Vyčerpanosť — hrozí aj vám?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JAPONSKU

„Čašníčky vo Švédsku, učitelia v Japonsku, pracovníci pošty v Amerike, vodiči autobusov v Európe a robotníci pri montážnych linkách kdekoľvek na svete — u všetkých možno pozorovať zvyšujúci sa počet príznakov pracovného stresu.“ — MAINICHI DAILY NEWS.

NOBUAKI bol vyčerpaný. Pracoval vo dne v noci a za štyri mesiace prijal 130 nových zamestnancov. Bol obchodným manažérom novej pobočky veľkej siete supermarketov v Japonsku a vo svojom horúčkovitom úsilí zamestnal ľudí, ktorí nedosahovali takú úroveň, ako očakával. Hádali sa medzi sebou a sťažovali sa na pracovné podmienky. A k tomu všetkému ešte jeden zamestnanec utiekol so spolupracovníčkou. Nobuakiho denne bolievala hlava. Zakrátko už nemohol chodiť do práce a v dňoch, keď sa donútil ísť, hneď sa zasa vracal. Bol vyčerpaný, cítil sa ako zhorená zápalka.

Aj ženy v domácnosti pociťujú vyčerpanosť. Po dvoch rokoch, ktoré Sarah strávila doma so svojimi tromi deťmi, úplne s nimi stratila trpezlivosť. „Cítila som sa, akoby som len robila a robila a robila, ale bolo to ako bezodná jama,“ vyhlásila. Keď má matka svetské zamestnanie, a pritom vychováva deti, je väčší predpoklad, že sa vyčerpá. Betty sa po štyridsiatke ocitla v situácii, keď sa snažila zosúladiť materstvo a kariéru, pričom sa usilovala dokonale si spĺňať obe úlohy. Snažila sa vyhovieť každému — manželovi, deťom, zamestnávateľovi a spolupracovníkom. Mala vysoký krvný tlak a podráždili ju aj najmenšie nezhody. Trpela vyčerpanosťou.

Vyčerpanosť postihuje aj ľudí, u ktorých by sme to neočakávali. Šinzo, schopný kresťanský služobník, bol plný elánu a ideálov. Odišiel pomáhať do oblasti, kde bolo treba viac kresťanských učiteľov. O niekoľko mesiacov sa však cítil vyčerpaný a na celý deň sa zatváral do spálne. Cítil sa ako v tmavom tuneli bez možnosti úniku. Mal problémy rozhodovať sa, nech sa to týkalo čohokoľvek, dokonca aj toho, čo bude jesť na obed. Nechcelo sa mu vôbec nič. Bol totálne vyčerpaný.

Čo je vyčerpanosť?

Čo je vlastne vyčerpanosť? Herbert Freudenberger a iní výskumníci začali používať tento výraz v polovici sedemdesiatych rokov na opis „stavu únavy vyplývajúcej zo styku s ľuďmi v emocionálne náročných situáciách“, ako aj na opis „fyzickej či citovej únavy, najmä ako výsledku dlhotrvajúceho stresu alebo neusporiadaného života“. (American Heritage Dictionary) V definícii tohto termínu však existujú malé rozdiely, ktoré závisia od výskumníka.

Hoci vyčerpanosť nemá nijakú presnú lekársku definíciu, postihnutých možno identifikovať podľa príznakov, medzi ktoré môže patriť únava, nedostatok záujmu, pocit bezmocnosti, beznádeje a nevoľnosť. Postihnutý sa cíti mimoriadne unavený, aj najmenšie nezhody ho podráždia. Nič ho nepodnieti k činnosti. Všetko ho ubíja a možno zúfalo hľadá pomoc u každého, kto mu príde do cesty. Všetka námaha na pracovisku a doma sa mu zdá márna. Prevláda uňho pocit beznádeje. Ak máte tieto príznaky spolu s nevoľnosťou a nič vás neteší, potom ste pravdepodobne vyčerpaný.

Vyčerpanosť môže mať vplyv na zamestnanie a rodinný život. Chcete sa jej vyhnúť. Ale ako? Aby sme to zistili, pozrime sa najprv, u koho je predpoklad vyčerpanosti a prečo.

[Rámček na strane 4]

Príznaky vyčerpanosti

„Výrazom pracovná vyčerpanosť možno označiť oslabujúci psychický stav zapríčinený nepoľavujúcim stresom, následkom čoho nastáva:

1. Vyčerpanie zásob energie

2. Znížená odolnosť proti chorobám

3. Zvýšená nespokojnosť a pesimizmus

4. Častá absencia a slabý výkon v zamestnaní

Tento stav je oslabujúci, pretože má schopnosť vysiliť, ba dokonca zničiť inak zdravých, energických a schopných jednotlivcov. Jeho hlavnou príčinou je nepoľavujúci stres, stres, ktorý trvá deň za dňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom.“ — The Work/​Stress Connection: How to Cope With Job Burnout od Roberta L. Veninga a Jamesa P. Spradleyho.