Pozorujeme svet
Miliónpercentná inflácia
Podľa Federálneho štatistického úradu stúpla v decembri 1993 miera inflácie vo Federatívnej republike Juhoslávii na milión percent. Životné náklady boli 2839 ráz vyššie než v predchádzajúcom mesiaci a 6 biliónov ráz vyššie než začiatkom roku. Následkom toho sa vytlačená mena stáva v deň vydania bezcennou. Aby sa Ústredná banka vyrovnala s týmto problémom, škrtla z dinára nuly. Iba za tri mesiace sa 5 biliónov dinárov scvrklo na 5 dinárov.
Záujem o náboženstvo
V jednom prieskume vyše 90 percent Američanov povedalo, že verí v Boha, a vyše 40 percent tvrdilo, že chodí každý týždeň na bohoslužby. Prieskum Gallupovho ústavu z roku 1992 ukázal, že 45 percent protestantov v Spojených štátoch a 51 percent katolíkov chodilo v danom týždni do kostola. Nové štúdie však ukazujú, že oveľa viac ľudí tvrdí, že sú nábožní a pravidelne chodia do kostola, než je skutočnosť. Podľa jedného tímu výskumníkov iba 20 percent protestantov a 28 percent katolíkov naozaj chodí každý týždeň do kostola. Ďalší tím zistil, že len 36 miliónov dospelých Američanov — 19 percent — je pravidelne aktívnych vo svojom náboženstve a takmer tretina Američanov nad 18 rokov má úplne svetské názory. „Hoci náboženstvo preniká americkou spoločnosťou, len menšina ho berie vážne,“ píše časopis Newsweek. „Polovica amerických obyvateľov sa hlási k náboženstvu, ktoré však neovplyvňuje ich postoj alebo správanie.“
Nedostatok vody na obzore
„Keďže sneh a dážď sú relatívne konštantné, nahrádzanie vody je v podstate obmedzené,“ píše časopis Science. „Do roku 2025 sa počet ľudí žijúcich v krajinách s nedostatkom vody priblíži k trom miliardám“, a už „do roku 2000 budú najvážnejšie postihnuté najmä krajiny v Afrike a na Strednom východe“. Podľa správy agentúry Population Action International veľa krajín už vyčerpáva zásoby spodnej vody a mnohé krajiny nedokážu pri svojom dlhodobom plánovaní rozlíšiť, ktorá voda sa nahradí a ktorá nie. Hoci bolo vynaložené úsilie na zlepšenie dodávok vody, doteraz bolo marené rastom obyvateľstva.
Zatváranie hraníc pred utečencami
Počet utečencov za posledné dve desaťročia osemnásobne stúpol, hovorí Sadako Ogataová, vysoká komisárka pre utečencov pri OSN, a to vyústilo do „alarmujúco náhleho vzostupu nepriateľstva a nenávisti voči cudzincom“. Do konca minulého roku žilo už 19,7 milióna utečencov mimo svojej domovskej krajiny a 24 miliónov ďalších bolo premiestnených v rámci vlastných hraníc. Na celom svete bol jeden človek zo 125 nútený vzdať sa svojho normálneho domáceho spôsobu života pre násilie, občiansku vojnu alebo prenasledovanie. Toto „ochromilo schopnosť sveta reagovať“ a „ľudskú tradíciu poskytovať azyl“, oznamujú noviny The Washington Post v komentári k tejto prvej celosvetovej štúdii o utečencoch. Veľa krajín, ktoré sú už zaťažené hospodárskym poklesom a vyčerpané zdanlivo neriešiteľnými konfliktami, podniklo kroky na zatvorenie hraníc pred utečencami. „Prakticky všetky konflikty sveta produkujúce utečencov v roku... 1993 boli vnútri štátov, a nie medzi štátmi navzájom,“ uvádza štúdia a žiada takú medzinárodnú politiku, ktorá skoncuje s občianskymi vojnami. Medzitým očakáva utečencov „menej pohostinné prostredie“.
Pápež podporuje kázanie od dverí k dverám
Na naliehanie Jána Pavla II. viacerí stúpenci katolíckeho hnutia za získavanie nových veriacich súhlasili s kázaním od dverí k dverám a na uliciach Ríma a na jeho predmestiach. Podľa správy v novinách La Repubblica títo „miestni rivali Jehovových svedkov“ budú „rozprávať Ježišov životopis“. Prvá skupina sa skladá iba z 15 rodín, ale pápež dúfa, že tento plán „môže priniesť všade hojné ovocie“. Prečo táto nová iniciatíva? Katolícka hierarchia si uvedomuje, že „stratila schopnosť upútavať, stratila svoju náboženskú príťažlivosť“, hovorí sociologička Maria Maciotiová, a pápež také hnutia podporuje, „aby získal nových veriacich pomocou mocného pôsobenia na city“. Katolícky pisateľ Sergio Quinzio dodáva: „Akoby nechcel zanedbať žiadnu príležitosť v nádeji — alebo v ilúzii — že všetko môže byť užitočné.“
Ekologická katastrofa v Rusku
„Viktor Danilov Daniljan, ruský minister pre životné prostredie, označil pätnásť percent plochy Ruska za oblasť ekologickej katastrofy,“ oznamujú nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung. Podľa tejto správy je polovica poľnohospodárskej pôdy v Rusku nevhodná na použitie pre poľnohospodársku výrobu, a vyše 100 000 osôb žije na miestach, kde je príliš vysoká rádioaktivita. Okrem toho, desaťtisíce osôb údajne zomrelo na otravu v továrňach, kde sa zvyčajne vyrábali chemické zbrane. Lev Fjodorov, prezident Zväzu pre bezpečnosť v oblasti chémie, poznamenal: „Z lekárskeho hľadiska mali naše prípravy na chemickú vojnu katastrofálne následky.“
Násilnícke deti
V mnohých krajinách sa nachádzajú deti, ktoré vraždia, prepadávajú, znásilňujú a mučia, a výskyt násilia a brutality stúpa. Počet vrážd, ktoré spáchali v Spojených štátoch mladí do 18 rokov, stúpol za posledných päť rokov o 85 percent. Rovnako znepokojujúci je arogantný postoj, ktorý dávajú najavo mnohí páchatelia. Čomu možno pripísať tieto zmeny? „Naša agresívna spoločnosť so svojimi narušenými zásadami urobila násilie prijateľným,“ píše nemecký časopis Der Spiegel. „Jasné smernice, čo je správne a čo nesprávne, čo je zlé a čo dobré... sotva už možno nájsť.“ Dodáva: „Aj mladí previnilci sú obeťami. Sú odrazom sveta dospelých, v ktorom vyrastajú... Každé dieťa, ktoré sa správa násilnícky, videlo a osvojilo si neuveriteľné množstvo násilia.“ Prostredníctvom televízie deti vidia „násilie na celej planéte“. Sú ovplyvňované násilím na videokazetách, v počítačových hrách a piesňami, ktoré oslavujú zabíjanie a iné násilné činy. Televízne programy propagujú násilie ako primeraný spôsob riešenia problémov a urovnávania sporov. „Stali sme sa neľudskou spoločnosťou,“ hovorí Stefan Schmidtchen, profesor psychológie z Hamburgu, „a k tomu spejú aj naše deti.“
Spite s dieťaťom
„Neznížili by sme tak len počet prípadov SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat), ale vychovávali by sme aj zdravšie a šťastnejšie deti, keby matky robili iba jedno: keby brali svoje deti k sebe do postele v prvom roku života, namiesto toho, aby ich izolovali vo vlastnej postieľke,“ hovorí James McKenna, profesor na Pomona College v Kalifornii. Spať v blízkosti rodiča „pomáha v noci regulovať fyziológiu dieťaťa“, oznamujú noviny The Dallas Morning News. Testy potvrdili, že keď dieťa spí vedľa svojej matky, jeho „dýchanie, tlkot srdca a fázy spánku sa riadia matkinými“. A keďže matka a dieťa obyčajne spia tvárou k sebe, dieťa možno ľahko dojčiť, kedykoľvek chce. „Deti, ktoré sú v postieľke samy, sú ochudobnené o vnemy,“ hovorí pán McKenna. „Predpokladáme, že to môže viesť k nedostatku veľmi dôležitého rozvoja intelektu a možno k podmienkam, ktoré viac prispievajú k riziku SIDS.“ Štatistiky ukazujú, že v krajinách, kde je zvykom, aby deti spali spolu s matkou, je počet prípadov SIDS oveľa nižší.
Izrael a Vatikán podpisujú zmluvu
Po rokoch odmietania a 17 mesiacoch vyjednávania podpísal Vatikán diplomatickú zmluvu s Izraelom. Delegáti oboch strán mali na hlavách čiapočky, keď zástupca ministra zahraničných vecí Yossi Beilin podpisoval zmluvu za Izrael a štátny podtajomník monsignor Claudio Celli podpisoval za Vatikán. „Svätá stolica,“ povedal monsignor Celli, „je presvedčená, že dialóg a ohľaduplná spolupráca medzi katolíkmi a Židmi dostane teraz nový impulz a dôraznosť tak v Izraeli, ako i na celom svete.“ Dohoda zaväzuje Vatikán k boju proti antisemitizmu a Izrael súhlasí s umožnením slobody náboženského vyznania a s právom uskutočňovať v Izraeli sociálne programy. Niektoré veci ešte treba vyriešiť, napríklad poplatky za cirkevné majetky v Izraeli a prístup na sväté miesta. Hoci otázka Jeruzalema nebola v zmluve spomenutá, Vatikán dúfa, že dostane slovo v definitívnom znení štatútu mesta.
Biologická zmluva sa stáva zákonom
Zmluva podpísaná 167 krajinami v Brazílii v júni 1992 sa začiatkom tohto roku stala medzinárodným zákonom. Dohoda sa nazýva Konvencia o biodiverzite (rozmanitosti života) a zaväzuje krajiny, ktoré ju podpísali, navrhnúť v rámci svojich hraníc spôsoby na ochranu zvierat, rastlín a mikroorganizmov, ako aj potrebné prirodzené prostredie pre ne. Od podpísaných krajín sa vyžaduje vydávať zákony na ochranu ohrozených druhov a podporovať oboznamovanie obyvateľstva so správnym využívaním biologických zdrojov a potrebou ochranárstva. Zmluvu inšpirovalo uvedomenie si, že vymieranie druhov stúpa alarmujúcim tempom a obavy, že polovica všetkých zostávajúcich druhov by mohla do roku 2050 vymiznúť. Signatári sa majú stretnúť neskôr v tomto roku a rozhodnúť, ako vlastne bude zmluva realizovaná.