„Mesto je plné útlaku“

KEĎ biblický prorok Ezechiel spomínal mesto „plné útlaku“, nevedel nič o problémoch, ktoré postihujú dnešné mestá. (Ezechiel 9:9, An American Translation) Jeho slová neboli ani tajomnou predpoveďou týchto problémov. Napriek tomu je to, čo napísal, presným opisom miest 20. storočia.

Kniha 5000 Days to Save the Planet (5000 dní na záchranu planéty) uviedla: „Naše mestá, nevľúdne a chladné, sa stali odpornými na bývanie a odpornými na pohľad... Tie budovy, ktoré v stále väčšom počte dominujú našim mestám, boli postavené s malým alebo so žiadnym ohľadom na tých, ktorí v nich musia žiť a pracovať.“

Nelichotivé fakty o mestách

Noviny a časopisy opísali nasledujúcim spôsobom deväť miest nachádzajúcich sa v rôznych častiach sveta. Dokážete označiť každé mesto jeho skutočným názvom?

Mesto A sa nachádza v Latinskej Amerike a je povestné mladými zabijakmi na objednávku a tým, že má vysoké percento vrážd. Je tiež známe ako sídlo drogového kartelu.

Mesto B je „najhorším mestom v [Spojených štátoch], pokiaľ ide o pouličné lúpeže“. Počas prvých dvoch mesiacov roku 1990 počet zabití „vzrástol o 20 percent oproti rovnakému obdobiu“ predchádzajúceho roku.

„Niekoľko miliónov ľudí ročne sa sťahuje do mestských centier Južnej Ameriky, Afriky a Ázie... putujúc za svojou víziou zasľúbenej krajiny.“ A keďže takú krajinu nenachádzajú, mnohí sú nútení žiť v biede a sú donútení žobrať alebo kradnúť, aby prežili. Uvádza sa, že polovica obyvateľov afrického mesta C a ázijského mesta D — ako aj 70 percent obyvateľov ázijského mesta E — má nevyhovujúce bývanie.

„Hoci je [mesto F] jedným z najbezpečnejších veľkých mestských centier v Severnej Amerike, stúpajúca nezamestnanosť, rastúce percento zločinnosti a etnické nepriateľstvo priviedli jeho obyvateľov k premýšľaniu nad negatívnou stránkou úspechu. Zločinnosť... oslabuje ducha mesta. Počet prepadnutí so sexuálnym motívom vzrástol o 19 %... počet vrážd takmer o 50 %.“

„Do [latinskoamerického mesta G] sa denne sťahuje 1600 ľudí... Ak bude [mesto] ďalej rásť takýmto tempom, do konca storočia tam bude žiť 30 miliónov ľudí. V 11 miliónoch áut sa budú predierať mestom slimačím tempom, uväznení na celé hodiny v dopravnej zápche... Znečistenie ovzdušia... mnohonásobne prevyšuje prijateľnú hranicu... Štyridsať percent miestnych obyvateľov trpí chronickou bronchitídou... V čase dopravnej špičky hluk v centre mesta dosahuje úroveň 90 až 120 decibelov, pričom už 70 decibelov sa pokladá za hluk prevyšujúci hranicu znesiteľnosti.“

„Z ulíc a chodníkov [európskeho mesta H] sa každý deň pozbiera dvadsať ton psieho trusu... Okrem nákladov a nepríjemností vyšiel najavo aj jeden závažnejší faktor. Psie výkaly sú totiž zdrojom choroby zapríčinenej parazitom Toxocara canis. Zistilo sa, že polovica detských ihrísk a pieskovísk v [meste] je zamorená veľmi odolnými mikroskopickými vajíčkami tohto parazita, ktoré sa do domácností dostávajú na podrážkach topánok a na labkách domácich miláčikov... Únava, bolesti brucha, alergie, srdcové a cievne ťažkosti sú počiatočnými príznakmi tejto choroby.“

„Hoci [ázijské mesto I] postihujú všetky problémy nadmerne rozvinutej metropoly v zaostalej krajine — chudoba, zločinnosť a znečistenie — [mesto] pracuje na tom, aby si urobilo povesť jedného z hlavných miest 21. storočia.“

Výnimky, alebo pravidlo?

Podarilo sa vám určiť skutočné mená týchto miest? Je možné, že nie, lebo ani jeden z problémov, o ktorých bola zmienka, nie je typický len pre nejaké konkrétne mesto. Tieto problémy sú skôr charakteristikou toho, čo nie je v poriadku skoro ani v jednom meste na celom svete, bez ohľadu na jeho veľkosť.

Mesto A je podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung Medellín (Kolumbia). Počet vrážd tu klesol zo 7081 v roku 1991 na „iba“ 6622 v roku 1992. No kolumbijský denník El Tiempo podáva správu, že za posledných desať rokov tam násilnou smrťou zomrelo takmer 45 000 ľudí. V súčasnosti sa preto rôzne občianske skupiny zo všetkých síl snažia očistiť mesto a zlepšiť jeho povesť.

Podľa novín The New York Times je mestom B New York, čo pravdepodobne neprekvapuje tých, ktorí ho v posledných rokoch navštívili, a celkom určite to neprekvapuje jeho obyvateľov.

Čísla uvedené v nemeckom časopise Der Spiegel, týkajúce sa počtu ľudí žijúcich v podmienkach chudoby v Nairobi (Keňa) (C), v Manile (Filipíny) (D) a v Kalkate (India) (E), naznačujú, že iba v týchto troch mestách je odkázaných na život v odporných štvrtiach viac ľudí, než je celkový počet tých, ktorí žijú v bohatých európskych krajinách ako Dánsko alebo Švajčiarsko.

Mesto F — Toronto (Kanada) — opísal časopis Time v roku 1991 v článku, ktorý bol trochu menej lichotivý, než článok publikovaný v tom istom časopise tri roky predtým. Prvý príspevok, nazvaný „Konečne mesto, ktoré funguje“, chválil toto mesto, že „urobí dojem takmer na každého“. Článok citoval jedného návštevníka, ktorý povedal: „Toto miesto by ma skoro presvedčilo, aby som opäť dôveroval mestám.“ Žiaľ, „mesto, ktoré funguje“, sa teraz zjavne stáva obeťou tých istých problémov, ktoré postihujú iné upadajúce mestá.

Aj keď časopis Time hovorí o meste G ako o „jednom z najkrajších a najštýlovejších miest na americkom kontinente, a tiež ako o jednom z najrozvinutejších“ miest, predsa uznáva, že toto „je samozrejme Mexiko bohatých a turistov“. Chudobní sa podľa World Press Review zatiaľ tiesnia „v niektorom z 500 slumov hlavného mesta“, kde žijú v barakoch „pozbíjaných z priemyselného odpadu, z kartónových škatúľ, z vrakov áut a z nakradnutého stavebného materiálu“.

Mesto H je podľa francúzskeho týždenníka L’Express Paríž, ktorý, ako o ňom píše The New Encyclopædia Britannica, „po stáročia... oslňoval milióny ľudí na celom svete neodolateľným čarom, spôsobom, ktorý sa doteraz nepodarilo objasniť“. No tvárou v tvár vážnym problémom „nespútaný Paríž“ stratil niečo zo svojho čara.

O meste I časopis Time hovorí: „Dnešné nevyspytateľné mesto anjelov a zlatých chrámov, ktoré Západ kedysi romanticky považoval za ospalé, zasnené hlavné mesto bývalého Siamu, za ,Benátky východu‘, je najnovším ázijským mestom s búrlivým rozvojom.“ Ale ani anjeli, ani chrámy nedokázali Bangkok (Thajsko) ochrániť pred tým, aby sa aspoň načas nestal „svetovým hlavným mestom v obchodovaní so sexom“.

Pozrime sa na mestá bližšie

Už pred desiatimi rokmi jeden žurnalista napísal, že hoci sa zdá, akoby veľké mestá „prežívali rovnakú krízu, každé má svoj vlastný charakter, a teda aj osobitný spôsob zápasu o prežitie“. Teraz, v roku 1994, mestá ešte stále zápasia, každé svojím vlastným spôsobom.

Nie každý považuje tento zápas o prežitie za stratený. Napríklad jeden bývalý starosta Toronta sa vyjadril optimisticky: „Nemyslím si, že toto mesto prestáva fungovať. Má ťažkosti, ale myslím, že tento problém dokážeme vyriešiť.“ Je pravda, že niektoré mestá úspešne zvládli určité svoje problémy, alebo ich aspoň zmiernili. Ale vyžadovalo si to oveľa viac, nielen optimizmus.

Novinár Eugene Linden v januári minulého roku napísal: „Osud sveta je úzko spätý s osudom jeho miest.“ Mestá formovali svet, či už s dobrým, alebo zlým výsledkom, a budú ho formovať i naďalej. Okrem toho mestá, či tie staroveké, alebo dnešné, majú vplyv na našu osobnosť — a pravdepodobne väčší, než si myslíme. Preto je ich prežitie zložito späté s naším prežitím.

Náš bližší pohľad na mestá teda nemá za cieľ iba rozšírenie všeobecných vedomostí. Oveľa dôležitejšie je, že nás môže upozorniť na nebezpečnú situáciu, v ktorej sa svet teraz nachádza. Poďme sa preto „pozrieť na mestá bližšie“. Dúfame, že tento šesťdielny seriál v Prebuďte sa! našich čitateľov zaujme, poučí a povzbudí. Napriek vážnym problémom vo svete, ktoré sú mimoriadne zreteľné na zápase našich miest o prežitie, ešte nie je všetko stratené!

[Zvýraznený text na strane 6]

„Osud sveta je úzko spätý s osudom jeho miest.“ — žurnalista Eugene Linden

[Obrázok na strane 7]

Cestovať z mesta do mesta je možno ľahké, no riešiť problémy miest už nie je také ľahké