Viac než iba krutý nepriateľ
NEPOĽAVUJÚCA bolesť môže ničiť život ľudí. Oberá ich o pokoj, radosť, možnosť zaobstarať si živobytie a natoľko im sťažuje život, že niektorí hľadajú východisko v samovražde. Lekár a misionár Albert Schweitzer prišiel k záveru: „Bolesť je hroznejším pánom ľudstva než sama smrť.“
Doslovne stámilióny ľudí strašne trpia. ‚Ak by sme sa mohli vznášať v nekonečnom vesmíre nad hlbinou, z ktorej by doliehali k našim ušiam zvuky z obiehajúcej zeme,‘ povedal istý francúzsky chirurg, ‚počuli by sme základný rev bolesti, ktorý akoby jedným hlasom vydáva trpiace ľudstvo.‘
Skutočne, to, čo pred vyše 1900 rokmi napísal kresťanský apoštol Pavol, platí dnes v ešte väčšej miere: „Celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ.“ — Rimanom 8:22.
Hlavný zdravotný problém
Každý ôsmy Američan trpí strašnými bolesťami osteoartritídy, najbežnejšej formy artritídy. Ešte viac ľudí trpí mučivými bolesťami chrbtice. Ďalší musia podstupovať bolesť následkom rakoviny a srdcových chorôb.
Ďalšie milióny ľudí trpia neznesiteľnými bolesťami hlavy, zubov, uší, bolesťou pri hemoroidoch a množstve iných chorôb a zranení. Nie div, že v jednom z posledných rokov vynaložili Američania 2,1 miliardy dolárov iba na lieky proti bolesti, ktoré kupovali bez lekárskeho predpisu. Bolesť sa tiež nazýva „skrytou epidémiou Ameriky“.
John J. Bonica, azda najpoprednejšia autorita v oblasti problému bolesti, povedal: „Z finančného hľadiska a z hľadiska ľudského utrpenia je chronická bolesť oveľa závažnejšia než prakticky všetky ostatné problémy zdravotníckej starostlivosti dohromady.“
Život bez bolesti?
Zoči-voči takej drsnej realite sa môže zdať prenáhlené naznačovať, že život bez bolesti je možný. Preto sa môže zdať pritiahnuté za vlasy to, čo hovorí Biblia: „[Boh] im zotrie každú slzu z očí... a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti.“ — Zjavenie 21:4.
Možnosť žiť bez bolesti však nie je nereálna. No zamyslime sa na chvíľu. Čo sa tým v tomto texte vlastne myslí? Aj dnes existujú ľudia, ktorí vôbec necítia bolesť. Narodili sa tak. Anatóm Allan Basbaum povedal: „Vôbec necítiť bolesť je katastrofou.“
Ak by sme neboli schopní pociťovať bolesť, pravdepodobne by sme si nevšimli pľuzgier, kým by sa z neho nestal veľmi bolestivý vred. Podľa jednej novinovej správy rodičia dievčatka, ktoré necítilo bolesť, „niekedy zacítili zápach pripáleného mäsa a zistili, že sa mimovoľne opiera o kachle“. Preto je bolesť niečím viac než len krutým nepriateľom. Môže byť aj požehnaním.
Teda ako je to s biblickým sľubom: „Už viac nebude... bolesti“? Je toto sľub, ktorého splnenie by sme si skutočne želali?
Život bez sĺz?
Všimnite si tiež, že v tomto verši sa hovorí: „[Boh] im zotrie každú slzu z očí.“ (Zjavenie 21:4) To je závažné, pretože slzy sú veľmi dôležité. Slúžia na našu ochranu práve tak ako pocit bolesti.
Slzy udržiavajú naše oči vlhké a zabraňujú treniu medzi okom a viečkom. Vymývajú tiež z očí cudzie látky. Navyše, obsahujú antiseptikum nazvané lyzozým, ktoré oči dezinfikuje a zabraňuje infekcii. Schopnosť vylučovať slzy je preto pozoruhodným charakteristickým znakom nášho podivuhodne vytvoreného tela, práve tak ako pocit bolesti. — Žalm 139:14.
Slzy však úzko súvisia s ľútosťou, žiaľom a súžením. „Celú noc kropím svoje ležadlo,“ bedákal Dávid, kráľ biblických čias. „Slzami zalievam vlastnú pohovku.“ (Žalm 6:6) Pri smrti priateľa dokonca aj Ježišovi „vyhŕkli slzy“. (Ján 11:35) Božím pôvodným predsavzatím však nebolo, aby ľudia prelievali takéto slzy ľútosti. Hriech prvého človeka, Adama, zavinil taký stav, že ľudská rodina je nedokonalá a zomiera. (Rimanom 5:12) A tak slzy, ktorých už viac nebude, sú slzy, ktoré sú výsledkom nedokonalosti a zomierania.
Keďže teda Biblia spomína určitý druh sĺz, ktoré budú odstránené, ako bude splnený sľub, že bolesti už viac nebude? Nebudú ľudia, aspoň príležitostne, trpieť bolesťou, ktorá vedie k ľútosti a náreku?