Pozorujeme svet
Dospievajúci odmietajú organizované náboženstvo
Kanadskí dospievajúci posielajú náboženským vodcom vecné oznámenie: Duchovní zlyhali ako učitelia Božieho Slova. Nedávny národný prieskum ukazuje, že organizované náboženstvo podporuje menší počet dospievajúcich ako kedykoľvek predtým. Iba 10 percent verí, že zapojiť sa do nejakej náboženskej skupiny je v ich živote dôležité. Avšak „vyše 80 percent sa obracia k organizovanému náboženstvu kvôli obradom spojeným s narodením, sobášom a úmrtím“, oznamujú noviny The Toronto Star. Je zaujímavé, že 80 percent verí aj v existenciu Boha, a 60 percent verí v posmrtný život. „Dospievajúci sa dajú ovplyvniť skôr rovesníkmi, masovokomunikačnými prostriedkami, filmami a populárnou hudbou než duchovnými,“ dodávajú Star. Len malá skupina dospievajúcich hľadá v dôležitých životných otázkach usmernenie u cirkevných vodcov.
Vražedné miestnosti
„Tabakový dym v životnom prostredí zapríčiňuje viac úmrtí než akákoľvek iná znečisťujúca látka vyrobená ľuďmi,“ hovorí Dr. Michael Popkiss, hygienik v Kapskom Meste (Južná Afrika). Reagoval tak na pamflet, ktorý vydal juhoafrický Inštitút pre výskum tabaku, kde sa tvrdilo, že problémom je nedostatočné vetranie. Dr. Popkiss vysvetlil, že „koncentrácia tabakového dymu v budovách všeobecne prekračuje priemerné normy kvality čistého vzduchu“ a môže mať za následok rakovinu pľúc a infarkty, ale môže tiež brzdiť rast pľúc u detí. Povedal, že niet takého spôsobu vetrania či filtrovania vzduchu v budovách, ktorým by sa vzduch úplne očistil od tabakového dymu. Dodal: „Najúčinnejším spôsobom, ako udržať čistý vzduch, je obmedziť produkciu znečisťujúcich látok.“
Ťažký život faraónových robotníkov
Nedávne štúdie kostier tých, čo pracovali na pyramídach, hrobkách a chrámoch faraónov, ukazujú, že to boli ľudia podvyživení, sužovaní chorobami a prepracovaní. Mnohí robotníci boli postihnutí artritídou, ako hovorí egyptská antropologička Azza Sarry el-Din. Jej štúdia tiež ukázala, že robotníci museli vydržať ťažkú prácu. „Chrbtice mali ohnuté od nosenia ťažkých bremien“ a „mali zápal kostí, ktorý im spôsoboval trápenie“, usudzuje antropologička. Skúmanie lebiek, chrbtových kostí a zvyškov kostí prstov a palcov vykopaných na neďalekých cintorínoch poskytli doklady o týchto chorobách. Tieto choroby však neboli pozorované v pozostatkoch nájdených na miestach, kde pochovávali členov vyšších tried. Táto antropologička odhaduje, že dĺžka života robotníkov bola 18 až 40 rokov, zatiaľ čo privilegované triedy žili asi 50 až 70 rokov.
Náhrada za príšery
Príšery v nočných morách brazílskych detí nahradili lupiči a únoscovia detí. Podľa časopisu Veja „psychologička Lenise Maria Duarte Lacerdaová zostavila nový, desivý zoznam fóbií. Deti od 7 do 11 rokov, s ktorými najčastejšie hovorila, uvádzali obavy z prepadnutia, násilia, únosu a z mladých zlodejov.“ Keďže ani polícia, ani rodičia nemôžu zabezpečiť ochranu, „predstava hrdinu, ktorú si dieťa pestovalo vo svojej fantázii, sa stratila“, dodáva psychologička. Pediater Dr. José Henrique Goulart da Graça o tomto výsledku hovorí: „Dnes je hlavnou detskou chorobou strach. U mnohých detí sa [to] prejavuje psychosomatickými ochoreniami, ako sú bolesti hlavy, astma, hnačka a gastritída.“
Chagasova choroba a transfúzia krvi
Každý rok sa Chagasovou chorobou nakazí 20 000 Brazílčanov. João Carlos Dias, prezident Národnej zdravotníckej nadácie, však v časopise Globo Ciência hovorí: „Situácia sa môže zhoršovať, pretože s intenzívnou migráciou vidieckeho obyvateľstva do veľkých miest sa choroba môže rozšíriť aj do mestských oblastí.“ Parazit spôsobujúci chorobu sa ,môže usídliť v ktoromkoľvek orgáne vrátane srdca, takže pacient môže nakoniec zomrieť na zlyhanie srdca‘. Časopis vysvetlil, že iba 8000 ľudí je infikovaných uštipnutím hmyzom, a dodáva: „Ďalšou veľmi častou možnosťou infekcie je nákaza prostredníctvom transfúzie krvi. Odhaduje sa, že každoročne sa objaví 12 000 nových prípadov nakazenia vertikálnym prenosom (z matky na dieťa) alebo transfúziou.“
Odkazy Bohu faxom?
Možno faxovať Bohu? Izraelská telefónna spoločnosť Bezeq si to očividne myslí. V januári zaviedla táto spoločnosť službu, ktorá ľuďom umožňuje poslať odkaz Bohu prostredníctvom čísla faxu v Jeruzaleme, oznamujú International Herald Tribune. Keď príde faxový odkaz, zamestnanec ho poskladá a vloží do jednej zo štrbín v Západnom múre, o ktorom sa verí, že je pozostatkom Jehovovho chrámu, ktorý bol roku 70 n. l. zničený rímskymi vojskami. Podľa novín Tribune zvyk vkladať písané modlitby do škár múru „prináša šťastie“ ctiteľom, ktorí hľadajú božskú pomoc, aby našli manželského partnera, mali lepšie zdravie a dosiahli iné ciele. V prvý deň faxovej služby prišlo 60 odkazov.
Svetlo znečisťuje
Astronómovia sú vážne znepokojení, lebo umelé svetlo z miest zjasňuje nočnú oblohu a prekáža im v skúmaní hviezd. Ako oznamujú noviny International Herald Tribune, Alan MacRobert, redaktor časopisu Sky and Telescope, poznamenal: „Skutočná majestátnosť, neuveriteľná moc naozaj tmavej, hviezdnatej oblohy patrila k zážitkom všetkých ľudí v celých dejinách ľudstva. Teraz je vo vyspelých krajinách tento zážitok prakticky neznámy.“ Mesto Tucson (Arizona, USA) reagovalo na nátlak blízkych observatórií a vymenilo 14 000 ortuťových výbojok pouličného osvetlenia za sodíkové, ktoré sú upevnené tak, že sústreďujú svetlo na zem.
Rím bez pápeža?
Podľa Jána Pavla II. sú pápeži Petrovými následníkmi a ich sídlo je v Ríme preto, lebo podľa tvrdenia „najranejšej tradície“ cirkvi sa predpokladá, že apoštol Peter bol umučený tam. Pápež však spôsobil značný rozruch vyhlásením, že „podľa podmienok doby alebo pre určité osobné dôvody sa môže stať, že rímski biskupi dočasne premiestnia svoju rezidenciu na iné miesta, ako je večné mesto“. Presťahuje sa pápežstvo aspoň dočasne na iné miesto? Niektorí to vítajú ako udalosť, „ktorá by mohla spôsobiť radikálne zmeny v celej našej kultúre“, ale väčšina je presvedčená, že tradícia je príliš silná a pápežovo sídlo sa nebude premiestňovať. „Musel by prísť ďalší svätý Peter, aby presťahoval sídlo pápeža,“ povedal Carlo Cardia, učiteľ cirkevného práva, ktorý však uznáva, že „voľba Ríma nemá žiadne teologické opodstatnenie“.
Astrológovia sa zase mýlili
Začiatkom roku 1992 zhromaždila Asociácia pre vedecký výskum nevysvetliteľných javov v Nemecku asi 50 predpovedí astrológov z celého sveta a koncom roku vyhodnotila výsledky. Podobnú akciu urobila Asociácia v roku 1991. (Pozri Prebuďte sa! z 8. júna 1992, s. 29.) Boli predpovede na rok 1992 presnejšie ako na rok 1991? Ani zďaleka. „Zatiaľ čo nepresné predpovede z roku 1991 boli aspoň čiastočne úspešné,“ píše denník Süddeutsche Zeitung, „tentoraz predpovede netrafili do čierneho ani raz.“ Predpovede na rok 1992 zahrnovali znovuzvolenie Georgea Busha a zničenie Bieleho domu požiarom. Predvídajúc rok 1993, Asociácia si dovolila i vlastnú predpoveď: „Aj v budúcom roku budú všetci astrológovia zase úplne vedľa.“
Nebezpečné dýchanie
Od Buenos Aires po Peking, od Soulu po Kalkatu a Káhiru sa vzduch v najväčších mestách sveta stáva stále viac nebezpečným na dýchanie. Francúzsky denník Le Figaro vyberá zo správy Programu OSN pre životné prostredie a Svetovej zdravotníckej organizácie a píše, že stále sa zvyšujúca hladina znečisťujúcich látok vo vzduchu (ako je oxid uhoľnatý, oxid siričitý, ozón a olovo) nepochybne poškodzuje zdravie ľudí, ktorí žijú v oblastiach veľkomiest, a môže súvisieť aj s predčasnou smrťou niektorých obyvateľov miest. Spoločná správa založená na 15-ročnom prieskume v 20 mestách vystríha, že musia byť podniknuté rýchle opatrenia na zníženie znečistenia a ochranu zdravia mestskej populácie sveta. Spojené národy odhadujú, že do roku 2000 bude žiť v mestských oblastiach takmer polovica ľudstva.
Ako Európania trávia svoj čas
Koncom roku 1991 skupina pracovníkov z rôznych masmédií, Information et Publicité, uskutočnila prieskum, do ktorého bolo zapojených 9700 osôb z 20 krajín. To umožnilo získať informácie o každodennom živote v Európe. Ako sa denný spôsob života v jednej krajine odlišuje od spôsobu života v druhej krajine? Denník Süddeutsche Zeitung uvádza, že Gréci chodia spať najneskôr (40 minút po polnoci), Maďari patria k tým, čo vstávajú najskôr (o 5.45 ráno). Íri a Luxemburčania spia dlhšie než ostatní. Česi, Slováci a Švajčiari pripisujú televízii malý význam a televízor zapínajú iba na dve hodiny denne, zatiaľ čo v Británii „beží táto debna takmer štyri hodiny denne“. Vo Švédsku strávia vyše päť hodín čítaním alebo počúvaním rádia, zatiaľ čo Dáni si doprajú jeden a pol hodiny rozptýlenia v kine, v divadle alebo podobne.