Bolesť, ktorá navždy pominie

BOLESŤ, ktorá bude odstránená splnením biblického sľubu, bude bolesť, ktorú prežívame následkom nedokonalosti prvého človeka. Táto bolesť zahŕňa to, čo možno opísať ako chronickú bolesť.

Táto chronická bolesť, ktorá nie je varovným signálom choroby alebo zranenia, bola prirovnaná k „falošnému poplachu“, ktorý sa proste nedá odvolať. Je to práve táto bolesť, ktorá spôsobuje, že postihnutí vynaložia miliardy dolárov ročne pri hľadaní úľavy, a ktorá ničí život miliónom ľudí.

Dr. Richard A. Sternbach, odborník na bolesť, napísal: „Na rozdiel od akútnej bolesti chronická bolesť nie je príznakom; chronická bolesť nie je výstražným signálom.“ Časopis Emergency Medicine zdôraznil: „Chronická bolesť nemá nijaký účel.“

Preto v posledných rokoch začali mnohí lekári považovať takú bolesť za skutočnú chorobu. „Pri akútnej bolesti je bolesť príznakom choroby alebo zranenia,“ vysvetľuje Dr. John J. Bonica v knihe The Management of Pain (Zvládnutie bolesti), v dnešnom uznávanom diele o bolesti. „Pri chronickej bolesti je chorobou samotná bolesť.“

Snaha porozumieť bolesti

Bolesti ešte stále úplne nerozumieme. „Večné lákanie pokúsiť sa rozlúštiť, čo je bolesť,“ napísal časopis American Health, „podnietilo vedcov k intenzívnej práci.“ Pred niekoľkými desaťročiami predpokladali, že bolesť je podobne ako v prípade zraku, sluchu a hmatu istá forma vnemu, ktorý možno vnímať špeciálnymi nervovými zakončeniami v koži a ktorý sa príslušnými nervovými vláknami prenáša do mozgu. Zistilo sa však, že táto zjednodušená predstava bolesti nie je pravdivá. Ako?

Jedným činiteľom, ktorý viedol k novému, hlbšiemu porozumeniu, bolo pozorovanie mladej ženy, ktorá vôbec necítila bolesť. Po jej smrti roku 1955 viedlo preskúmanie jej mozgu a nervového systému k úplne novej predstave o príčine bolesti. Lekári „hľadali nervové zakončenia“, písal časopis The Star Weekly Magazine z 30. júla 1960. „Keby nebola mala žiadne, vysvetľovalo by to jej necitlivosť na bolesť. Ale zakončenia tam boli a boli očividne dokonalé.

Ďalej lekári skúmali nervové vlákna, ktoré majú spájať nervové zakončenia s mozgom. Tu sa určite nájde chyba. Ale nenašla sa. Vlákna boli úplne dokonalé, pokiaľ sa dalo pozorovať, odhliadnuc od narušených následkom poranení.

Nakoniec preskúmali mozog dievčaťa, a opäť nebola zistená nijaká chyba. Podľa všetkých existujúcich poznatkov a teórií malo toto dievča normálne cítiť bolesť, no necítilo dokonca ani šteklenie.“ Bolo však citlivé na tlak na pokožku a dokázalo rozlíšiť medzi dotykom hlavičky špendlíka a jeho špičkou, hoci ho pichnutie špendlíkom nebolelo.

Ronald Melzack, ktorý bol v šesťdesiatych rokoch spoluautorom populárnej novej teórie vysvetľujúcej bolesť, predkladá ďalší príklad jej zložitosti. Povedal: „Pani Hullová stále ukazovala na svoju nohu, ktorú nemala [bola jej amputovaná], a páľčivú bolesť, ktorú cítila, opisovala tak, akoby jej niekto tlačil pomedzi prsty žeravý kutáč.“ Roku 1989 povedal R. Melzack pre časopis Maclean’s, že „ešte stále hľadá vysvetlenie toho, čo nazýva ‚fantómovou‘ bolesťou“. Okrem toho existuje bolesť nazývaná prenesená bolesť, pri ktorej môže mať človek narušenú funkciu niektorého orgánu v jednej časti tela, ale bolesť cíti v inej časti tela.

Zapojená je myseľ i telo

Dnes je bolesť definovaná ako „mimoriadne zložité vzájomné pôsobenie mysle a tela“. Mary S. Sheridanová píše v knihe Pain in America (Bolesť v Amerike), ktorá bola vydaná roku 1992, že „zážitok bolesti je tak hlboko psychologický, že myseľ niekedy môže popierať jej existenciu, a niekedy môže vytvárať a podporovať existenciu bolesti ešte dlho po tom, čo akútne zranenie pominulo“.

Nálada, koncentrácia, osobnosť človeka, jeho vnímavosť na podnety a ďalšie faktory, to všetko je dôležité pri reakcii jednotlivca na bolesť. „Strach a úzkosť zapríčiňujú prehnanú reakciu,“ všimol si Dr. Bonica, autorita vo výskume bolesti. Človek sa môže naučiť cítiť bolesť. Dr. Wilbert Fordyce, profesor psychológie, ktorý sa špecializuje na problémy bolesti, vysvetľuje:

„Otázkou nie je to, či je bolesť skutočná. Pravdaže je skutočná. Otázkou je, aké sú rozhodujúce faktory, ktoré ju ovplyvňujú. Keď s vami budem tesne pred obedom hovoriť o šunkovom sendviči, budú sa vám zbiehať sliny. To je veľmi reálne. Ale je to podmienená reakcia. Nie je tam nijaký šunkový sendvič. Ľudské bytosti sú dokonale vnímavé na podmieňovanie. To ovplyvňuje spoločenské správanie, tvorbu slín, krvný tlak, rýchlosť zažívania potravy, bolesť, všetky možné veci.“

Práve tak ako vaše city a nálada môžu bolesť zosilňovať, môžu ju aj potláčať alebo otupovať. Uvažujme o príklade: Jeden neurochirurg povedal, že v mladosti bol raz tak zamilovaný do dievčaťa, že keď s ním sedel na ľadovo studenom záhradnom múriku, vôbec pritom necítil silný chlad či bolesť v sedacej časti. „Bol som takmer zmrznutý,“ povedal. „Určite sme tam sedeli 45 minút, a ja som vôbec necítil chlad.“

Takýchto príkladov je veľa. Hráči futbalu, ktorí sú úplne zabratí do hry, alebo vojaci v zápale boja môžu byť vážne zranení, pričom vtedy cítia len malú bolesť alebo ani bolesť necítia. Známy africký bádateľ David Livingstone povedal, že raz naňho zaútočil lev a triasol ním tak, „ako teriér trasie potkanom. Šok... zapríčinil určitý stav neskutočna, pri ktorom [som] vôbec necítil bolesť.“

Je pozoruhodné, že aj služobníci Jehovu Boha, ktorí s pokojom vzhliadajú k nemu v úplnej dôvere a s úplným spoľahnutím, zažili občas skúsenosť, pri ktorej bola ich bolesť potlačená. „Hoci sa to môže zdať zvláštne,“ povedal jeden kresťan, ktorého zbili, „po prvých úderoch som už ďalšie necítil. Iba som ich počul ako vzdialené údery na bubon.“ — Prebuďte sa! z 22. februára 1994, strana 21.

Ako sa pocity bolesti menia

V snahe vysvetliť niektoré stránky bolesti zahalené tajomstvom navrhol roku 1965 Ronald Melzack, profesor psychológie, a Patrick Wall, profesor anatómie, všeobecne vítanú teóriu vstupnej kontroly bolesti. V roku 1990 vydaná učebnica Dr. Bonicu o bolesti hovorí, že táto teória „patrí k najdôležitejšiemu pokroku v oblasti výskumu a terapie bolesti“.

Podľa tejto teórie otváranie a zatváranie teoretického vstupu v mieche buď umožňuje, alebo blokuje prechod signálov bolesti do mozgu. Keď vstup naplnia iné vnemy, ako je bolesť, potom môžu byť signály bolesti prichádzajúce do mozgu zoslabené. Tak sa napríklad zmenšuje bolesť trením alebo potriasaním mierne popáleného prsta, keďže tým sú do miechy vysielané iné signály než signály bolesti, a tie rušia prechod signálov bolesti.

Objav z roku 1975, že naše telo vytvára vlastné látky podobné morfiu nazvané endorfíny, ďalej pomohol pri hľadaní porozumenia aspektov bolesti zahalených tajomstvom. Niektorí ľudia napríklad cítia bolesť slabo alebo ju necítia vôbec, pretože sa u nich vytvára nadmerné množstvo endorfínov. Endorfíny môžu vysvetliť aj záhadu, prečo sa bolesť zmenšuje, alebo dokonca odstraňuje akupunktúrou, liečebnou procedúrou, pri ktorej sa do tela vpichujú ihly tenké ako vlas. Podľa správ očitých svedkov bola uskutočnená otvorená operácia srdca, zatiaľ čo bol pacient pri vedomí, čulý a upokojený využitím akupunktúry ako jediného prostriedku proti bolesti! Prečo pacient necítil bolesť?

Niektorí sa domnievajú, že ihly môžu aktivovať tvorbu endorfínov, ktoré dočasne odstránia bolesť. Ďalšou možnosťou je to, že akupunktúra odstraňuje bolesť tak, že ihly stimulujú nervové vlákna, ktoré vysielajú iné signály než signály bolesti. Tieto signály naplnia vstupy do miechy a zabránia signálom bolesti dostať sa do mozgu, kde sa bolesť zaznamenáva.

Teória vstupnej kontroly a skutočnosť, že organizmus vytvára vlastné látky proti bolesti, môže tiež vysvetľovať, prečo nálada, myšlienky a city ovplyvňujú mieru pociťovanej bolesti. A tak šok z nečakaného útoku leva mohol aktivovať tvorbu endorfínov u pána Livingstona, ako aj zaplaviť jeho miechu inými signálmi než signálmi bolesti. Následkom toho sa jeho pocity bolesti zmenšili.

Ako však bolo spomenuté skôr, nálada a city môžu mať aj opačný účinok. Priveľa každodenného stresu typicky moderného života môže zvýšiť citlivosť človeka na bolesť vyvolaním úzkosti, napätia a stiahnutím svalov.

Našťastie však tí, ktorí trpia bolesťou, majú dôvod na optimizmus. Je to preto, že mnohí pacienti majú teraz úžitok zo zlepšených metód liečby. Také zlepšenia sú výsledkom lepšieho porozumenia tejto strašnej choroby. Dr. Sridhar Vasudevan, prezident Americkej akadémie pre liečbu bolesti, objasnil: „Myšlienka, že bolesť môže byť niekedy sama osebe chorobou, spôsobila v osemdesiatych rokoch zásadný obrat v liečbe.“

Ako bol dosiahnutý zásadný obrat pri liečbe bolesti? Aké spôsoby liečby sa javia ako účinné?

[Obrázok na strane 7]

Ako akupunktúra zmenšuje alebo odstraňuje bolesť?

[Prameň ilustrácie]

H. Armstrong Roberts