Prečo sú rasy zdrojom takých problémov?
UŽ OD počiatku zaznamenaných dejín ovláda ľudské myslenie postoj, že sú „oni“ a sme „my“. Mnohí dospeli k presvedčeniu, že iba oni sú normálni ľudia a iba oni robia všetko správnym spôsobom. Vedci to nazývajú etnocentrizmus. Je to predstava, že jedine môj ľud a moje spôsoby niečo znamenajú.
Napríklad starovekí Gréci nemali príliš vysokú mienku o „barbaroch“, čo bolo pomenovanie, ktoré používali na každého, kto nebol Grékom. Slovo „barbar“ vzniklo z toho, ako cudzie jazyky zneli gréckym ušiam, niečo ako nezrozumiteľné „bar-bar“. Aj Egypťania, ktorí žili skôr, a Rimania, ktorí nasledovali po Grékoch, sa cítili nadradení nad ľudí z iných národov.
Číňania celé stáročia nazývali svoju krajinu Žong Guo čiže Kráľovstvo stredu, pretože boli presvedčení, že Čína je stredom sveta, ak nie celého vesmíru. Neskôr, keď do Číny prišli európski misionári s červenými vlasmi, zelenými očami a červenkastou pleťou, Číňania ich nazvali nelichotivo „cudzí diabli“. Podobne, keď sa v Európe a v Severnej Amerike prvý raz objavili Orientálci, stali sa vďačným terčom posmechu a podozrenia kvôli svojim šikmým očiam a tomu, čo bolo považované za čudné zvyky.
Do úvahy však treba vziať istú dôležitú skutočnosť, ako to hovorí kniha The Kinds of Mankind: „Veriť v svoju [rasovú] nadradenosť je jedna vec; druhá vec je však chcieť to dokázať pomocou vedeckých zistení.“ Snahy dokázať, že jedna rasa je nadradená nad druhú, sa objavili iba nedávno. Antropológ Ashley Montagu napísal, že „koncepcia existencie prirodzených čiže biologických rás ľudstva, ktoré sa navzájom líšia tak duševne, ako aj telesne, je predstava, ktorá sa rozvinula až v druhej polovici osemnásteho storočia“.
Prečo však sporná otázka rasovej nadradenosti vystúpila do popredia najmä v 18. a 19. storočí?
Obchod s otrokmi a rasy
Hlavný dôvod spočíva v tom, že vtedy dosiahol svoj vrchol výnosný obchod s otrokmi a státisíce Afričanov boli násilne odvlečené a prinútené otročiť v Európe a v Amerike. Rodiny boli často rozbité, lebo muži, ženy a deti boli poslaní do rôznych častí sveta a už nikdy viac sa nevideli. Ako mohli obchodníci s otrokmi a vlastníci otrokov, z ktorých väčšina tvrdila, že sú kresťania, obhájiť takéto neľudské skutky?
Šírením názoru, že čierni Afričania sú od prírody menejcenní. „Domnievam sa, že všetci černosi a vo všeobecnosti všetky ostatné ľudské rasy sú od prírody podradené belochom,“ napísal David Hume, škótsky filozof 18. storočia. Hume tvrdil, že nemožno nájsť „žiadne dômyselné vynálezy medzi [černochmi], žiadne umenie, žiadnu vedu“.
Také tvrdenia však boli nesprávne. The World Book Encyclopedia (1973) poznamenala: „V rôznych častiach Afriky existovali pred stáročiami veľmi vyspelé černošské kráľovstvá... V rokoch 1200 až 1600 prekvitala v Timbuktu v západnej Afrike černošsko-arabská univerzita a preslávila sa po celom Španielsku, severnej Afrike a Strednom východe.“ Napriek tomu tí, čo sa venovali obchodu s otrokmi, pohotovo prijímali názory filozofov, ako bol Hume, podľa ktorých sú čierni rasou podradenou bielej, a dokonca, že sú podľuďmi.
Náboženstvo a rasy
Obchodníci s otrokmi získavali značnú podporu pre svoje rasistické názory od náboženských vodcov. Už v 50. rokoch pätnásteho storočia edikty rímskokatolíckych pápežov schvaľovali podrobovanie a zotročovanie „pohanov“ a „nevercov“, aby tak ich „duše“ mohli byť zachránené pre „Božie Kráľovstvo“. Keďže raní európski cestovatelia a obchodníci s otrokmi dostali požehnanie cirkvi, nepociťovali žiadne výčitky svedomia za to, že brutálne zaobchádzali s domorodými národmi.
„V 60. rokoch osemnásteho storočia, ako aj v mnohých desaťročiach, ktoré nasledovali potom, schvaľovali zotročovanie černochov katolíci, anglikáni, luteráni, presbyteriáni a duchovní a teológovia reformovaných cirkví,“ hovorí sa v knihe Slavery and Human Progress (Otroctvo a ľudský pokrok). „Žiadna moderná cirkev či sekta sa nesnažila odradiť svojich členov od toho, aby vlastnili čiernych otrokov, ba ani aby s nimi obchodovali.“
Hoci niektoré cirkvi hovorili o univerzálnom kresťanskom bratstve, šírili tiež učenia, ktoré vyostrovali rasové spory. Napríklad Encyclopaedia Judaica uvádza, že „až po dlhých bojoch a teologických diskusiách Španieli uznali domorodé rasy, ktoré našli v Amerike, za ľudí obdarených dušou“.
Z toho vyplynulo, že pokiaľ majú byť „duše“ ľudí týchto domorodých rás „zachránené“ obrátením na kresťanstvo, nezáleží na tom, ako sa s nimi zaobchádza po telesnej stránke. A pokiaľ išlo o postavenie černochov, mnohí náboženskí vodcovia tvrdili, že i tak sú Bohom prekliati. V snahe dokázať toto tvrdenie sa zneužívali i Písma. Duchovní Robert Jamieson, A. R. Fausset a David Brown vo svojom komentári k Biblii tvrdili: „Nech je prekliaty Kanaan [Genezis 9:25] — toto odsúdenie sa splnilo zničením Kanaančanov — ponížením Egypta a otroctvom Afričanov, potomkov Chama.“ — Commentary, Critical and Explanatory, on the Whole Bible.
Učenie, že predok čiernej rasy bol prekliaty, sa v Biblii nevyskytuje. Pravdou je, že čierna rasa pochádza z Kúša, nie z Kanaana. John Woolman v 18. storočí namietal, že používanie tejto biblickej kliatby na ospravedlnenie zotročovania černochov, čím sú pripravovaní o svoje prirodzené práva, „je príliš primitívnou hypotézou, než aby ju prijal do mysle niekto, kto sa úprimne snaží nechať sa viesť pevnými zásadami“.
Pseudoveda a rasy
Aj pseudoveda pridala svoj hlas v úsilí podporiť teóriu, že černosi sú menejcennou rasou. Kniha Essai l’inégalité des races humaines (Úvaha o nerovnosti ľudských rás), ktorú napísal francúzsky spisovateľ 19. storočia Joseph de Gobineau, položila základ pre veľa podobných diel, ktoré nasledovali. Gobineau v nej rozdelil ľudstvo na tri samostatné rasy a podľa nadradenosti ich zoradil takto: biela, žltá a čierna. Tvrdil, že príslušné vlastnosti každej rasy sa prenášajú krvou, a tak miešanie prostredníctvom manželstiev bude mať za následok degradáciu a stratu lepších vlastností.
Gobineau tvrdil, že kedysi existovala čistá rasa bielych, plavovlasých, modrookých ľudí, ktorých nazval Árijcami. Tvrdil, že práve Árijci priniesli civilizáciu a sanskrit do Indie, a že to boli Árijci, čo založili civilizácie starovekého Grécka a Ríma. Ale následkom zmiešaných manželstiev s menejcennými miestnymi ľuďmi sa tieto kedysi slávne civilizácie stratili a s nimi i nadanie a vynikajúce vlastnosti árijskej rasy. Gobineau tvrdil, že ľudí, ktorí majú ešte stále blízko k Árijcom, možno nájsť v severnej Európe, totiž medzi nordickými, a v širšom zmysle medzi germánskymi národmi.
Základné predstavy, ktoré predložil Gobineau — rozdelenie na tri rasy, pokrvné väzby, árijská rasa — nemali žiaden vedecký základ a dnešná vedecká komunita ich úplne zavrhla. Napriek tomu ich rýchle prijali iní. Patril k nim aj Angličan Houston Stewart Chamberlain, ktorého myšlienky Gobineaua tak zaujali, že sa usídlil v Nemecku a obhajoval názor, že iba v Nemcoch existuje nádej na zachovanie čistoty árijskej rasy. Netreba dodávať, že Chamberlainove spisy sa v Nemecku čítali vo veľkom a následok toho bol otrasný.
Otrasný následok rasizmu
Adolf Hitler vo svojej knihe Mein Kampf (Môj boj) tvrdil, že germánska rasa je nadradená árijská rasa, ktorá je predurčená vládnuť svetu. Hitler zastával názor, že Židia, o ktorých hovoril, že sú zodpovední za sabotáž nemeckej ekonomiky, sú prekážkou tomuto slávnemu určeniu. A tak nasledovalo vyhladzovanie Židov a iných menšín v Európe, čo je nepochybne jednou z najčernejších kapitol ľudských dejín. Bol to katastrofálny dôsledok rasistických ideí vrátane tých, ktoré zastávali Gobineau a Chamberlain.
Takáto ohavnosť sa však neobmedzila iba na Európu. Za oceánom, v takzvanom Novom svete, priniesli tie isté nepodložené predstavy nevýslovné utrpenie celým generáciám nevinných ľudí. Hoci v Spojených štátoch boli po občianskej vojne africkí otroci nakoniec oslobodení, v mnohých štátoch boli prijaté zákony upierajúce černochom mnohé výsady, z ktorých sa mohli tešiť ostatní občania. Prečo? Bieli občania si mysleli, že čierna rasa nemá intelektuálne schopnosti na plnenie občianskych a vládnych povinností.
To, ako hlboko bolo zakorenené takéto rasové cítenie, znázorňuje jeden prípad, týkajúci sa zákona zakazujúceho zmiešané manželstvá. Tento zákon zakazoval manželstvá medzi černochmi a belochmi. Keď jeden sudca presviedčal pár, ktorý porušil tento zákon, povedal: „Všemohúci Boh stvoril bielu, čiernu, žltú, malajskú a červenú rasu a rozmiestnil ich na oddelené kontinenty. A keby sa nezasahovalo do Jeho usporiadania, nebol by dôvod na takéto manželstvá.“
Tento sudca to nepovedal v 19. storočí, ani v nejakej zaostalej oblasti, ale v roku 1958 — a nie viac ako 100 kilometrov od amerického Kapitolu. Veď až v roku 1967 zrušil Najvyšší súd Spojených štátov všetky zákony zakazujúce manželstvá rozdielnych rás!
Takéto diskriminačné zákony — ako aj oddeľovanie v školách, kostoloch a v iných verejných inštitúciách, a diskriminácia v zamestnaní a bývaní — viedli k občianskym nepokojom, k protestom a násiliu, ktoré sa stali súčasťou života v Spojených štátoch a na mnohých ďalších miestach. Aj keď odhliadneme od zničených životov a zničeného majetku, už len tú úzkosť, nenávisť, osobné urážky a utrpenie, ktoré to prinieslo, možno považovať za hanbu a potupu takzvanej civilizovanej spoločnosti.
Preto sa rasizmus stal jednou z najviac rozdeľujúcich síl, ktoré sužujú ľudskú spoločnosť. Iste je namieste, aby sme všetci preskúmali svoje srdce a položili si otázku: Zavrhujem každé učenie, ktoré vyhlasuje jednu rasu za nadradenú nad inú? Usilujem sa zbaviť všetkých prípadných pozostatkov cítenia rasovej nadradenosti?
Je tiež vhodné, aby sme sa spýtali: Aká je nádej, že rasové predsudky a napätie, ktoré sú dnes také rozšírené, môžu byť niekedy vykorenené? Môžu ľudia rozdielnych národností, jazykov a zvyklostí žiť spolu v mieri?
[Obrázok na strane 7]
Na černochov sa mnohí belosi pozerali ako na podradných ľudí
[Prameň ilustrácie]
Prevzaté z DESPOTISM—A Pictorial History of Tyranny
[Obrázok na strane 8]
Nacistické vyhladzovacie tábory boli katastrofálnym dôsledkom rasistických ideí
[Prameň ilustrácie]
U.S. National Archives photo