II. vatikánsky koncil — požehnanie, či kliatba?
PÍSAL sa rok 1962. Pred prekvapeným biskupom pápež otvoril okno svojho paláca vo Vatikáne. Pápež Ján XXIII. tým dal najavo, čo očakáva od Druhého vatikánskeho koncilu (1962–1965) — že do katolíckej cirkvi vnesie čerstvý vzduch a dosiahne aggiornamento, modernizáciu.
Aké zmeny priniesol koncil do cirkvi? To je ešte stále závažná otázka, pretože o Druhom vatikánskom koncile a jeho dôsledkoch sa dodnes veľa diskutuje.
‚Pravda v iných náboženstvách‘
Pápež Ján XXIII. si želal zmeny — to sa stalo veľmi zjavným. Teológovia, ktorých avantgardné myšlienky boli niekoľko rokov predtým zavrhované, boli pozvaní na vatikánsky koncil ako odborníci. Ako pozorovatelia boli pozvaní aj ortodoxní a protestantskí hodnostári.
Tento nový prístup vyústil do radikálnej zmeny, pokiaľ ide o slobodu náboženstva a svedomia. Cirkev po stáročia tieto myšlienky rázne zavrhovala; Gregor XVI., ktorý bol pápežom v 19. storočí, ich dokonca označil za „bláznovstvo“. V roku 1964 však koncil veľkou väčšinou hlasov prijal výnos, ktorým uznal právo každého človeka vybrať si náboženstvo. To ale presahovalo prostú slobodu, ako to vysvetlil časopis Notre Histoire: „Od tej chvíle sa pripúšťalo, že určitú pravdu možno nájsť aj v iných náboženstvách.“
Po Druhom vatikánskom koncile cirkev pokračovala v liberálnejšom prístupe k iným náboženstvám. Pápež Ján Pavol II. to dal najavo svojou návštevou moslimského duchovného vodcu, marockého kráľa Hasana II. Navštívil aj protestantský kostol a synagógu v Ríme. Mnohí katolíci si spomínajú na zhromaždenie v Assisi (Taliansko) v roku 1986, na ktoré pápež Ján Pavol II. pozval popredných zástupcov veľkých svetových náboženstiev, aby sa spolu s ním modlili o mier.
Druhý vatikánsky koncil — kliatba?
Osviežujúci „závan vzduchu“, ktorý s nádejou očakával pápež Ján XXIII., bol pre niektorých skôr náporom chladného vetra. Na podporu tohto názoru uvádzali známu reč pápeža Pavla VI., nástupcu Jána XXIII., v ktorej vyhlásil, že do cirkvi prenikol „Satanov dym“. V knihe La Réception de Vatican II sa podávalo vysvetľenie, že Pavol VI. týmto vyhlásením „pravdepodobne spojil pohyb vyvolaný koncilom s dianím zameraným proti záujmom cirkvi“.
Takéto stanovisko zaujali mnohí veriaci. Nedávny prieskum odhalil, že takmer polovica katolíkov vo Francúzsku si myslí, že „cirkev zašla priďaleko vo vynucovaní reforiem“. Kritici Druhého vatikánskeho koncilu obviňujú cirkev z toho, že nezostala verná svojim tradíciám, ale nakazila sa modernizmom. Tvrdia, že podporila zmeny, ktoré otriasli západnou spoločnosťou a ktoré spôsobili krízu v cirkvi.
Druhý vatikánsky koncil — požehnanie?
Podľa iných nie je to koncil, čo má byť spochybňované. Hovoria, že prvé príznaky slabosti v cirkvi boli jasne viditeľné už pred Druhým vatikánskym koncilom. Francúzsky denník La Croix tvrdil: „Nedostatok tých, ktorí vykonávajú kňazské i nekňazské povolania v západných krajinách, treba vidieť v súvislosti so všeobecnou krízou spoločnosti a s následkami, ktoré má na kresťanské spoločenstvá — príliš veľa kresťanov si dovolilo ponoriť sa do moderných spôsobov myslenia a ideológií.“
A ďalší cítia, že zmeny odporúčané Druhým vatikánskym koncilom boli veľmi potrebné. Iný novinár denníka La Croix uviedol: „Človek by sa možno... čudoval, čo by sa z cirkvi stalo, keby zostala zahľadená do seba.“ A napokon, viacerí katolícki komentátori hovoria, že cirkev je organizáciou zloženou z nedokonalých ľudí, ktorá prekonala krízy v minulosti a prežije aj túto. Gilles, ktorého sme citovali v predchádzajúcom článku, poznamenal: „Keď sme sa zmienili o problémoch cirkvi, dostali sme odpoveď, že cirkev je práve uprostred kritického obdobia dospievania, ktoré pominie.“
Či už Druhý vatikánsky koncil spôsobil pozitívne alebo negatívne zmeny, na katolíkov mal značný vplyv, ako to uvidíme v nasledujúcom článku.
[Obrázok na strane 6]
Druhý vatikánsky koncil viedol k zmenám a k zmätku
[Prameň ilustrácie]
UPI/Bettmann Newsphotos