Je CFS skutočne chorobou?
„CHODILA som od lekára k lekárovi,“ rozpráva Priscilla, pochádzajúca zo štátu Washington (USA), ktorá trpí CFS (syndrómom chronickej únavy). „Urobili mi krvné testy a pýtali sa ma na spôsob života. Hovorili, že všetko je úplne v poriadku a navrhli mi, aby som sa poradila so psychiatrom. Ani jeden lekár nebol ochotný brať mňa alebo moje príznaky vážne.“
Táto skúsenosť je typická. Istý lekár, ktorý píše do časopisu JAMA (Journal of the American Medical Association), minulý rok povedal: „Priemerný pacient trpiaci CFS predtým navštívil 16 rôznych lekárov. Väčšine pacientov povedali, že sú úplne zdraví, že majú depresiu alebo že prežívajú príliš veľa stresov. Mnohých poslali k psychiatrom. Dnes je situácia lepšia, no len o niečo.“
CFS je mimoriadne zákerná choroba, píše časopis The American Journal of Medicine: „Človek prežíva vážny stres, keď sa vyrovnáva s chorobou, pričom vyzerá fyzicky v poriadku, výsledky lekárskej prehliadky, ako aj výsledky laboratórnych vyšetrení sú dobré. Chorobu často sprevádzajú napäté vzťahy s manželskými partnermi, ďalšími príbuznými, učiteľmi, zdravotníckymi pracovníkmi a poisťovňami.“
Pre lekárov spočíva záhada v tom, že veľká únava je bežným javom. „Keby lekár dostával za každého pacienta, ktorý sa sťažuje na únavu, jeden dolár, čoskoro by vôbec nemusel ordinovať,“ napísala istá lekárka redaktorka. No je zrejmé, že len málo tých, ktorí sa sťažujú na únavu, majú CFS. Keďže na stanovenie choroby nejestvujú žiadne lekárske testy, ako ju môžu lekári diagnostikovať?
Definícia CFS
V marci 1988 uverejnili CDC (Centrá pre sledovanie chorôb v Spojených štátoch) v publikácii Annals of Internal Medicine súbor prejavov a príznakov, ktoré súhrnne charakterizujú CFS. (Pozri pripojenú tabuľku.)
Hlavnými kritériami pre diagnostikovanie CFS sú 1. opätovný nástup únavy, ktorá trvá dlhšie ako šesť mesiacov a znižuje aktivitu pacienta o 50 percent, a 2. vylúčenie iných lekárskych alebo psychických stavov, ktoré môžu zapríčiňovať symptómy. Aby však bolo možné diagnostikovať CFS, pacient musí mať ešte ďalších 8 z 11 príznakov zo zoznamu pomocných kritérií, alebo 6 z 11 týchto príznakov a dva z troch zo zoznamu telesných kritérií.
Isté je, že ľudia spĺňajúci diagnózu CFS sú mimoriadne a dlhodobo chorí. CDC vypracovali značne zužujúci opis pre CFS, aby bolo možné tieto osoby jasne identifikovať. Pacientov, ktorí trpia miernejšou formou syndrómu, tento opis v súčasnosti vylučuje.
Môže byť CFS depresiou?
A čo názor lekárov, že pacienti s CFS trpia depresiami a ďalšími psychickými poruchami? Majú títo pacienti typické príznaky depresie?
Pacienti s CFS obyčajne trpia depresiou, ale Dr. Kurt Kroenke, profesor lekárskej fakulty v Bethesde (Maryland, USA), sa pýta: „Kto by nebol zdeprimovaný, keby bol celý rok či dlhšie unavený?“ Namieste je teda otázka: Je depresia príčinou CFS, alebo je jeho následkom?
Na túto otázku je často ťažké odpovedať. Lekár môže vziať do úvahy druhý bod hlavných kritérií, ktorý hovorí, že ‚psychické stavy, ktoré môžu zapríčiňovať symptómy, treba vylúčiť‘ a vyvodí záver, že pacient trpí depresiou, a nie organickou čiže telesnou chorobou. No v mnohých prípadoch nie je táto diagnóza uspokojivá.
Lekársky časopis The Cortlandt Consultant uvádza: „Najpresvedčivejším dokladom, že CFS je ‚organickou‘ chorobou, je náhle prepuknutie, a to u 85 percent pacientov. Väčšina pacientov tvrdí, že ich choroba začala jedného dňa chrípkovými príznakmi charakterizovanými teplotou [bolesťami hrdla, zdurenými lymfatickými uzlinami, bolesťami svalov] a príbuznými symptómami.“ Lekári, ktorí liečili pacientov s CFS, sú presvedčení, že depresia zväčša nie je príčinou symptómov.
„Keď sme porovnali svoje prípady,“ oznámil Dr. Anthony Komaroff, prednosta všeobecného lekárstva v nemocnici Brigham and Women’s Hospital v Bostone (USA), „zarazil nás fakt, ktorý uviedla väčšina pacientov, že boli úplne zdraví, aktívni a mali úspech v živote až do dňa, keď dostali nádchu, chrípku alebo bronchitídu, ktoré vôbec neustupovali. Príznaky, ktoré bolo možné považovať za psychické — depresia, malátnosť, poruchy spánku a podobne — pred prepuknutím choroby nemali.“
Typickým symptómom depresie je strata záujmu o čokoľvek. No Dr. Paul Cheney povedal: „Pacienti s CFS sú pravým opakom. Mimoriadne sa zaujímajú o to, čo znamenajú ich symptómy. Nemôžu byť činní. Nemôžu pracovať. Mnohí sú vyľakaní. Ale nestrácajú záujem o svoje okolie.“
Zdurené žľazy, teplota, zmeny v krvnom obraze leukocytov, opakované infekcie dýchacích ciest, bolesti svalov a kĺbov a najmä charakteristická malátnosť ako aj bolestivosť svalov, ktorá sa môže objaviť i po miernom cvičení — tieto symptómy jednoducho nezodpovedajú syndrómu depresie.
Závažnosť najnovších dokladov
Časopis JAMA oznámil v čísle zo 6. novembra 1991: „Predbežné údaje z prebiehajúcej štúdie pacientov, ktoré zodpovedajú definícii syndrómu chronickej únavy (CFS) podľa stanovenia CDC, ukazujú, že väčšina pacientov s touto chorobou nie je obeťou depresie či iných psychických problémov.“
Dr. Walter Gunn, ktorý v CDC podrobne sleduje výskum CFS, vysvetlil v tomto čísle časopisu JAMA: „Napriek skutočnosti, že mnohí lekári by všetkých týchto pacientov [ktorí boli pojatí do štúdie] považovali za depresívnych, sme zistili, že iba 30 percent malo pri prepuknutí úpornej únavy známky depresie.“
Môžu sa dokonca objaviť fyzické rozdiely medzi mnohými pacientmi s CFS a tými, ktorí trpia depresiou. „Pacienti s hlbokou depresiou majú často nepravidelnosti v spánku REM (rapid eye movement [rýchle pohyby očí]), zatiaľ čo pacienti s CFS majú nepravidelnosti v [spánku] non–REM,“ píše lekársky časopis The Female Patient.
Časopis Science z 20. decembra 1991 priniesol správu o ďalšom dôležitom zistení. Písalo sa v nej, že výskum naznačuje, že „pacienti s CFS majú zmenenú hladinu určitých hormónov mozgu“ a zaznamenala: „Hoci rozdiely oproti normálnym kontrolám boli malé, pacienti s CFS zhodne vykazovali zníženú hladinu steroidného hormónu kortizolu a zvýšenú hladinu hormónu ACTH (adrenokortikotropný hormón), ktorý vytvára hypofýza, čo je presný opak zmien pozorovaný pri depresii.“ — Kurzíva od nás.
Čo ak je CFS skutočne chorobou?
Lekárska profesia je skeptická voči poruchám, ktorým nerozumie, ako je napríklad CFS. „Do našej profesie preniká skepticizmus,“ napísal Dr. Thomas L. English. „Primeraný skepticizmus je ‚žiaducim‘ postojom inteligentného lekára s rozlišovacou schopnosťou.“ Dr. English sa však pýta, nakoľko prospešný je pre trpiaceho pacienta, „ak je CFS skutočne chorobou“. Skeptických kolegov lekárov sa pýta: „Čo ak sa mýlite? Aké následky to má pre vašich pacientov?“
Dr. English sám trpí CFS a minulý rok uverejnil časopis JAMA jeho článok adresovaný kolegom lekárom. Vyzval ich, aby sa vžili do situácie trpiaceho pacienta, opisujúc pritom syndróm CFS:
„Dostanete ‚nádchu‘ a váš život sa podstatne zmení. Nedokážete jasne myslieť... Niekedy nevládzete viac, iba čítať noviny alebo sledovať zápletku televízneho programu. Pásmová choroba bez konca. Vlečiete sa strmou chodbou nemocničného oddelenia, zahalenou v hmle, kadiaľ ste kedysi kráčali plní sebadôvery. Myalgie [bolesti svalov] putujú bezcieľne celým vaším telom. Symptómy sa objavujú a miznú, silnejú a slabnú... Mali by ste pochybnosti, keby ste nehovorili o svojich symptómoch s inými pacientmi, ktorí majú podobné skúsenosti... alebo s lekármi, ktorí videli stovky podobných prípadov...
Hovoril som s mnohými spolupacientami, ktorí hľadajú pomoc u našej profesie, no odchádzajú pokorení, nahnevaní a vyľakaní. Ich telo im hovorí, že sú chorí, no úvahy ich lekára o psychosomatickom pôvode choroby ich len naľakajú a rozhnevajú, ale neupokoja. Napovedia im, že lekár málo rozumie ich skutočnému problému... Máme veriť, že len preto, že sú symptómy zvláštne a nové, nemôžu byť skutočné? Máme predpokladať, že našimi laboratórnymi testami môžeme zisťovať nové choroby tak dobre ako staré? Nedôvera v nové myšlienky je taká stará ako ľudstvo; takisto škodlivé sú následky tejto nedôvery.“ — JAMA, 27. februára 1991, strana 964.
Hodnota uznania choroby
„Lekári, ktorí strávili veľa času rozhovormi s pacientmi trpiacimi CFS, počúvajú rozprávanie, ktoré je úplne zhodné; je to už klasika,“ povedal Dr. Allan Kind, odborník na infekčné choroby. „Môžem vám povedať, že syndróm chronickej únavy je skutočnosťou.“
Stále viac lekárov s tým teraz súhlasí. Preto časopis The Female Patient povzbudzuje lekárov: „Kým je stanovená diagnóza a vhodná liečba, lekár má osobitnú zodpovednosť povedať týmto pacientom, že majú skutočnú chorobu a že si ‚nič nenamýšľajú‘.“
Úžitok z potvrdenia choroby môže byť pre pacienta nesmierny. Keď istý lekár oznámil jednej žene, že má CFS, povedala: „Jednoducho mi začali tiecť slzy.“ Takou veľkou úľavou bolo pre ňu počuť od lekára, že jej choroba je skutočne chorobou a že má aj názov.
Ale čo je príčinou CFS? Čo ukázal výskum?
[Rámček na strane 7]
Diagnostické kritériá pre syndróm chronickej únavy
Hlavné kritériá
1. Opätovný nápor únavy, ktorý trvá dlhšie ako šesť mesiacov, sprevádzaný 50-percentným znížením aktivity
2. Žiadne iné klinické alebo psychické stavy, ktoré by mohli zapríčiňovať tieto príznaky
Pomocné kritériá
Príznaky sa musia objaviť pri alebo po prepuknutí únavy
1. Mierne zvýšená teplota
2. Bolesti hrdla
3. Bolestivé lymfatické uzliny
4. Celková svalová slabosť
5. Bolesti svalov
6. Pretrvávajúca únava po cvičení
7. Bolesti hlavy
8. Bolesti kĺbov
9. Poruchy spánku
10. Sťažnosti neuropsychologického rázu, ako je zábudlivosť, zmätenosť, ťažkosti so sústredením sa, depresia
11. Náhle prepuknutie choroby (v priebehu niekoľkých hodín až niekoľkých dní)
Telesné kritériá
1. Mierne zvýšená teplota
2. Zapálené hrdlo
3. Hmatné alebo citlivé lymfatické uzliny
[Obrázok na strane 8]
Lekári musia byť pozorní, aby rozlíšili syndróm chronickej únavy od depresie