Tvrdá práca — aké sú jej následky?
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Japonsku
„‚NÁPOJE na zvýšenie vitality‘ sa stali mimoriadne populárnymi. Je ich dostupných asi 200 druhov a celková hodnota ich odbytu predstavuje 900 miliónov jenov ročne,“ píše sa v Mainichi Daily News, najrozšírenejších japonských novinách. Správa pokračuje, že obľuba týchto výrobkov, ktoré unaveným pracovníkom údajne okamžite dodajú energiu, „dosvedčuje silnú túžbu Japoncov dobre vykonávať prácu napriek stresu, nedostatku spánku a dusnému letnému počasiu“.
Na druhej strane Tichého oceánu „pracuje takmer jeden Američan z ôsmich týždenne 60 hodín a viac“, uvádza Americký úrad pre štatistiku práce. Nižší vedúci pracovníci považujú za nevyhnutné venovať práci toľko času a energie, že zamestnanie sa pre nich stáva rozhodujúcim činiteľom v ich živote.
Usilovnosť, svedomitosť a pracovitosť sú takmer v každej kultúre vychvaľované ako cnosti. Dokonca i staroveký biblický pisateľ povedal: „Nič nie je lepšie pre človeka, než aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu. Aj to som videl, že to je z ruky pravého Boha.“ (Kazateľ 2:24) Tieto hodnoty sú všeobecne uznávané ľuďmi na celom svete. Väčšina ľudí, či už to považuje za cnosť, alebo nie, pracuje v týždni päť, šesť, alebo dokonca sedem dní od rána do večera.
Čo sa však všetkou tou ťažkou prácou dosiahlo? Ekonomické „zázraky“ dosiahnuté od konca druhej svetovej vojny v krajinách, ako je Japonsko a Nemecko, sú predmetom závisti rozvojových krajín. Prosperita oboch krajín sa od ich porážky zvýšila a stali sa ekonomickými mocnosťami, s ktorými ostatný svet musí počítať. Ale k čomu viedla oddanosť práci u mnohých jednotlivcov?
Aj keď sa životná úroveň v Japonsku výrazne zvýšila, Mainichi Daily News uvádzajú, že pre väčšinu Japoncov je „stále ťažké nájsť nejaký reálny zmysel v blahobyte ich každodenného života“. A čo je ešte horšie, húževnatým úsilím dosiahnuť takzvaný vysoký životný štýl si mnohí privodia choroby alebo umierajú na následky prepracovanosti a nadmerného stresu. Podobne podľa jednej štúdie v Spojených štátoch tretina z troch tisícov manažérov zahrnutých do prieskumu mala pocit, že pracuje príliš tvrdo, je vyčerpaná a nedokáže sa nadchnúť pre svoju prácu.
Aj u zamestnaných žien možno pozorovať známky vyčerpanosti. Jeden prieskum v Taliansku odhalil, že zamestnané ženy v tejto krajine pracujú týždenne v priemere o 30 hodín viac než ich manželia. Okrem toho, že veľa hodín pracujú v úrade alebo v továrni, musia ešte po návrate zo zamestnania vykonávať rôzne práce v domácnosti. Časopis Europeo uviedol priznanie jednej zamestnanej ženy: „Spoločenský život pre mňa prakticky neexistuje. Nemám vôbec čas na seba. Nemôžem už ďalej takto žiť.“
A čo rodinný život? „V honbe za ideálom amerického životného štýlu obetujeme pre peniaze a moc seba a rodinu,“ hovorí Herbert Freudenberger, newyorský odborník zaoberajúci sa problémom prepracovanosti. Niektoré manželky britských podnikateľov, ktorí pracujú v zahraničí a sú úplne pohltení prácou, sa podľa vlastného vyjadrenia cítia osamelé a nešťastné. Ale určite nie sú jediné, kto sa takto cíti.
Zamyslime sa nad tým, aký to má vplyv na rodinný život v Japonsku, kde sa len menej ako polovica úradníkov stredného veku vracia domov pred ôsmou hodinou večer. Niektoré manželky už nepovažujú svojich manželov za skutočných manželských partnerov; už ani nechcú, aby boli doma dlhšie, než sú. Jedna televízna reklama stručne vyjadruje sklamanie manželiek slovami: „Najlepší manželia sú tí, ktorí sú zdraví a sú mimo domu.“
Z toho, o čom sme sa zmienili, vyplýva, že tvrdá práca má tak svoje klady, ako aj zápory. Keď sa prejde do extrému, práca sa môže stať príťažou. Čo teda robiť, aby tvrdá práca nebola bremenom, ale skutočnou cnosťou a zdrojom šťastia?
Naproti tomu, nakoľko závažné je to, keď niekto stavia prácu pred všetko ostatné alebo keď sa ženie za každú cenu vpred? Pozrime sa bližšie na tieto stránky tvrdej práce.