Bezkrvná liečba ma zachránila od hroziacej smrti

Rozpráva pracovník svetového ústredia Jehovových svedkov

BOLA to irónia. Vo februári 1991 som odcestoval do Buenos Aires v Argentíne, kde som mal pomáhať viesť semináre o využívaní alternatívnej liečby namiesto transfúzie krvi. A teraz som bol sám na prahu smrti pre silné vnútorné krvácanie.

Moje problémy sa začali pred týždňom, keď som bol v Mexiku. Pociťoval som mierne bolesti v bruchu, no nepokladal som to za nič vážne. Miestny lekár povedal, že návštevníci zo Spojených štátov obyčajne mávajú v tejto oblasti žalúdočné ťažkosti. Dal mi lieky na utíšenie bolesti.

Nasledujúci deň, počas letu do Buenos Aires, sa bolesti zväčšili. V bruchu som cítil horúčavu, ktorá sa o dva dni zmenila na planúci oheň. Dostal som injekciu proti bolesti. To mi umožnilo dokončiť prednášky na seminári. Potom ma z odbočky Jehovových svedkov, kde som býval spolu s manželkou, dopravili do miestnej nemocnice. Tam mi stanovili diagnózu — žalúdočný vred, ktorý zrejme len nedávno prestal krvácať.

Diagnóza bola trochu záhadná, pretože som nikdy nemal žalúdočný vred ani žiadne podobné príznaky. Dúfali sme teda, že ak budem ležať, užívať antacidy a držať šetriacu diétu, zotavím sa. Naneštastie, po návrate do ošetrovne odbočky sa krvácanie obnovilo.

Mal som čiernu stolicu presýtenú krvou a bol som bledý ako stena. Napokon som stratil vedomie, pričom som si nechtiac vytiahol kanylu zavedenú do žily. Manželka vybehla na chodbu volajúc zdravotnú sestru.

Operácia — áno, či nie?

Čoskoro stáli pri mojej posteli dvaja lekári. Prostredníctvom tlmočníka ma informovali, že hladina hemoglobínu mi klesla na 6,8 gramu na deciliter (normálna hodnota je asi 15). Povedali mi, že sa telefonicky radili so špecialistom na bezkrvnú chirurgiu. Odporúčal okamžitú operáciu. Informoval som sa, či nie je možná iná liečba ako operácia.

Spojili sa s gastroenterológom. Povedal, že mi môžu cez hrdlo zaviesť sondu na perforované miesto v dvanástniku, čo je začiatok tenkého čreva. Keď sa sonda dostane na miesto krvácania, bude možné naniesť na ranu hemostatikum na zastavenie krvácania.

„Aká je nádej na úspech?“ spýtal som sa.

„Asi jedna k jednej,“ odpovedal lekár. Chirurg však povedal, že keď bude použitie hemostatika neúspešné, ďalší odklad spojený so stratou krvi znemožní vykonanie operácie. Zdalo sa, že nemám inú možnosť, iba operáciu.

Bola to chvíľa nabitá citmi. Manželka ma objala. Pred prevozom do nemocnice bol spísaný testament a ja som ho podpísal. Naši priatelia si mysleli, že operáciu pravdepodobne neprežijem.

Operácia

V operačnej sále ma položili na niečo, čo vyzeralo ako veľký sklený stôl. Odspodu prenikalo mierne a zhora prudké svetlo. Moja úzkosť sa zväčšovala, čo bolo asi očividné, lebo ku mne pristúpil jeden chirurg. „Nebojte sa. Všetko bude v poriadku,“ povedal. Jeho láskavý záujem ma upokojil. Potom som začal vdychovať anestetikum a zdalo sa mi, že som v jednom okamihu prešiel z omámenia do otupenosti a bezvedomia.

Prebral som sa, keď ma prekladali z nemocničného vozíka na posteľ. Pocítil som prudkú bolesť v rane a bolesť, ktorú mi spôsobovali trubičky vedúce cez nos a hrdlo, a pochytil ma strach. Manželka spolu s jednou priateľkou ma utešovali. Môj intenzívny smäd zmierňovali tak, že mi vodou zvlhčovali pery. Bol som rád, že žijem.

Hoci ma uistili, že operácia bola úspešná, krvný obraz sa mi zhoršoval. Kde mohla byť chyba? Vyšetrením stolice sa zistilo, že ešte stále krvácam. Chirurgovia boli presvedčení, že nekrvácam z miesta, ktoré práve operovali. Teda odkiaľ?

Lekári sa domnievali, že som musel prehltnúť nejakú toxickú látku, ktorá spôsobila ďalšiu perforáciu, azda v hrubom čreve. Povedali, že som príliš slabý na to, aby som sa opäť podrobil operácii.

Nátlak, aby som prijal krv

Keďže krvný obraz sa mi stále zhoršoval, zvyšoval sa nátlak, aby som prijal transfúziu krvi. Ošetrujúca zdravotná sestra mi povedala, že keby bola lekárom, dala by mi transfúziu jednoducho bez opýtania. Asi o tretej hodine ráno prišiel ku mne lekár a povedal mi: „Ak chcete žiť, musíte prijať krv.“

Vysvetlil som mu, že som Jehovovým svedkom a že tak z náboženských, ako i zo zdravotných dôvodov nemienim transfúziu krvi prijať. (3. Mojžišova 17:10–14; Skutky 15:28, 29) Bol očividne rozčúlený, no ja som jeho postoj pripisoval tomu, že moje pevné rozhodnutie nepochopil a nerešpektuje ho.

Pre zvyšujúci sa nátlak, ako aj pre iné okolnosti v nemocnici, som požiadal o prepustenie. Krátko nato ma sanitným autom previezli na ošetrovňu v odbočke.

Liečba, ktorá mi zachránila život

Tam som sa spýtal lekára, ktorý je tiež Jehovovým svedkom, či som dostal EPO (erytropoetín), syntetický hormón, ktorý stimuluje kostnú dreň, aby rýchlejšie vytvárala červené krvinky. Prisvedčil. Organizmus, pravdaže, potrebuje na tvorbu zdravých červených krviniek i základné stavebné zložky. Týmito stavebnými zložkami sú kyselina listová, vitamín B a predovšetkým železo. Najrýchlejším spôsobom, ako zásobiť organizmus potrebným železom, je podať železitý dextran (Imferon) do žily, a ja som oň požiadal.a

Imferon však v Argentíne nebolo možné dostať. Aj v Spojených štátoch bolo ťažké zadovážiť ho, pretože väčšina zásob bola poslaná na Stredný východ, kde bola v Perzskom zálive vojna. Nakoniec sa ho podarilo obstarať a ihneď doručiť jednému Jehovovmu svedkovi, ktorý mal odcestovať do Argentíny.

Dovtedy mi hladina hemoglobínu klesla na 4. Uvedomoval som si, že ďalší odber väčšieho množstva krvi na testy môže zhoršiť anémiu, preto som povedal laborantovi, ktorý prišiel do odbočky, že nedovolím, aby mi odobral krv. Namietal: „Musíme urobiť odber, ak chceme vedieť, čo sa deje.“

„Viete, čo sa deje,“ odpovedal som. „Krvácam. Čo je teda najcennejšou tekutinou môjho tela?“

„Krv,“ pripustil.

„A ja som sa teraz rozhodol, že vám viac svojej krvi nedám,“ povedal som. Nakoľko sa môj krvný obraz zhoršil, to sa nevie.

V ten večer som sa úpenlivo modlil k Jehovovi, prosil som o vedenie a vyjadril som nádej, že sa dožijem nasledujúceho dňa. Dožil som sa, ale cítil som, že sily ma opúšťajú. Zdalo sa, že smrť je blízko. Za normálnych okolností mám hladinu hemoglobínu 17,2 gramov na deciliter, čo je na hornej hranici prípustnej hodnoty; to znamenalo, že som stratil vyše 75 percent krvi. Bolo treba konať.

Ráno som požiadal lekárov, ktorí sa o mňa starali, o rozhovor vo veci ďalšej liečby. Nedali mi ešte vitamín K, ktorý je dôležitý pre zrážanlivosť krvi, ale teraz ihneď súhlasili s jeho podaním. Potom som sa spýtal: „Mohol niektorý liek, ktorý ste mi dali, spôsobiť alebo zvýšiť krvácanie?“

„Nie,“ odpovedali.

„Ste si tým istí?“ naliehal som.

Nasledujúci deň skoro ráno prišiel ku mne jeden z chirurgov a povedal mi, že ďalším skúmaním zistili, že jeden z liekov skutočne mohol prispieť k zvýšeniu krvácania. Okamžite mi ho prestali dávať. Ochota lekárov pozorne ma počúvať ako pacienta a starostlivo preskúmať spôsob liečby zvýšila moju úctu k nim.

Požiadal som, aby mi priniesli k posteli odbornú literatúru a spolu s manželkou sme ju začali skúmať. V jednom článku sa písalo o chemickom hemostatiku, lieku zastavujúcom krvácanie. Práve sme ten článok našli, keď vošiel Dr. Marcelo Calderón Blanco, ktorý je tiež svedkom, a oznámil nám svoj úmysel použiť podobný liek. Preparát mi podali tak, ako sa podáva klystír. Takmer súčasne bol doručený zo Spojených štátov Imferon a ten mi dali do žily.

Teraz sme mohli už len čakať. Ako deň plynul, cítil som, že mi pribúda síl. O tri dni som dovolil, aby mi urobili odber krvi. Napodiv, hemoglobín mi stúpol na 6! Keď mi ho kontrolovali pred piatimi dňami, bol iba 4 a ešte klesal. Lekári však boli skeptickí. Nariadili ďalší test. Ten potvrdil prvý. EPO a Imferon zabrali!

Laborant, ktorý robil na klinike krvné skúšky, zatelefonoval a povedal, že lekári mi museli dať transfúziu krvi. „Krvný obraz sa nemôže tak rýchlo zlepšiť bez transfúzie krvi,“ tvrdil. Lekári ho uistili, že mi žiadnu krv nedali. „Aký postup ste použili na také rýchle zlepšenie krvného obrazu?“ pýtal sa. Informovali ho o použití EPO a Imferonu.

Dr. Amilcar Fernández Llerena, ktorý nie je Jehovovým svedkom, ma navštívil v deň, keď prišli výsledky krvných testov. Vyšetril ma a nadšene povedal: „Dávam vám nové meno — Lazar.“ (Porovnaj Jána 11:38–44.) Musel som pozbierať všetky sily, aby som zadržal slzy.

Dr. Llerena povedal: „Za svoj život môžete poďakovať svojmu Bohu Jehovovi.“ Spýtal som sa ho, čo tým myslí. „Keby ste boli fajčiarom alebo užívali drogy či pili,“ odpovedal, „neboli by ste operáciu prežili. Prežili ste preto, lebo poslúchate Božie zákony a vaše telo je čisté a silné.“

Informácie, ktoré som použil vo svojom prípade, boli zväčša tie isté, ktoré sme poskytovali Výborom pre styk s nemocnicami na seminároch v Severnej Amerike, v Európe a v Latinskej Amerike. V programe sa kladie dôraz na úspešnú alternatívnu liečbu, ktorú možno využiť v bezkrvnej lekárskej starostlivosti. Je výborné, že informácie o týchto alternatívnych liečbach sú dostupné lekárom prostredníctvom Výborov pre styk s nemocnicami, a tých je teraz vyše 800 po celom svete.

Dúfam, že moja skúsenosť pomôže ďalším Jehovovým svedkom, ktorí potrebujú bezkrvnú liečbu. Nemocnica, v ktorej ma operovali, neskôr nadviazala kontakt s odbočkou Jehovových svedkov v Argentíne. Tamojší lekári povedali, že teraz si uvedomujú, že máme úspešný postup na liečbu pacientov s použitím bezkrvných prípravkov a že budú radi aj v budúcnosti s nami spolupracovať.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 13]

Pri odchode z nemocnice po operácii