny musia preto pochopiť podstatu problému a v článku dostali konkrétne rady, ktoré im môžu pomôcť vymaniť sa z tohto ničivého zovretia. Informácie boli určené aj dospelým deťom alkoholikov a mali im pomôcť pri rozpoznaní alebo uzdravovaní citových rán. Nie div, že tieto články vyvolali živú odozvu čitateľov.
Jedna žena napísala: „Keď som videla titulnú stranu, po chrbte mi prebehli zimomriavky. Posledného jeden a pol roka som bola veľmi chorá. V decembri ma postihli záchvaty paniky a obdobia hlbokej depresie. Vychovával ma otec alkoholik, no mala som pocit, že je nerozumné pripomínať si minulosť. Keď som dostala Váš časopis, čítala som ho znova a znova. Prvý raz rozumiem sama sebe.“
Podobné pocity vyjadrili desiatky čitateľov. Jedno šestnásťročné dievča, ktoré má otca alkoholika, označilo článok za začiatok svojho uzdravovania. Ďalšia čitateľka píše: „Čítam časopis Prebuďte sa! od roku 1969, ale jeho informácie na mňa nikdy tak hlboko nezapôsobili. Roky som sa cítila ako stroskotanec a mala som pocit, akoby som sklamala aj Jehovu. V čom bola chyba? Vydala som sa do toho istého druhu bolesti a hanby, o ktorom som si myslela, že som ho opustila, a vychovala som päť detí v alkoholickom prostredí. Nemohla som im poskytnúť citové zázemie, ktoré potrebovali. Prebuďte sa! z 22. mája mi ukázalo cestu. Vďaka Jehovovi, že mi pomohol pochopiť môj handicap.“
Neprekvapuje, že články pomohli mnohým čitateľom aj po duchovnej stránke. „Dlho som trpela, lebo som nedokázala uplatňovať biblické zásady,“ priznáva jedna žena z Japonska. „Modlila som sa k Bohu, aby mi pomohol zmeniť osobnosť. O niekoľko dní som dostala tento časopis. Poučil ma o príčinách môjho správania a dodal mi odvahu veci napraviť.“
Niektorým čitateľom články pomohli prebiť sa múrom popierania. „Aj ja som obeťou otca alkoholika,“ píše istá žena z Kanady. „No iba po prečítaní Vášho článku som si plne uvedomila, v čom tkvie môj problém. Vyrastala som v popieraní, že by bol doma vôbec nejaký problém. S pomocou zrelej kresťanskej sestry dnes podnikám kroky k uzdraveniu. Žasla som, keď som sa dozvedela, že aj jej otec bol alkoholik.“
Iným články pomohli rozptýliť pocity opustenosti. „Čítanie týchto článkov bolo pre mňa liečbou,“ napísala jedna čitateľka, „pretože teraz si uvedomujem, že sú tu kresťanskí bratia a sestry, ktorí zdieľajú moje pocity a ktorí ma chápu.“
Mnohí čitatelia pri čítaní článku prelievali slzy. „Hneď ako som zazrela nadpis, rozplakala som sa,“ priznala istá žena. „Môj otec je alkoholik, ako bol aj môj manžel. Neuvedomovala som si, aký veľký podiel mal alkoholizmus na zničení môjho detstva. Zničil mi manželstvo a takmer zničil aj mňa. Plačem, lebo teraz mi prebleskuje svetlo na otázky, ktoré som si kládla celý život: ‚Prečo sa vždy cítim taká bezcenná? Prečo sa neodvážim nikomu dôverovať? Čo znamená tá prázdnota v mojom vnútri?‘“
Iní pocítili, že články im dali odpoveď na otázky, ktoré ich dlho trápili. Jeden mladý muž z Fínska napísal: „Premýšľal som nad svojimi pocitmi, lebo som nedokázal dôverovať ľuďom a prejavovať im náklonnosť.“ „Tieto informácie boli presne to, čo som potrebovala,“ vyjadrila sa podobne jedna žena. „Spolukresťania nás často chválili, že dávame ako rodina dobrý príklad. Dokonca i susedia nás chválili. No napriek tomuto úspechu som často hlboko vo svojom vnútri cítila, že so mnou čosi nie je v poriadku. Niekedy som bojovala s pocitmi viny a s nedostatkom sebaúcty, ale nikdy som nechápala prečo. Články mi pomohli pozrieť sa na veľa vecí vyrovnanejšie. Moje rany sa začali hojiť.“
Dospelé deti rodičov alkoholikov často trpia pocitmi viny. Všimnite si napríklad, čo napísala jedna čitateľka z Japonska: „Keď môj opitý otec bíjaval matku, znamenalo to pre mňa duševný stres a šok. Obyčajne mi bývalo zle, a dokonca som zvracala. Otec hovorieval: ‚Ak sa ty vzdáš Biblie, ja sa vzdám pitia.‘ No tento článok ma poučil, že alkoholici sa snažia zvaliť zodpovednosť za svoje pitie na druhých a my by sme sa tým nemali dať oklamať. Cítim sa, akoby ma boli prepustili na slobodu.“ Čitateľ z Brazílie napísal: „Keď môj otec pije, vždy obviňuje nás. Často som mal pocit, že je to moja vina. Články mi pomohli pochopiť, že to nie je ani moja vina, ani vina mojej matky.“
Významným zdrojom pomoci môžu byť milujúci kresťanskí starší. (Izaiáš 32:2) Články o alkoholizme mali pomôcť aj starším v zboroch, aby účinne riešili také problémy. (Izaiáš 50:4) Jedna kresťanka si spomína: „Celé roky som užívala antidepresíva; lekár naliehal, aby som vyhľadala odborného poradcu. No mne je nepríjemné rozprávať o svojich problémoch niekomu cudziemu. Pozvala som starších a spolu s manželom sme sa s nimi porozprávali, a v mojom strachu, hneve, v pocitoch frustrácie a opustenosti sa mi uľavilo.“
Na riešenie problémov, ktoré spôsobuje alkoholizmus, je často potrebná odborná pomoc. Hoci články neodporúčali nijakú konkrétnu liečbu, mnohí čitatelia si spomínajú na svoje osobné skúsenosti. „Môj manžel začal chodiť na protialkoholické liečenie,“ spomína istá žena. „No to bol pre nás oboch iba začiatok trojročného boja. Začali sme intenzívnou týždennou terapiou. Neexistoval žiaden spôsob, ako by sme mohli nájsť východisko z takej citovej temnoty sami.“ Istá žena z Nemecka, ktorá pracuje na antitoxikomanickom oddelení, dodáva: „Ďakujem Vám za to, že ste ľudí, ktorí sa obrátia tvárou k problémom a hľadajú pomoc, označili za silných — a že nie sú silní tí, ktorí problémy odsúvajú a zľahčujú. Jasne ste ukázali, že človek, ktorý hľadá liečenie, nestráca svoju tvár.“
Hoci je potešiteľné vidieť takú vynikajúcu odozvu na články, veľmi dobre vieme, že uzdravovanie citových rán spôsobených alkoholizmom je dlhý a často ťažký proces. Modlíme sa za tých, ktorí s pomocou Jehovu Boha čelia týmto vážnym problémom. Jeden čitateľ napísal: „Vychovával ma otec alkoholik. Aj keď teraz šťastne slúžim Jehovovi, ešte stále mám citové jazvy. S Jehovovou pomocou som sa do značnej miery zotavil, no súhlasím s tým, že úplné uzdravenie nastane iba v Jehovovom novom svete.“ — Izaiáš 65:17.