Malária — v boji s ňou sa vraciame na začiatok

Keďže pozornosť sveta sa sústreďuje na občianske vojny, zločinnosť, nezamestnanosť a na iné krízové javy, úmrtnosť na maláriu je sotva niečo do správ vysielaných v najviac sledovanom čase. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však hovorí, že takmer polovica obyvateľstva sveta je dnes ohrozená maláriou a každý rok sa ňou nakazí asi 300 až 500 miliónov ľudí, čím sa malária stáva „najrozšírenejšou zo všetkých tropických chorôb a jednou z najsmrtonosnejších“. Nakoľko je smrteľná?

Každých 20 sekúnd niekto zomrie na maláriu. Toto číslo predstavuje daň smrti v počte vyše 1,5 milióna obetí ročne — číslo, ktoré sa rovná počtu obyvateľov africkej krajiny Botswana. V tropickej Afrike, kde sú obeťami malárie najčastejšie malé deti, na ňu zomiera deväť z desiatich ľudí. Na americkom kontinente zaznamenala WHO najvyšší výskyt malárie v oblasti Amazonky. Odlesňovanie a iné ekologické zmeny zanechávajú v tejto časti sveta po sebe rastúci počet obetí malárie. V niektorých brazílskych obciach blízko Amazonky sa tento problém stal teraz natoľko vážnym, že z 1000 obyvateľov je viac než 500 infikovaných.

Či je to už v Afrike, v Amerike, v Ázii alebo inde, malária postihuje v prvom rade najchudobnejšie skupiny obyvateľstva. Pre týchto ľudí, hovorí WHO, „je zdravotnícka starostlivosť málokedy dostupná, sotva si môžu dovoliť nejakú osobnú ochranu a sú vzdialení od aktivít organizovaných na boj proti malárii“. Napriek tomu nie je nepriaznivá situácia týchto ľudí beznádejná. V posledných rokoch sa stala dostupnejšou jedna z najsľubnejších metód, ako predchádzať úmrtiu na maláriu, uvádza TDR News, bulletin o výskume tropických chorôb. Názov tohto záchrancu životov? Insekticídmi impregnovaná sieť proti komárom.

Sieť víťazí

Hoci používanie sietí proti komárom je riešenie, ktorým sa vraciame na začiatok, Dr. Ebrahim Samba, riaditeľ afrického úradu WHO, povedal pre Panos Features, bulletin Inštitútu Panos, že skúšky na testovanie účinnosti sietí proti komárom v boji proti malárii priniesli „veľmi dobré výsledky“. Napríklad v Keni viedlo používanie sietí proti komárom, ktoré boli impregnované biologicky rozložiteľnými insekticídmi, k celkovému poklesu úmrtí u detí do päť rokov o jednu tretinu, a to nielen úmrtí na maláriu. Okrem záchrany životov „siete by mohli výrazne odbremeniť zdravotnícke zariadenia“, lebo menej pacientov bude potrebovať nemocničnú liečbu malárie.

Zostáva však vyriešiť ešte jeden problém: Kto zaplatí za siete? Keď požiadali ľudí v jednej africkej krajine, aby na siete prispeli, väčšina odmietla. A nie div, veď pre ľudí žijúcich v krajinách, kde sa na zdravotnícku starostlivosť vynaloží menej než päť dolárov na osobu ročne, je dokonca aj sieť proti komárom luxus — či už s insekticídmi alebo bez nich. Keďže táto preventívna metóda bude stáť vlády menej než liečba pacientov chorých na maláriu, experti OSN hovoria, že „distribúciou a financovaním impregnovaných sietí proti komárom by obmedzené štátne prostriedky boli najefektívnejšie využité“. Skutočne, pre vlády by poskytovanie sietí mohlo byť určitým spôsobom, ako ušetriť peniaze. Pre milióny chudobných občanov týchto krajín by to však znamenalo oveľa viac — znamenalo by to záchranu ich života.

[Prameň ilustrácie na strane 31]

CDC, Atlanta, Georgia, USA