Nakoľko šťastný je mestský život?
TRPIACE ľudstvo v dnešných mestách hľadá šťastie rôznymi spôsobmi. Mestá ako Bombaj, Bangkok, Monte Carlo, San Francisco a Dallas sa ho snažia poskytovať. A to v mnohých podobách. Sú však nejaké mestá sveta zdrojom trvalej radosti?
Zdanie a skutočnosť
Začiatkom tohto storočia sa Hollywood stal filmovým hlavným mestom sveta. Preto vás azda prekvapí, keď sa dozviete, že India produkuje asi až 800 filmov ročne. „Indické masy sú závislé od filmov,“ uvádza nemecký časopis Geo a označuje ich závislosť slovami „takmer ako náboženstvo“. Časopis dodáva: „Nikde inde kino tak jasne neslúži ako náhradný svet pre zhromaždené milióny ľudí, ktoré nachádzajú úspech a bohatstvo, šťastie a spravodlivosť iba na striebornom plátne.“
Aj keď sa asi polovica indických filmov produkuje v Madrási na východnom pobreží Indie, indický filmový priemysel mal svoj začiatok na západnom pobreží. Roku 1896 francúzski vynálezcovia komerčne úspešného filmového projektora, bratia Auguste a Louis Lumièrovci, predvádzali svoj prvý filmový hit v bombajskom hoteli Watson.
Bombaj bol malou dedinou, keď ho roku 1534 ovládli portugalskí obchodníci. Roku 1661 sa britský kráľ Karol II. oženil s portugalskou princeznou a dostal túto dedinu ako svadobný dar. Roku 1668 sa Bombaj dostal pod správu Východoindickej spoločnosti a onedlho sa stal najdôležitejším indickým morským prístavom na západe krajiny.
Jedna encyklopédia hovorí, že „prírodnú krásu Bombaja neprekonalo žiadne mesto tej oblasti“. Vzhľadom na krásne prostredie, v ktorom sa Bombaj nachádza, a v zhode s neskutočným svetom indických filmov — so zmesou hudby, tanca a lásky —, ktorý mesto pomohlo vytvoriť, by to malo byť mesto radosti.
No hustota obyvateľov Bombaja je jednou z najväčších na svete. Preľudnenosť mesta zohyzďuje jeho krásne okolie a prináša málo šťastia tisícom ľudí, ktorí žijú v chudobných štvrtiach „bez tečúcej vody alebo bez hygieny“ a sú nútení používať „neďaleké rieky a voľné priestranstvá ako toalety“. — 5000 Days to Save the Planet (5000 dní na záchranu planéty).
V Bombaji je tiež mnoho náboženstiev. Ale namiesto radostných výsledkov sú v Indii vážne náboženské nepokoje. Iba za posledné dva roky si tieto nepokoje vyžiadali stovky životov len v samom Bombaji.
Nie všetko je zlato, čo sa blyští
Aj San Francisco je mestom s krásnou prírodou. Je známe svojimi kopcami, jedným z najlepších prirodzených prístavov na svete, a tiež svojimi mostami, vrátane mosta Golden Gate, ktorý sa klenie nad vstupom do prístavu. Len málo návštevníkov odchádza bez silných dojmov.
Roku 1835 bola založená Yerba Buena a v roku 1847 bola premenovaná na San Francisco. O rok neskôr objavili neďaleko San Francisca zlato a začala sa kalifornská zlatá horúčka. Z dediny iba s niekoľkými stovkami obyvateľov sa rýchlo stávalo búrlivo rastúce pohraničné mesto. No mesto zažilo i neúspechy, napríklad ničivé zemetrasenie a požiar v roku 1906.
K popularite San Francisca prispieva aj jeho medzinárodný ráz. Ako uvádza časopis The European, na jeho území sa nachádzajú „samostatné svety, ktoré majú od seba ďaleko svojou atmosférou i svojím zovňajškom“. Žije tu niekoľko národnostných skupín, ktoré reprezentujú Európu i Áziu; je tu napríklad jedno z najväčších čínskych spoločenstiev mimo Ázie. Prítomnosť usadlíkov hovoriacich po španielsky zdôrazňuje mexický prvok v pôvode mesta.
Nedávno si niekoľko sto turistických znalcov zvolilo San Francisco za svoje „mesto snov“, chváliac ho za „jedinečné spojenie priateľskosti, elegancie a tolerancie“. Istý žurnalista to rozviedol takto: „Ak je pre severnú Kaliforniu a pre mesto, v ktorom žijem, niečo charakteristické, je to tolerancia voči každému ľudskému správaniu, ktoré mätie a hnevá ľudí v iných častiach krajiny.“
Bohémske črty San Francisca sa často dostávajú na prvé stránky novín. V šesťdesiatych rokoch mnohí ľudia so znepokojením pozorovali, ako dlhovlasé, neupravené deti kvetov vzdávajú česť „láske“ a „mieru“, a neskôr sa znižujú k odpornému životnému štýlu užívania drog a promiskuity. V meste je i jedno z najväčších homosexuálnych spoločenstiev v krajine.
San Francisco je veľmi ťažko postihnuté aidsom. Isté nemecké noviny nazývajú túto epidémiu „najvážnejšou krízou“ mesta od zemetrasenia a požiaru v roku 1906 a dodávajú, že jeho „veselá atmosféra sa zdá navždy stratená“. Mesto pri Golden Gate sa muselo pozrieť do tváre bolestnej pravde: „Zlatý“ životný štýl, napriek všetkým prísľubom, stratil svoj lesk uprostred úzkosti.
Viac ich prehráva ako vyhráva
Monte Carlo, ktoré je už dávno miestom hier bohatých a elity, je sídlom jednej z najznámejších herní na svete. Miestne kasíno bolo od svojho otvorenia v roku 1861 povestnou zastávkou turistov. Niekoľko kasín tu slúži ľuďom, ktorí sa domnievajú, že vyhrávať v hazardných hrách je cestou k trvalému šťastiu. No v hazardných hrách oveľa viac ľudí prehráva, než vyhráva.
Monte Carlo sa nachádza na francúzskej Riviére v Monackom kniežatstve a má rozlohu menej než jeden štvorcový kilometer. Monako bolo v staroveku osídlené Rimanmi. Roku 1297 ho ovládla bohatá rodina Grimaldiovcov z Talianska. Po strate nezávislosti, najskôr pod nadvládou Španielska a potom Francúzska, tu bolo roku 1814 obnovené kniežatstvo v rukách Grimaldiovcov.
V roku 1992 Rainier III., potomok Grimaldiovcov, vyslovil obavy o bezpečnosť svojich poddaných. Poznamenal, že „štyridsať percent tankových lodí sveta sa plaví cez Stredozemné more“, a potom dodal: „Toto more obsahuje 150-krát viac znečisťujúcich ropných látok než Severné more. Osemdesiat percent kanálov, ktoré ústia do tohto mora, doň priamo vypúšťajú svoj neupravený obsah.“
Časopis The European hovorí, že napriek problémom „sa v prípade žiadneho iného zábavného centra nevybaví tak rýchlo predstava vzrušenia a staromódnej neviazanosti už len pri spomenutí jeho mena“. K tejto predstave Monte Carla prispievajú kasína, múzeá, luxusný jachtársky klub, automobilová rely — podľa niektorých ľudí najväčšia a najatraktívnejšia zo súťaží — a tiež jeho opera. Kultúra však nie je všetko, čo priťahuje majetných ľudí do Monte Carla; sú tu značné daňové výhody.
Kultúra a peniaze však nemôžu zaistiť trvalé šťastie. Angličan Charles Wells roku 1891 v Monte Carle skutočne rozbil bank, no napriek svojmu ‚šťastiu‘ napokon skončil vo väzení. A je smutnou iróniou, že v meste preslávenom vzrušením z automobilových pretekov a z jazdy na člnoch zomrela v roku 1982 manželka kniežaťa Rainiera, kňažná Grace, pri automobilovej nehode, a manžel ich dcéry zahynul pri nehode, ku ktorej došlo pri pretekoch na člnoch v roku 1990.
Kultúra made in USA
Aj keď sú Európania kritickí k populárnej americkej kultúre, zdá sa, že mnohí si z nej veľa privlastnili. Napríklad po niekoľko rokov sa s potešením pozerali, ako sa na televíznej obrazovke mihajú scény zobrazujúce intrigy a rodinné škandály v seriáli Dallas. Jedny nemecké noviny chválili tento seriál za „uspokojovanie citových potrieb“ a za to, že prispieva k „pocitu bezpečia, dôvery a k vedomiu spolupatričnosti“.
Časopis Time sa vyjadril menej lichotivo. Uviedol, že tento program „povýšil okázalú spotrebu na svetské náboženstvo... Zoznámil divákov s nenásytnosťou osemdesiatych rokov, keď z texaského obchodníka s naftou urobil populárny idol.“
Podoba, ktorú dal mestu jeho televízny menovec, je sotva tým, čo mal na mysli právnik a obchodník John Bryan, keď tu roku 1841 založil obchodnú stanicu a pomenoval ju pravdepodobne po Georgeovi Dallasovi, viceprezidentovi Spojených štátov. Mesto peňažníctva, dopravy a priemyslu, v ktorom sídli viac naftových spoločností než v ktoromkoľvek inom meste Spojených štátov, „Veľké D“, je vskutku bohaté.
Bohatstvo sa často dáva na roveň šťastiu, a preto sa možno ľudia pozerajú na Dallas ako na radostné mesto. Bohatstvo však nezabráni, aby sa diali zlé veci. Práve v Dallase bol 22. novembra 1963 úkladne zavraždený John F. Kennedy, 35. prezident Spojených štátov.
Jedným z problémov Dallasu, ktorý oberá ľudí o šťastie, je veľkomestská zločinnosť. Ďalším problémom je rasové a kultúrne napätie. V Dallase, ako v každom meste, kde žije spoločnosť mnohých rás a kultúr, vždy prichádza do úvahy možnosť, že dôjde k násiliu. Dokladom toho sú rasové nepokoje v Los Angeles a náboženské nepokoje v Bombaji.
Dusí ho úspech
Stalo sa zvykom nazývať Bangkok „Benátkami Východu“, a to pre množstvo jeho kanálov. Teraz väčšinu týchto kanálov nahradili cesty a jedna správa hovorí, že „bežný motorista strávi ročne 44 dní čistého času tým, že sa uprene díva na zadný nárazník auta priamo pred sebou“.
Kráľ Rama I. nevedel nič o takýchto problémoch, keď v roku 1782 urobil z malej dediny kráľovské mesto a premenoval ho na Krungthep, čo znamená „Mesto anjelov“. Najprv bol vybudovaný Veľký palác a potom bol okolo neho vystavaný zvyšok mesta v súlade s thajským presvedčením, že palác je stredom vesmíru. Počas druhej svetovej vojny Bangkok utrpel rozsiahle škody pri bombardovaní. Napriek jeho menu a veľkolepým chrámom sa tu nenašiel nijaký doklad anjelskej ochrany.
Hoci Bangkok leží asi 30 kilometrov od Siamského zálivu, bol pretvorený na morský prístav stálym bagrovaním koryta rieky Menam, ktorá preteká mestom. Rieka sa často vylieva z brehov a zaplavuje určité časti mesta. Niektoré z nich ležia iba 0,6 metra nad hladinou mora. Vody zo záplav sa však teraz odvádzajú odvodným kanálom, čo prinieslo istú úľavu. Iným problémom je, že tisícky artézskych studní zapríčinili pokles hladiny spodnej vody. Od roku 1984 sa celé mesto prepadáva rýchlosťou asi 10 centimetrov za rok.
Vzrast počtu obyvateľov Bangkoku na vyše päť miliónov spolu s určitým stupňom ekonomického úspechu by mal byť dôvodom na šťastie. Milióny turistov každoročne navštevujú mesto a napĺňajú jeho pokladnice. Ale to je čiastočne na úkor jeho povesti, lebo mnohých návštevníkov priťahuje lacný a ľahko dostupný sex v bangkokských nevestincoch. A tak je mesto teraz známe ako hlavné mesto chlipnosti na Ďalekom východe.
Ba ani radosť z takých udalostí, ako bola oslava dvestého výročia Bangkoku — s kvetinovými sprievodmi, historickými výstavami, kráľovskými obradmi, klasickými tancami a ohňostrojmi — nedokázala prekryť smútok, ktorý toto mesto pociťuje. „Dusí ho vlastný ekonomický úspech,“ napísal časopis Newsweek.
Nájsť ozajstnú radosť
Teda čo môžu naozaj ponúknuť centrá, ktoré určujú smer vývoja zábavy, reprezentované mestami, o ktorých sa hovorilo vyššie? Prinajlepšom chvíľkové potešenie, ale nie trvalé šťastie. Dnes sa trvalé šťastie dá dosiahnuť iba v spojení s Božím duchom, ktorého ovocím je radosť. — Galaťanom 5:22.
Preto zbytočne nehľadajte radosť vo filmových štúdiách Bombaja ani v hazardných kasínach Monte Carla, ani v nezávislom životnom štýle San Francisca, či v zdanlivom bohatstve Dallasu, alebo v salónoch nevestincov Bangkoku. V budúcich číslach sa dočítame, kde sa dá nájsť trvalá radosť.
[Obrázok na strane 25]
San Francisco, USA
[Obrázok na strane 25]
Bombaj, India
[Obrázok na strane 26]
Bangkok, Thajsko