„Mesto, ktoré oplývalo ľuďmi“

TOKIO, São Paulo, Lagos, Mexiko a Soul zodpovedajú tomuto opisu, hoci biblický prorok Jeremiáš nehovoril o nich. Zmieňoval sa o Jeruzaleme krátko po jeho zničení Babylončanmi roku 607 pred n. l. — Plač Jeremiáša 1:1.

Pri terajšom počte asi päť a pol miliardy obyvateľov sveta nie je ťažké nájsť mestá oplývajúce ľuďmi. Za posledné polstoročie mestá jednoznačne mohutneli. Zatiaľ čo v roku 1950 iba 7 urbanistických centier na svete dosahovalo päť miliónov obyvateľov, odhaduje sa, že na prelome storočia bude aspoň 21 miest s počtom obyvateľov vyše desať miliónov, včítane piatich miest uvedených vyššie.

Ako sa stali takými veľkými?

Začiatok vzniku veľkomiest je možné pripísať sťahovaniu sa vidieckych usadlíkov do mesta v snahe nájsť prácu, a keď mestskí obyvatelia zasa opúšťajú centrum mesta, hľadajúc príjemnejšie prostredie, kde by bolo zároveň viac miesta, odkiaľ potom dochádzajú do práce autom, autobusom alebo vlakom. Tieto predmestia sa zakrátko spájajú so svojím materským mestom, a tak vytvárajú veľkomestské oblasti.

Niektoré veľké mestá vznikli ešte v čase svojho „dospievania“. Tenochtitlan — dnes ho nazývame Mexiko — bol založený asi roku 1325. V roku 1519, keď prišli Španieli, počet obyvateľov tohto hlavného mesta Aztéckej ríše už možno dosahoval 300 000.

No iné mestá sa rozšírili až v pokročilom veku, podobne ako ľudia trpiaci nadváhou, ktorú získali v strednom veku. Počiatky Soulu, dejiska Olympijských hier 1988, siahajú až do predkresťanskej doby, ale asi pred 50 rokmi mal Soul ešte iba jednu desatinu dnešného počtu obyvateľov. Teraz je domovom takmer jednej štvrtiny zo 43 miliónov obyvateľov krajiny.

Tak ako názov Soul, aj názov Tokio znamená „hlavné mesto“. V prípade Tokia je to vlastne „východné hlavné mesto“. Pôvodný názov mesta Edo bol zmenený na Tokio roku 1868, keď sa z neho stalo hlavné mesto namiesto Kjóta, ležiaceho viac na západ. Územie v okolí Eda bolo obývané už v predkresťanských časoch, ale základ pre dnešné veľkomesto bol položený až roku 1457, keď tam jeden mocný bojovník postavil hrad. Mesto vzniklo v 17. storočí a v polovici 18. storočia počet jeho obyvateľov už značne prevyšoval jeden milión. Tokio, o ktorom sa raz povedalo, že sa pýši väčším počtom neónových reklám ako ktorékoľvek iné mesto na svete, je veľmi moderné mesto.

Ďalším rovnako moderným veľkomestom, ktoré žiari mladíckym šarmom, je São Paulo (Brazília). Založili ho portugalskí jezuitskí misionári roku 1554, ale mesto so svojimi širokými bulvármi a modernistickými mrakodrapmi vyzerá na svoj vek pozoruhodne mlado. Teraz v januári oslavujú jeho obyvatelia — Paulistanos — 440. výročie jeho založenia. São Paulo bolo pomerne malé až do osemdesiatych rokov 19. storočia, keď peniaze z novovzniknutého brazílskeho kávového priemyslu poslúžili ako magnet priťahujúci emigrantov z Európy a neskôr aj z Ázie.

Portugalci mali podiel aj na rozvoji veľkomesta v Nigérii. Samozrejme, dávno predtým, ako na konci 15. storočia prišli Európania, bolo územie Lagosu obývané jedným z najľudnatejších a najviac urbanizovaných národov predkoloniálneho obdobia, ktoré žijú v trópoch, národom Joruba. Mesto bolo až do polovice 19. storočia známym strediskom obchodu s otrokmi. Roku 1861 ho zabrala Británia a roku 1914 sa stalo hlavným mestom vtedajšej britskej kolónie.

„Veľké už neznamená lepšie“

Veľkosť má svoje výhody. Spravidla platí, že čím je mesto väčšie, tým väčšiu nádej na život v bohatých sociálnych a kultúrnych podmienkach majú jeho obyvatelia. Veľkosť mesta podporujú aj ekonomické faktory, pretože veľká populácia vytvára možnosti pre väčší trh a väčšie pracovné príležitosti. Ekonomické výhody miest ako mocný magnet priťahujú ľudí, ktorí hľadajú zasľúbenú krajinu. Ale keď sa im nedarí nájsť si zamestnanie a sú odkázaní na život v slumoch a možno i na žobranie, aby prežili, alebo keď pre nedostatok vhodného bývania ostanú bez domova, ako rýchlo prichádza rozčarovanie a horkosť!

Časopis National Geographic dokazuje, že príliš veľké je proste príliš veľké, keď hovorí: „Nie je to dávno, čo mestá hrdo upozorňovali na svoj rast. Veľké znamenalo dobré a najväčšie mestá sa vystatovali svojím postavením vo svete. No veľké už neznamená lepšie. Byť dnes uchádzačom o titul ‚najväčšie mesto sveta‘ je asi toľko, ako byť zdravým mladým človekom, ktorý sa dozvedel, že má vážnu chorobu. Možno ju liečiť, ale nesmie sa ignorovať.“

Zabrániť ľuďom v tom, aby sa hromadne nesťahovali do miest v takom neprijateľnom počte, je skoro nemožné. A tak sa veľkomestá snažia zvládnuť tento problém inými spôsobmi — azda tým, že stavajú rad za radom jednotvárne, navzájom si podobné nájomné obytné budovy, budujú mrakodrapy siahajúce čoraz vyššie do neba, alebo sa púšťajú do uskutočňovania úplne nových nápadov. Japonské stavebné spoločnosti teraz napríklad experimentujú s myšlienkou vybudovať obrovské komplexy pod zemou, kde by milióny ľudí mohli pracovať, nakupovať, ba aj žiť. „Podzemné mesto už nie je iba snom,“ hovorí istý vedúci stavebný pracovník. „Jeho ozajstnú realizáciu očakávame začiatkom budúceho storočia.“

Ani z fyzického hľadiska neznamená veľké vždy lepšie. Katastrofy môžu postihnúť — a aj postihujú — každú oblasť. Keď však postihnú mestá, škody na životoch a majetku sú potenciálne väčšie. Na znázornenie: Tokio bolo zasiahnuté vážnymi katastrofami — jednak prírodnými a jednak tými, ktoré spôsobil človek. Roku 1657 zahynulo asi 100 000 ľudí pri katastrofálnom požiari, v roku 1923 zomrelo približne také isté množstvo ľudí pri smrtiacom zemetrasení a pri požiari, a možno až štvrť milióna ľudí zahynulo počas ťažkých bombových náletov koncom druhej svetovej vojny.

Problémy sveta sa odzrkadľujú na mestách — napríklad v podobe mestského znečistenia a dopravnej zápchy. Názorným príkladom oboch problémov je Mexiko, kedysi opísané ako „model urbanistickej katastrofy“. Vyše tri milióny áut zatarasujú jeho ulice. Tieto autá spolu s továrňami, ktoré predstavujú viac ako polovicu celkového mexického priemyslu, vytvárajú takú dennú dávku znečistenia, že podľa správy z roku 1984 „sa odhaduje, že samotné dýchanie sa rovná vyfajčeniu dvoch balíčkov cigariet denne“.

Samozrejme, Mexiko nie je ničím výnimočným. Ktoré dnešné priemyselné mesto nemá vlastné problémy so znečistením a s dopravnými zápchami? V Lagose nazývajú dopravu v čase špičky „zdržovanie“, čo je celkom vhodné. Mesto sa rozprestiera na štyroch hlavných ostrovoch. Mosty z pevniny nie sú schopné pojať zvyšujúci sa počet áut, ktoré prepĺňajú cesty, a tak spôsobujú, že doprava sa skoro zastavuje. V knihe 5000 Days to Save the Planet (5000 dní na záchranu planéty) je úvaha: „Už takmer prišiel čas, keď chodiť pešo bude rýchlejšie.“ Takmer?

Ešte vážnejšie problémy

Veľkomestá sú postihované ešte vážnejšími problémami. Okrem nevyhovujúceho bývania, preplnených škôl a nemocníc s nedostatkom personálu sú tu aj psychologické aspekty. Popredný nemecký etológ Dr. Paul Leyhausen tvrdí, že „veľký počet neuróz a prípadov nedostatočnej sociálnej prispôsobivosti je čiastočne či úplne, priamo alebo nepriamo spôsobený preľudnením“.

Veľkomestá olupujú svojich obyvateľov o zmysel pre spoločenstvo tým, že menia mesto na anonymnú masu ľudí. Uprostred stoviek susedov sa obyvateľ veľkého mesta môže cítiť osamelý a túžiť po priateľoch a druhoch, ktorých nikde nemôže nájsť. Pocit odcudzenia vytvorený touto situáciou sa stáva nebezpečným, keď zapríčiňuje, že sa mnohonárodnostné obyvateľstvo rozpadáva na rasové a etnické skupiny. Ekonomické rozdiely alebo prípady diskriminácie — či už skutočnej, alebo zdanlivej — môžu viesť k nešťastiu, čo zistilo aj Los Angeles v roku 1992, keď výbuchy rasového násilia mali za následok vyše 50 mŕtvych a 2000 ranených.

Najväčším nebezpečenstvom, ktoré prináša mestský život, je tendencia vytláčať duchovnosť. Život v meste je nákladný, a preto jeho obyvateľov ľahko môžu rozptyľovať úzkostlivé životné starosti. Nikde inde nie je tak ľahko dostupných toľko vecí, ktoré zvádzajú ľudí, aby zanedbávali veci skutočného a trvalého významu. Nikde inde nie je toľko príležitostí na zábavu — dobrú, zlú i neslušnú. A práve pre taký nedostatok duchovnosti bol Jeruzalem, mesto oplývajúce ľuďmi, o ktorom hovoril Jeremiáš, odsúdený na zničenie.

Ako oprava lietadla za letu

Vzhľadom na také obrovské ťažkosti prichádza kniha 5000 Days to Save the Planet k záveru, že „úloha zabezpečiť slušnú životnú úroveň pre dnešných obyvateľov miest, nehovoriac o budúcich generáciách, prináša zdanlivo neprekonateľné problémy“. Už len uspokojenie súčasných požiadaviek „kladie neznesiteľné bremeno na životné prostredie a na spoločnosť“. A s pohľadom do budúcnosti kniha uvádza: „Očakávanie, že tieto problémy zdoláme, keď sa počet obyvateľov miest zvýši na trojnásobok súčasného stavu, je jednoducho zbožným prianím.“

Mestá nepochybne majú ťažkosti. A veľkomestá ich majú pre svoju veľkosť tým skôr! Ich choroby prispeli k tomu, že celý svet leží na smrteľnej posteli. Je nejaký liek na dohľad?

Veľkomestá nás ovplyvňujú. Ba aj menšie mestá nás môžu ovplyvňovať, niektoré do takej miery, aká vôbec nie je úmerná ich veľkosti. Pouvažujme o ďalších mestách, ktoré sú toho príkladom. Bude sa o nich hovoriť v našom budúcom čísle.

[Obrázok na strane 25]

Lagos oplývajúci ľuďmi