Smrť prichádza na jemných krídlach

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Nigérii

Nie je to vojna, ktorej by boli venované hlavné titulky v novinách; vyžiadala si však nespočítateľné milióny ľudských životov. Nie je to vojna, v ktorej sa bojuje bombami a guľkami; no pokiaľ ide o utrpenie a stratu životov, v súčasnosti súperí s vojnami, ba ešte ich predstihuje. V tejto vojne neprichádza smrť z útrob ťažkých nepriateľských bombardérov, ale na krehkých krídlach samičky komára.

JE NOC; celá domácnosť spí. Do spálne vletí samička komára, mávajúc krídlami asi 200 až 500 ráz za sekundu. Prahne po ľudskej krvi. Jemne dosadne na ruku chlapca. Keďže váži iba tri tisíciny gramu, chlapec sa ani nepohne. Potom vysunie z čeľustí pílkovitý ciciak, ktorým prepichne chlapcovi kožu a vnikne do kapiláry. Dvoma pumpičkami, ktoré má v hlave, nasaje krv. Súčasne zo slinných žliaz komára prechádzajú do chlapcovho krvného obehu parazity malárie. Celá akcia prebehne veľmi rýchlo; chlapec nič necíti. Samička odletí napitá krvou, ktorá trojnásobne prevyšuje váhu jej tela. O niekoľko dní chlapec smrteľne ochorie. Má maláriu.

To je scéna, ktorá sa udiala už miliardy ráz. Výsledkom je utrpenie a smrť obrovského rozsahu. Niet pochýb o tom, že malária je krutým a húževnatým nepriateľom ľudstva.

Vytrvalé hľadanie nepriateľa

Jeden zo základných objavov v boji proti malárii neurobili významní európski vedci, ale britský vojenský lekár na jednej základni v Indii. V súlade s názorom predchádzajúcich dvoch tisícročí usudzovali vedci a lekári 19. storočia, že ľudia dostávajú túto chorobu pri vdychovaní vlhkého vzduchu z močiarov.a Dr. Ronald Ross bol naproti tomu presvedčený, že chorobu prenášajú z jedného človeka na druhého komáre. Aj keď už bolo známe, že pri malárii sa v ľudskom krvnom obehu nachádzajú parazity, výskumníci ďalej hľadali rozlúštenie záhady vo vzduchu a vo vode v močiaroch. Medzitým Dr. Ross skúmal žalúdky komárov.

Keď vezmeme do úvahy primitívne laboratórne vybavenie, s ktorým musel pracovať, skúmať žalúdky komárov nebola ľahká vec. Pri práci krúžili vôkol neho roje komárov a moskytov, ktoré, podľa Dr. Rossa, boli odhodlané pomstiť sa „za smrť svojich priateľov“.

Konečne 16. augusta 1897 objavil Dr. Ross v žalúdočných stenách komára anofela guľaté organizmy, ktoré sa cez noc zväčšili. Boli to parazity malárie!

Naplnený pocitom víťazstva si Dr. Ross zapísal do svojho poznámkového zošita, že odhalil tajomstvo, ktoré bude znamenať záchranu „tisícov ľudí“. Napísal si aj verš z Biblie z listu Korinťanom: „Smrť, kde je tvoj osteň? Hrob, kde tvoje víťazstvo?“ — Porovnaj 1. Korinťanom 15:55.

Ničivé účinky malárie

Rossov objav bol míľnikom v boji proti malárii. Pripravil cestu k prvému veľkému útoku ľudstva proti tejto chorobe a proti hmyzu, ktorý ju prenáša.

Takmer v celých dejinách ľudstva boli straty na ľudských životoch následkom malárie veľké a nepretržité. Egyptské hieroglyfy a papyrusy dosvedčujú hromadné úmrtia na maláriu 1 500 rokov predtým, ako chodil po zemi Kristus. Malária plienila krásne mestá v nížinách starovekého Grécka a Alexandra Veľkého skolila v jeho najlepších rokoch. Decimovala rímske mestá a nútila bohatých sťahovať sa do hornatých krajov. Počas križiackych výprav, americkej občianskej vojny a dvoch svetových vojen zabila viac ľudí, než bolo zabitých v mnohých veľkých bitkách.

Pre maláriu si západná Afrika vyslúžila prívlastok „hrob bieleho človeka“. Choroba v skutočnosti bránila európskemu súpereniu pri kolonizácii Afriky natoľko, že jedna západoafrická univerzita vyhlásila komára za národného hrdinu! V Strednej Amerike malária prispela k prekazeniu úsilia Francúzov vybudovať Panamský prieplav. Hovorí sa, že v Južnej Amerike si malária pri stavbe železnice Mamoré-Madeira v Brazílii vyžiadala za každý položený podval jeden ľudský život.

Boj o víťazstvo

Obrana proti komárom, no nie vedome proti malárii, trvá už celé tisícročia. V 16. storočí pred n. l. používali Egypťania olej zo stromu Balanites wilsoniana ako repelent proti komárom. O tisíc rokov neskôr Herodotos napísal, že egyptskí rybári si naťahujú nad postele siete, aby sa chránili pred týmto hmyzom. O sedemnásť storočí neskôr Marco Polo napísal, že bohatí obyvatelia Indie spia v posteliach s ochrannými závesmi, ktoré možno na noc zatiahnuť.

Inde objavili ľudia prírodné prostriedky, ktoré boli naozaj cenné. V Číne už pred vyše 2 000 rokmi maláriu úspešne liečili rastlinou nazývanou čchinkchaosu, rastlinným prostriedkom, ktorý bol znova objavený v posledných rokoch. V Južnej Amerike používali peruánski Indiáni kôru chinínovníka. V 17. storočí sa chinínovník dostal do Európy a v roku 1820 dvaja parížski lekárnici z neho extrahovali alkaloid nazývaný chinín.

Nové zbrane

Hodnota chinínu v predchádzaní malárii a pri jej liečení bola uznávaná pomaly, ale keď už raz bola uznaná, chinín sa stal jediným liekom na ďalších sto rokov. Neskôr, na začiatku druhej svetovej vojny, obsadili japonské vojská dôležité chinínovníkové plantáže na Ďalekom východe. Následný vážny nedostatok chinínu v Spojených štátoch podnietil intenzívny výskum na vývoj syntetického lieku proti malárii. Výsledkom bol chlorochin, liek, ktorý bol bezpečný, vysoko účinný a jeho výroba bola lacná.

Chlorochin sa rýchle stal hlavnou zbraňou proti malárii. V štyridsiatych rokoch sa začal používať aj insekticíd DDT, mocný zabijak komárov. DDT nezabíja komáre iba vtedy, keď sa nastrieka, ale zostáva na postriekaných stenách a hmyz usmrcuje aj neskôr.b

Protiútok s optimistickými vyhliadkami

Po druhej svetovej vojne zorganizovali vedci, vyzbrojení DDT a chlorochinom, celosvetový protiútok proti malárii a komárom. Boj mal prebiehať na dvoch frontoch — na zabíjanie parazitov v ľudskom tele sa mali používať lieky, zatiaľ čo intenzívne postreky insekticídmi mali vyničiť komáre.

Cieľom bolo úplné víťazstvo. Malária mala zmiznúť z povrchu zeme. Vodcom útoku bola novozaložená Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá tomuto programu pripisovala prvoradý význam. Odhodlanie bolo podporené finančne. Od roku 1957 do roku 1967 vynaložili národy na celosvetovú kampaň 1,4 miliardy dolárov. Počiatočné výsledky boli veľkolepé. Choroba bola zdolaná v Európe, v Severnej Amerike, v Sovietskom zväze, v Austrálii a v niektorých krajinách Južnej Ameriky. Profesor L. J. Bruce-Chwatt, veterán v boji proti malárii, si spomína: „Dnes by bolo ťažké opísať obrovské nadšenie, ktoré v tých pokojných dňoch na celom svete vyvolal program na vyhladenie malárie.“ Malária bola pred zánikom! WHO sa vystatovala: „Vyhladenie malárie sa stalo cieľom, ktorý môžeme dosiahnuť.“

Malária sa bráni

Ale víťazstvo sa nedosiahlo. Generácie komárov, ktoré prežili prudký útok chemikálií, sa stali odolnými proti insekticídom. DDT ich už nezabíjal tak ľahko ako predtým. Podobne aj parazity malárie v ľudskom organizme sa stali odolnými proti chlorochinu. Tieto a ďalšie problémy vyústili v niektorých krajinách, kde sa už víťazstvo zdalo isté, do strašného obratu. Napríklad Srí Lanka, kde sa roku 1963 malária považovala za skutočne vyhladenú, zažila už po piatich rokoch epidémiu, ktorou boli postihnuté milióny.

V roku 1969 sa všeobecne musel prijať fakt, že malária je nepriateľ, ktorého nemožno vyhladiť. Miesto slova „vyhladenie“ sa začal používať výraz „kontrola“. Čo to znamená „kontrola“? Dr. Brian Doberstyn, vedúci malarického oddelenia WHO, vysvetľuje: „Jediné, čo môžeme robiť, je snažiť sa udržať úmrtnosť a utrpenie v primeraných medziach.“

Iný predstaviteľ WHO lamentuje: „Po úsilí o zdolanie malárie v päťdesiatych rokoch a po používaní DDT proti hmyzu sa medzinárodné spoločenstvo dalo na ústup. Chudoba, nedostatočná infraštruktúra, odolnosť proti liekom a insekticídom viedli k pretrvávaniu choroby. Choroba nás skutočne premohla.“

Ďalším činiteľom je to, že spoločnosti, ktoré vyrábajú lieky, upustili od výskumu. Jeden vedec zaoberajúci sa maláriou povedal: „Problémom je, že si to vyžaduje hromadu investícií, ale zisk je nulový a motivácia žiadna.“ Áno, hoci boli mnohé bitky vyhraté, vojna proti malárii sa ani zďaleka nekončí. Biblia však poukazuje na to, že je blízko čas, keď „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ (Izaiáš 33:24) Dovtedy ešte bude choroba a smrť prichádzať na jemných krídlach.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 14]

Komáre a človek

Malária priamo ohrozuje takmer polovicu ľudstva, vyše sto krajín, najmä tropických. Hlavnou baštou je predovšetkým Afrika.

Je známe, že lietadlami sa komáre preniesli z tropických oblastí a nakazili ľudí žijúcich v blízkosti medzinárodných letísk.

Postihnuté obete. Každoročne postihuje 270 miliónov ľudí, z ktorých dva milióny zabije. Mimoriadne krutá je k tehotným ženám a deťom; každú minútu zapríčiní smrť priemerne dvoch detí.

Napáda návštevníkov tropických krajín. Každoročne je v Európe hlásených asi 10 000 a v Severnej Amerike vyše 1 000 „importovaných“ prípadov malárie.

Taktika. Samička komára anofela nakazí ľudí väčšinou v noci. Malária sa prenáša aj transfúziou krvi a veľmi zriedkavo i kontaminovanými injekčnými ihlami.

Vedomosti a prostriedky na obranu má ľudstvo iba v posledných rokoch. Napriek spojenému úsiliu 105 krajín, ktoré sa snažia premôcť túto metlu ľudstva, ľudstvo v tomto boji stráca pozície.

[Rámček/obrázok na strane 15]

Chráňte sa pred uštipnutím

Spávajte so zatiahnutou sieťou proti komárom. Najlepšie sú siete impregnované insekticídom.

Ak máte klimatizáciu, na noc si ju zapínajte, alebo spite v miestnostiach, kde sú okná a dvere vybavené sieťami proti hmyzu. Ak nemáte na oknách a dverách siete, nechajte ich zatvorené.

Po západe slnka sa odporúča nosiť odev s dlhými rukávmi a dlhé nohavice. Tmavé farby priťahujú komáre.

Časti tela, ktoré nemáte chránené odevom, si natrite repelentom. Používajte ten druh, ktorý obsahuje dietyltoluamid alebo dimetylftalát.

Používajte spreje proti komárom, prostriedky na odpudzovanie hmyzu alebo insekticídne kadidlo.

Prameň: Svetová zdravotnícka organizácia.

[Prameň ilustrácie]

H. Armstrong Roberts

[Rámček na strane 16]

„Nejestvuje žiadna ‚magická guľka‘“

Hoci vyhliadka na úplné víťazstvo sa zdá vzdialená, boj proti malárii pokračuje. Na medzinárodnej konferencii o malárii, ktorá sa konala v októbri 1991 v Brazzaville (Kongo), predstavitelia WHO vyzývali zanechať „prevládajúcu rezignáciu“ a odporúčali novú celosvetovú mobilizáciu na zdolanie malárie. Nakoľko úspešné bude toto úsilie?

„Proti malárii nejestvuje žiadna ‚magická guľka‘,“ vyhlásil nedávno generálny riaditeľ WHO Hiroši Nakadžima. „Preto s ňou musíme bojovať na mnohých frontoch.“ Tu sú tri bojové línie, ktoré si nedávno získali značnú publicitu:

Vakcíny. Vedci už celé roky hľadajú vakcínu proti malárii. Oznamovacie prostriedky príležitostne oznámia „prelom“ vo výskume. Na umlčanie neprimeraného optimizmu WHO vystríha pred „sebaklamom, že v blízkej budúcnosti bude dostupná dajaká vakcína proti malárii“.

Jedným z problémov pri vývoji vakcíny je to, že parazity malárie sa v ľudskom organizme pozoruhodne úspešne vyhýbajú úsiliu imunitného systému zničiť ich. Dokonca aj po mnohých rokoch opakovaných záchvatov človek nadobúda proti tejto chorobe iba čiastočnú imunitu. Dr. Hans Lobel, epidemiológ z Centier pre kontrolu chorôb (Atlanta, USA), hovorí: „Imunitu človek nezíska hneď po niekoľkých záchvatoch. Teda ak sa [niekto snaží vyvinúť vakcínu,] pokúša sa zlepšiť prírodu.“

Lieky. So vzrastajúcou odolnosťou parazitov malárie proti existujúcim liekom WHO podporuje nový liek nazvaný arteether, získaný z čínskeho rastlinného extraktu čchinkchaosu.c WHO dúfa, že čchinkchaosu bude zdrojom úplne novej kategórie prírodných liekov, ktoré budú do desiatich rokov dostupné celosvetovému spoločenstvu.

Siete proti komárom. Tento dvetisíc rokov starý vynález na ochranu proti komárom je ešte stále účinný. Komáre prenášajúce maláriu útočia obyčajne v noci, a sieť im bráni dostať sa k človeku. Najúčinnejšie sú siete impregnované insekticídom, ako je napríklad permetrín. Pozorovania v Afrike ukazujú, že v dedinách, kde sa začali na noc používať siete, klesla úmrtnosť na maláriu o 60 percent.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 17]

Cestujete do trópov?

Ak plánujete cestu do oblasti, kde hrozí malária, mali by ste urobiť nasledovné:

1. Poraďte sa s lekárom alebo s očkovacím strediskom.

2. Presne sa držte pokynov, ktoré ste dostali, a ak užívate lieky proti malárii, pokračujte v tom ešte štyri týždne po odchode z malarickej oblasti.

3. Chráňte sa pred uštipnutím komára.

4. Poznajte príznaky malárie: horúčka, bolesti hlavy a svalov, zvracanie a/alebo hnačka. Pamätajte na to, že malária sa môže prejaviť ešte rok po vašom odchode z malarickej oblasti, a to aj vtedy, keď ste užívali lieky proti malárii.

5. Ak máte príznaky, navštívte lekára. Malária sa môže veľmi rýchle zhoršiť a zapríčiniť smrť za menej ako štyridsaťosem hodín po objavení sa prvých príznakov.

Prameň: Svetová zdravotnícka organizácia.

[Prameň ilustrácie na strane 13]

H. Armstrong Roberts