Tvrdá práca — je to hazard so zdravím?
POISŤOVACÍ agent v strednom veku padol na svoje auto, začal vracať a zrútil sa. Stále zvieral v ruke kufrík, symbol svojej práce. Namáhavo pracoval v súlade so sloganom svojej firmy: „Teraz je rozhodujúci okamih. Vynaložte 150 percent kapacity vašich síl,“ a v mesiaci, keď sa zrútil, najazdil autom asi 3000 kilometrov. O štyri dni zomrel.
Nie je to ojedinelý prípad. „Spoločenských bojovníkov“, ako ich nazývajú v Japonsku, prenasleduje nočná mora karoši čiže smrť z prepracovania. Jeden právnik, ktorý sa špecializuje na tieto prípady, odhaduje, že „v Japonsku je najmenej 30 000 obetí karoši ročne“. Nie div, že podľa nedávneho prieskumu sa vyše 40 percent japonských úradníkov obáva možnej smrti z prepracovania.
Aj keď je azda ťažké dokázať súvislosť medzi nadmernou prácou a zdravotnými problémami, príbuzní obetí o tejto súvislosti nepochybujú. Slovné spojenie „smrť z prepracovania“ bolo vlastne prvý raz použité v žiadostiach o odškodné, ktoré podávali pozostalí. Tecunodžo Uehata z Ústavu verejného zdravia v Japonsku hovorí: „Z pohľadu medicíny ide o smrť alebo o telesnú poruchu následkom krvácania do mozgu, infarktu myokardu alebo náhleho zlyhania srdca, čo súvisí s tým, že vyčerpávajúca práca spôsobuje zhoršenie hypertenzie alebo arteriosklerózy.“ Nedávna správa Ministerstva zdravotníctva a sociálnej starostlivosti v Japonsku varuje, že neustála práca nadčas okráda človeka o spánok a napokon vedie k zhoršeniu zdravia a k chorobám.
No tak ako fajčiari veľmi neradi pripúšťajú nebezpečenstvo fajčenia a alkoholici nebezpečenstvo nadmerného užívania alkoholu, podobne notorici práce nedokážu uznať riziko spojené s tým, keď prehnane veľa hodín pracujú. A smrť nie je jediným rizikom.
Vyčerpanosť a depresia
Zatiaľ čo niektorí notorici práce sa stanú obeťami telesnej poruchy alebo smrti, iní podľahnú vyčerpanosti. „Vyčerpanosť nie je lekársky presne definovaná,“ vysvetľuje časopis Fortune, „ale obvyklými príznakmi sú únava, zlá morálka, absentérstvo, vzrastajúce zdravotné problémy a zneužívanie drog a alkoholu.“ Niektoré obete sa stávajú nepriateľskými, zatiaľ čo iní začínajú robiť chyby z nepozornosti. Ako sa však ľudia stávajú obeťami pracovnej vyčerpanosti?
Vo všeobecnosti to nemusia byť ľudia neprispôsobiví alebo citovo narušení. Často sú to osoby, ktorým veľmi záleží na ich zamestnaní. Možno zápasia, aby prežili v neľútostnej konkurencii, alebo sa snažia dostať sa vyššie na firemnom rebríčku. Celé hodiny namáhavo pracujú, aby dôsledne splnili svoje pracovné povinnosti. Ale keď neochvejná oddanosť práci bez prestávky neprináša očakávané uspokojenie a odmenu, sú rozčarovaní, cítia sa zbytoční a stávajú sa obeťami pracovnej vyčerpanosti.
Aké to má následky? Telefonická služba v Tokiu nazvaná Linka života, zriadená na pomoc tým, ktorí pomýšľajú na samovraždu, má stále viac telefonátov od zúfalých úradníkov v strednom i v pokročilejšom veku. V roku 1986 bolo v Japonsku z vyše 25 000 samovrahov udivujúcich 40 percent vo veku 40 až 50 rokov a 70 percent z nich boli muži. „Je to preto, že u zamestnaných ľudí v strednom veku sa čoraz viac vyskytuje depresia,“ hovorí profesor psychiatrie Hiroši Inamura.
Potom je tu niečo, čo bolo nazvané neuróza voľných dní. Aké sú jej príznaky? Podráždenosť z toho, že človek vo voľné dni nepracuje. Ten, koho neustále poháňa nutkanie pracovať, je vo voľné dni znepokojovaný svedomím, ktoré je oddané práci. Taký človek nie je schopný nájsť pokoj mysle a chodí po svojej malej izbe ako zviera v klietke. Keď príde pondelok a on odchádza do práce, uľaví sa mu.
Zvláštnym typom depresie, pre ktorý teraz vyhľadávajú lekára zamestnaní ľudia v strednom veku, je takzvaný syndróm domácej fóbie. Vyčerpaní pracovníci sa zdržiavajú po práci v kaviarňach a baroch. Nakoniec úplne prestávajú chodiť domov. Prečo sa obávajú návratu domov? Aj keď určitým dôvodom môže byť nepríjemný manželský partner, „mnohí pracovali príliš tvrdo a stratili schopnosť prispôsobiť sa okolitému svetu, a v mnohých prípadoch dokonca aj vlastnej rodine“, hovorí Dr. Toru Sekija, ktorý sa stará o „nočné nemocničné zariadenie“ pre takýchto pacientov.
Udusený rodinný život
Notorici práce nie sú jediní, kto veľmi trpí. Časopis Entrepreneur píše, že pracovný fanatizmus „je často väčším problémom pre ľudí, ktorí s notorikom práce žijú“. Manželský život sa môže zmeniť na nočnú moru. Notorik práce „už našiel svoju životnú lásku“, píše sa v časopise The Bulletin, ktorý vychádza v Sydney (Austrália), „a byť až na druhom mieste nie je vždy ľahké“. K čomu dochádza v takom manželstve?
Uvažujme o prípade Larryho, Američana zamestnaného v japonskej spoločnosti v Spojených štátoch. Pracoval celé hodiny nadčas bez toho, aby mu ich zaplatili, a zvýšil produktivitu práce v továrni o 234 percent. Prinieslo to úspech a šťastie? „Je to blázon!“ vyhlásila jeho manželka na súde, keď sa s ním rozvádzala.
Ešte horšie to bolo s istým japonským vedúcim pracovníkom, ktorý každý deň odchádzal do práce o piatej hodine ráno a domov sa nevracal skôr ako o deviatej večer. Jeho manželka začala veľmi piť. Jedného dňa, keď sa kvôli jej pitiu hádali, ju muž zaškrtil. Sudca ho uznal za vinného z vraždy a povedal: „Boli ste úplne oddaný svojej práci a neuvedomovali ste si osamelosť vašej manželky. Nevynaložili ste dostatočné úsilie na to, aby ste jej umožnili tešiť sa zo života.“
Uškrtenie manželského druha je extrémny prípad, ale nadmerná práca môže udusiť rodinný život aj inak. Keď manžel býva v nedeľu doma, možno si len hovie pred televízorom, ktorý má prepnutý na svoj obľúbený športový program, a predrieme celé odpoludnie. Títo manželia si neuvedomujú, ako sú im vzdialené ostatné stránky života. Sú pohltení svojou prácou a zanedbávajú jednu z najcennejších vecí v živote, svoju rodinu. Ignorujú potrebu výmeny myšlienok v rodine, a tak idú cestou, ktorá ich s určitosťou povedie k osamelosti.
Starí, ale neuspokojení
Kniha At Work (V práci) obsahovala v úvode takéto varovanie: „V našej spoločnosti... kde je také silné spojenie medzi prácou, sebaúctou a spoločenským postavením, niektorí zisťujú, že v dôchodku je pre nich veľmi ťažké prispôsobiť sa životu bez predošlých pracovných povinností.“ Tí, ktorí sústreďujú svoj život na prácu, by si mali položiť otázku: „Čo mi zostane, keď stratím prácu?“ Pamätajte na to, že keď človek odchádza do dôchodku, jeho život sa sústreďuje na jeho rodinu a spoločenský život.
Tí, ktorí zanedbávali potrebu výmeny myšlienok so svojou rodinou a susedmi, sú po odchode do dôchodku v rozpakoch, pretože nevedia, o čom sa s nimi majú rozprávať. „Neplatia vari daň za to, že odmietali vidieť aj niečo iné okrem práce?“ hovorí jedna skúsená japonská poradkyňa pre manželské dvojice v strednom veku. „Ich životu chýbal ľudský aspekt a mysleli si, že všetko je v poriadku len preto, že sú živiteľmi rodiny. Keď však odchádzajú do dôchodku, situácia sa radikálne zmení.“
Tých 30 alebo 40 rokov tvrdej práce „pre rodinu“ môže mať neblahé následky. Aké je to smutné, keď sa po rokoch ťažkej práce pozerajú členovia rodiny na svojho bývalého živiteľa ako na „priemyselný odpad“ a nureočibu (mokré opadané lístie). Tento výraz sa v Japonsku používa na označenie manželov v dôchodku, ktorí nemajú čo robiť a celý deň sa len nečinne motajú okolo svojich manželiek. Sú ako mokré opadané lístie, ktoré sa prilepí na metlu a nemožno ho striasť, takže je len na obtiaž.
Keď vezmeme do úvahy všetky nebezpečenstvá, o ktorých sme hovorili, je namieste sa opýtať: Ako môže byť tvrdá práca naozaj cnosťou? Existuje práca, ktorá prináša skutočné uspokojenie? Nasledujúci článok odpovedá na tieto otázky.
[Rámček na strane 6]
Časové varovanie
„Ak váš manžel stráca chuť do jedla, trpí nespavosťou a nechce sa s vami rozprávať, sú to varovné signály. Povedzte mu, aby hľadal radosť v niečom inom, než je práca, a aby sa snažil stretávať aj s ľuďmi, s ktorými nepracuje.“ — Dr. Toru Sekija, Sekijova neurologická klinika, Tokio (Japonsko).
„Rada dlho pracujem, ale ak postupne strácate manžela alebo rodinu, niečo nerobíte správne. Nie je nič príjemné počítať peniaze sama.“ — Mary Kay Ashová, vedúca salónu Mary Kay Cosmetics.
[Obrázok na strane 5]
Prepracovanosť niekedy vedie k závažným problémom
[Obrázky na strane 7]
Hlavy rodín, ktoré sú notorikmi práce, často ničia životy tých, ktorí by im mali byť najbližší