Katolícka cirkev v Afrike
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU
KATOLÍCKA cirkev má v Afrike desiatky miliónov prívržencov a tamojšie jej problémy sú závažné. Začiatkom tohto roku sa vyše 300 vedúcich osobností cirkvi stretlo vo Vatikáne v Ríme, aby počas mimoriadnej synody trvajúcej mesiac predebatovali niektoré z týchto problémov.
Podľa správy v novinách L’Osservatore Romano pápež v úvode tohto zasadania povedal: „Dnes sa tu po prvý raz koná synoda africkej cirkvi týkajúca sa celého kontinentu... V bazilike sv. Petra je dnes prítomná celá Afrika. Rímsky biskup s hlbokou náklonnosťou zdraví Afriku.“
Kmeňový konflikt
Ako si uvedomuje mnoho ľudí, problémy katolíckej cirkvi sú mimoriadne veľké v afrických krajinách Burundi a Rwanda, ktoré sú prevažne katolícke. Tamojší kmeňový konflikt sa na jar tohto roku, keď boli státisíce ľudí vyvraždené svojimi susedmi, stal námetom medzinárodných správ. Jeden očitý svedok o tom povedal: „Videli sme ženy s malými deťmi na chrbte, ako zabíjajú. Videli sme deti, ako zabíjajú deti.“
Noviny National Catholic Reporter písali o mukách katolíckeho vedenia. Napísali, že pápež „pociťoval ‚nesmiernu bolesť‘ pri čerstvých správach o konflikte v malom africkom národe [v Burundi], ktorého obyvateľstvo je prevažne katolícke“.
Masakry v Rwande ešte horšie zapôsobili na katolícke vedenie. „Pápež ostro kritizuje genocídu v krajine, ktorá je na 70 % katolícka,“ hlásal titulok v tých istých novinách. Článok uvádzal: „Pápež povedal, že boje v tejto africkej krajine predstavujú ‚skutočnú a pravú genocídu, za ktorú sú nanešťastie zodpovední aj katolíci‘.“
Keďže ukrutnosti v Rwande sa páchali v čase, keď sa v Ríme zišla táto historická katolícka synoda, pozornosť biskupov bola samozrejme sústredená na situáciu v tejto krajine. Noviny National Catholic Reporter uviedli: „Rwandský konflikt odhaľuje čosi alarmujúce: kresťanská viera nezapustila v Afrike dostatočne hlboké korene na to, aby zdolala tribalizmus.“
Všímajúc si záujem zhromaždených biskupov, noviny National Catholic Reporter pokračovali: „Touto témou [tribalizmu] sa začal zaoberať Albert Kanene Obiefuna, biskup z mesta Awka (Nigéria), ktorý prehovoril k synode.“ Obiefuna vo svojom prejave vysvetľoval: „Typický Afričan žije rodinným aj kresťanským životom v rámci záujmov svojho kmeňa.“
Potom, majúc nepochybne na mysli Rwandu, Obiefuna pokračoval vo svojom prejave k synode: „Tento postoj je taký rozšírený, že medzi Afričanmi sa hovorí, že keď ide do tuhého, to, čo preváži, nie je kresťanská predstava cirkvi ako rodiny, ale skôr porekadlo ‚Krv nie je voda‘. A pod pojmom voda sa podľa všetkého môže chápať aj voda krstu, pomocou ktorej sa jednotlivec rodí do cirkevnej rodiny. Pokrvný zväzok je dôležitejší dokonca i pre Afričana, ktorý sa stal kresťanom.“
Preto tento biskup uznal, že katolícka viera bola v Afrike neúspešná, pokiaľ ide o vytvorenie kresťanského bratstva, kde veriaci opravdivo milujú jeden druhého, ako by to podľa učenia Ježiša Krista mali robiť. (Ján 13:35) Pre afrických katolíkov je ‚dôležitejší skôr pokrvný zväzok‘. To malo za následok, že títo ľudia stavajú kmeňovú nenávisť nad všetko ostatné. Ako pápež uznal, katolíci v Afrike musia niesť zodpovednosť za niektoré z najhorších ukrutností, aké máme v čerstvej pamäti.
Prežitie je vraj v stávke
Africkí biskupi vyjadrili na synode obavy o prežitie katolicizmu v Afrike. „Ak chceme, aby v mojej krajine cirkev naďalej existovala,“ povedal namíbijský biskup Bonifatius Haushiku, „musíme venovať veľmi vážnu pozornosť otázke inkulturácie.“
Talianska katolícka tlačová agentúra Adista vyjadrila podobný názor: „Hovoriť o ‚inkulturácii‘ evanjelia v Afrike znamená hovoriť o samotnom osude katolíckej cirkvi na tomto kontinente a o tom, aké má vyhliadky prežiť alebo neprežiť.“
Ale čo vlastne biskupi myslia pod slovom „inkulturácia“?
Cirkev a „inkulturácia“
John M. Waliggo vysvetlil, že „na označenie tej istej skutočnosti sa dlho používal výraz adaptácia“. Jednoduchšie povedané, „inkulturácia“ znamená, že sa tradície a predstavy kmeňových náboženstiev stávajú súčasťou katolíckych obradov a katolíckeho uctievania, a to tým, že sa starobylým obradom, predmetom, gestám a miestam dáva nové pomenovanie a nový význam.
Inkulturácia dovoľuje Afričanom, aby boli katolíkmi s dobrou povesťou, a predsa sa ďalej držali zvykov, obradov a názorov svojich kmeňových náboženstiev. Malo by sa proti tomu niečo namietať? Talianske noviny La Repubblica sa napríklad pýtali: „Vari nie je pravda, že Vianoce v Európe majú korene v sviatku Solis Invicti, ktorý pripadal na 25. decembra?“
Je to tak, ako poznamenal Jozef kardinál Tomko, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov: „Misionárska cirkev vykonávala dielo inkulturácie dávno pred tým, ako sa tento termín začal používať.“ Túto záležitosť dobre znázorňuje oslava Vianoc, ako to napísali noviny La Repubblica. Pôvodne to bola pohanská oslava. „Dátum 25. decembra nezodpovedá Ježišovmu narodeniu, ale slávnosti Natalis Solis Invicti, rímskemu sviatku slnka v čase slnovratu,“ uznáva New Catholic Encyclopedia.
Vianoce sú iba jedným z mnohých cirkevných zvykov, ktoré majú korene v pohanstve. To platí aj o náukách, ako je trojica, nesmrteľnosť duše a večné trápenie ľudských duší po smrti. John Henry kardinál Newman žijúci v 19. storočí napísal, že „vládcovia cirkvi boli od raných čias pripravení — keby došlo k takej situácii — prijať, napodobniť alebo posvätiť existujúce obrady a zvyky obyvateľstva“. Keď Newman vymenoval mnohé cirkevné zvyky a sviatky, povedal, že sú „všetky pohanského pôvodu a posvätené tým, že boli prijaté do cirkvi“.
Keď katolíci prenikajú na územia, kde nežijú kresťania, ako sú niektoré časti Afriky, často zisťujú, že tamojší ľudia už majú náboženské zvyky a názory, ktoré sú podobné zvykom a názorom cirkvi. Príčinou je to, že v priebehu minulých storočí cirkev prijala zvyky a učenie nekresťanských národov a zaviedla ich do katolicizmu. Kardinál Newman o takých zvykoch a učení tvrdil, že sú „posvätené tým, že boli prijaté do cirkvi“.
Preto keď Ján Pavol II. vlani navštívil nekresťanské národy v Afrike, noviny L’Osservatore Romano citovali jeho slová: „V Cotonou [Benin, Afrika] som stretol prívržencov vúdú, a zo spôsobu, akým hovorili, bolo zrejmé, že vo svojej mentalite, obradoch, symboloch a sklonoch už v určitom zmysle mali niečo z toho, čo im cirkev chce ponúknuť. Títo ľudia iba čakajú na čas, keď niekto príde a podá im ruku, aby prekročili prah a skrze krst žili tým, čím v istom zmysle už žili a čo už poznali pred krstom.“
Čo by ste mali urobiť?
Zlyhanie cirkvi v jej úlohe naučiť africké národy pravému, nefalšovanému kresťanstvu malo katastrofálne následky. Pretrval tribalizmus, tak ako inde pretrval nacionalizmus, ktorý vyúsťuje do vzájomného vraždenia medzi katolíkmi. Aká je to potupa pre Krista! V Biblii sa píše, že ľudia, ktorí takto nezákonne zabíjajú jeden druhého, sa preukazujú ako „Diablove deti“, a takým Ježiš hovorí: „Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ — 1. Jána 3:10–12; Matúš 7:23.
Teda čo musia urobiť katolíci, ktorí majú poctivé srdce? Biblia nabáda kresťanov, aby sa vystríhali kompromisu v akýchkoľvek praktikách či názoroch, ktoré by mohli urobiť ich uctievanie nečistým v Božích očiach. „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi,“ hovorí Biblia. Aby ste sa mohli tešiť z Božej priazne, musíte ‚sa oddeliť a prestať sa dotýkať čohokoľvek, čo je v Božích očiach nečisté‘. — 2. Korinťanom 6:14 až 17.
[Zvýraznený text na strane 20]
‚Vojna v Rwande je pravou genocídou, za ktorú sú zodpovední aj katolíci,‘ povedal pápež
[Prameň ilustrácie na strane 18]
Foto: Jerden Bouman/Sipa Press