Keď je detstvo ako zlý sen

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

Dnes — v typický deň deväťdesiatych rokov — bude 200 tisíc detí bojovať v partizánskych vojnách, 100 miliónov školopovinných detí nepôjde do školy, 150 miliónov detí pôjde spať hladných, 30 miliónov detí bude spať na ulici a 40 tisíc detí zomrie.

AK SA vyššie uvedené údaje zdajú desivé, tváričky za týmito číslami trhajú srdce. Nižšie uvádzame krátke príbehy piatich detí, ktorých zúfalá situácia nám pomôže pochopiť význam tejto neradostnej štatistiky.

Dieťa vojak. Mohammad má iba 13 rokov, ale už je ostrieľaným vojakom v juhozápadnej Ázii, veteránom siedmich bojov. Predtým než išiel ako desaťročný do vojny, bolo jeho povinnosťou starať sa o kozy. Teraz Mohammad narába s ľahkým samopalom AK-47 a neváha ho použiť. V jednej potýčke zabil z malej vzdialenosti dvoch nepriateľských vojakov. Keď sa ho spýtali, čo si myslí o zabíjaní, povedal: „Bol som šťastný, že som ich zabil.“ Deti sú lepšími vojakmi, vysvetľuje jeho veliteľ, „pretože sa neboja“.

Pracujúce dieťa. Štvorročný Woodcaby býva v dome zo škvárobetónových tvárnic na jednom karibskom ostrove. Vstáva ráno o šiestej, aby vykonával svoje každodenné práce v domácnosti: varenie, nosenie vody a upratovanie domu svojho pána. Nedostáva nijakú mzdu a pravdepodobne nikdy nebude chodiť do školy. Woodcaby hovorí, že mu je smutno za rodičmi, ale nevie, kde sú. Jeho deň sa končí o pol desiatej večer a ak má šťastie, nejde spať hladný.

Hladné dieťa. V africkej dedine Komosawha 11-ročné dievčatko trávi každý úmorný deň vyhrabávaním tráv. Korienky ovsíka obyčajného — prakticky jediné, čo môže rásť vo vyprahnutej pôde — udržiavajú pri živote ju i jej rodinu. Korienky sa buď uvaria, alebo rozmačkajú a potom upečú. Vražedná kombinácia sucha a občianskej vojny dohnala dedinčanov na pokraj smrti hladom.

Dieťa ulice. Edison je iba jedným z tisícov detí ulice v istom veľkom juhoamerickom meste. Niečo málo si zarába čistením topánok a spáva na chodníku blízko autobusovej stanice spolu s ďalšími deťmi, ktoré sa za chladných nocí túlia tesne k sebe. Niekedy sa uchýli k drobnej krádeži, aby si zvýšil svoj zárobok čističa topánok. Dva razy ho zbila polícia a tri mesiace strávil vo väzení. Edison tvrdí, že teraz už „takmer“ prestal užívať drogy a fetovať. Sníva o tom, že sa stane mechanikom, že sa vyučí remeslu.

Smrť dieťaťa. Na vrchu Dugen na Strednom východe je chladné, vlhké ráno. Do plytkého hrobu položia dojča, zabalené do pohrebného plátna. Dieťa zomrelo na hnačku — bežnú príčinu detskej úmrtnosti. Matka je utečenkyňou, ktorá počas vyčerpávajúcej cesty do bezpečia stratila mlieko. V zúfalstve kŕmila dieťa cukrom a vodou, no voda bola infikovaná a dieťa zomrelo. Podobne ako 25 000 ďalších detí, ktoré boli pochované v ten istý deň, nemalo ešte ani rok.

Tieto tragické správy, tisíce ráz znásobené, zobrazujú život mnohých detí sveta. Detstvo, čas učenia sa a dospievania pod ochranou milujúcej rodiny, sa pre tieto deti stalo zlým snom, z ktorého sa mnohé nikdy nezobudia.

Peter Adamson, vydavateľ správy Situácia detí vo svete, r. 1990 povedal: „Smrť a utrpenie v takomto meradle jednoducho už nie sú nutné; preto už nie sú prijateľné. Ľudstvo má možnosť odstrániť túto situáciu, a tak má morálnu povinnosť urobiť to.“

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Fotografia: Godo-Foto