Pozorujeme svet
„Neznáma planéta“
V amazonských dažďových pralesoch boli len za posledné dva roky objavené tri doteraz neznáme druhy opíc. Na celom svete sú každoročne objavené tri nové druhy vtákov. Štúdiou 19 stromov v Paname bolo objavených 1200 druhov chrobákov a 80 percent z nich bolo doteraz neznámych. Časopis UNESCO Sources píše: „Zostáva obrovský počet foriem života, ktoré nepoznáme.“ Napríklad, „odhaduje sa, že 40 percent sladkovodných rýb južnej Afriky zostáva nezaradených... A čo nájdeme vo zväčša nepreskúmaných hlbinách oceánu?“ Problém sa zväčšuje, keď vezmeme do úvahy nesmierny počet nižších foriem života: baktérie, huby, cudzopasné hlísty, pavúkovce, hmyz a rastliny, ktoré ešte neboli objavené. „Napríklad jediný gram tropickej pôdy môže obsahovať až 90 miliónov baktérií a mikróbov.“ Niektorí vedci odhadujú, že počet druhov na zemi by mohol dosahovať „až 200 miliónov“, píše časopis UNESCO Sources. Napriek intenzívnemu bádaniu Zem ešte zostáva „neznámou planétou“.
Rebríček hodnôt v Kanade sa rýchlo mení
„Netrvalo to ani jednu generáciu a Kanaďania — tak anglickí, ako aj francúzski — odmietli autoritu cirkvi, štátu, monopolov a oligopolov, ktoré obyčajne zabezpečovali spokojnosť a poriadok na trhu a v spoločnosti,“ oznamujú noviny The Toronto Star. Prečo? Ľudia chcú okamžité materiálne uspokojenie. Rastie úsilie „mať všetko“ a hneď. „Judeo-kresťanský morálny kódex bol nahradený svetským humanizmom, katolícka pravovernosť materiálnym hedonizmom. Len málo ľudí je ochotných vyčkať na uspokojenie v posmrtnom živote, ba nie sú ochotní vyčkať ani len do staroby,“ dodávajú noviny. Boh už viac nie je považovaný za nadprirodzenú bytosť. A tak neexistuje nijaký pocit strachu, nijaký pocit viny. Duchovné záujmy trpia, lebo všetko úsilie smeruje k maximálnej miere pôžitkov materiálneho sveta.
20. storočie predpovedané
Mohol by si človek žijúci v predchádzajúcom storočí predstaviť také moderné vymoženosti, ako sú automobily, hromadná doprava, elektronická hudba a faxové prístroje? Francúzsky spisovateľ Jules Verne, známy takými dielami ako Cesta okolo sveta za 80 dní a 20 000 míľ pod morom, predpovedal tento vývoj a ešte i viac v doteraz nepublikovanej knihe s názvom Paríž v 20. storočí. Hoci Vernov vydavateľ ju odmietol ako príliš pritiahnutú za vlasy a neuveriteľnú, nedávno objavené dielo vykresľuje obdivuhodne presný obraz života v našom 20. storočí vrátane moderných zbraní, elektrického kresla, znečisťovania a dopravných zápch. J. Verne predvídal uponáhľanú populáciu, ktorá stratila záujem o klasické diela a kultúru minulosti, spoločnosť zotročenú komercializmom a závislú od techniky. Parížske noviny International Herald Tribune napísali: „Verne nielenže predpovedal mnohé úspechy modernej techniky, ale rozpoznal aj niektoré z jej najstrašnejších následkov.“
Zločinnosť v Japonsku vzrastá
Japonsko, ktoré bolo donedávna považované za krajinu takmer bez zločinnosti, prežíva prudký vzrast zločinnosti, ktorý polícia pripisuje hospodárskemu poklesu, rastúcemu pašovaniu zbraní a zmenšujúcemu sa vplyvu organizovaného zločinu. Podľa policajného úradníka Takadži Kunimacua dosiahli zločiny súvisiace so zbraňami rekordný počet, a ak sa vymknú spod kontroly, „otrasú základmi verejného poriadku“ v Japonsku. Podľa denníka Mainichi Daily News zvyšuje sa aj počet zločinov, ktoré páchajú „obyčajní ľudia“, čo je čiastočne zapríčinené „nepoľavujúcim stresom zo života v preľudnených mestách“. Profesor sociológie Susumu Oda dáva obyvateľom miest ako pomoc na prežitie nasledujúce rady: dodržiavajte základnú slušnosť — odpovedať na pozdrav, povedať „prepáčte“, keď je to vhodné, a usmievať sa, aby „ste rozptýlili akýkoľvek dojem nepriateľstva“. Naučte sa umeniu zdvorile odmietnuť. Pri otváraní dverí si zvyknite používať bezpečnostné retiazky. Políciu považujte za spojenca. A „tréning v bojových umeniach nepovažujte za prostriedok, ktorý vás ochráni pred zločinom — je oveľa pravdepodobnejšie, že niekoho vážne zraníte“.
Riziká krvnej transfúzie
„Kanadské rezervy krvi možno skúmať ešte tisícročie, a riziko z krvných transfúzií bude stále existovať,“ oznámili noviny The Toronto Star. Pri výpovedi pred komisiou skúmajúcou nezávadnosť kanadských krvných rezerv Dr. William Noble z nemocnice sv. Michala povedal: „(Riziká) existujú a vždy budú existovať.“ K rizikám krvnej transfúzie patrí „všetko od alergických reakcií až po nákazu aidsom z darovanej krvi“, píšu noviny. Odborníci podávajúci krvné transfúzie tvrdia, že stále viac pacientov sa dnes obáva, že sa z krvi nakazia aidsom. Dr. Noble hovorí: „Neprejde ani deň bez toho, aby sme nemali rozhovor na tému ‚Mám podať transfúziu, alebo nie?‘“
Medvedie orgány
„Nezákonné obchodovanie s orgánmi čierneho medveďa z Kanady môže byť výnosnejšie než medzinárodný obchod s drogami,“ informujú noviny The Toronto Star. Nezvyčajne vysoký dopyt je po žlčníkoch a labách týchto čiernych medveďov zo strany ľudí vykonávajúcich tradičné liečenie v bohatších krajinách Ázie, napríklad v Číne, Južnej Kórei, Japonsku, na Tchaj-wane a v Hongkongu. „Jeden kalifornský výkonný úradník odhadol, že ‚čierna cena‘ (cena, ktorú zaplatí kupujúci) za kilogram medvedej žlče, ktorá nie je ‚pančovaná‘ (zriedená) žlčou kráv alebo ošípaných, stúpla v Ázii na vyše milión dolárov,“ dodávajú noviny. „Na porovnanie: čierna cena kokaínu v torontskom metre bola odhadnutá na 100 000 dolárov za kilogram.“ Carole Saint-Laurentová, odborníčka na ohrozené druhy zvierat zo Svetového fondu na ochranu divých zvierat v Kanade, hovorí: „Je to úžasne výnosný obchod.“ Vznikajú obavy, že dopyt po medvedích orgánoch sa bude naďalej zvyšovať. V Ázii bola medvedia populácia zväčša už vyhubená.
Ohrozené druhy v Brazílii
„Brazília má trojnásobne viac tropických pralesov než ktorákoľvek iná krajina na svete, je na čele v biologickej rozmanitosti a na svojom území má aj najvyšší počet rôznych druhov cicavcov — 460,“ informujú noviny O Estado de S. Paulo. „No Brazília vedie aj v počte ohrozených druhov — 310, z ktorých 58 je cicavcov.“ Hoci doteraz nebol vyhubený nijaký cicavec, „12 percent brazílskych cicavcov je ohrozených“, napríklad „opica levík veľký, ktorá žije iba v Brazílii“. Niektoré ohrozené druhy „žijú v takých stiesnených oblastiach, že každý zásah do ich životného prostredia môže viesť k ich vyhubeniu“. Podľa týchto novín sa druh považuje za vyhubený vtedy, keď uplynie 50 rokov bez toho, aby sa našiel vo voľnej prírode.
Ľudia na našej planéte
Podľa štatistík UNFPA (Fond OSN pre populačné činnosti) v polovici roku 1994 dosiahol počet obyvateľov na našej planéte 5,66 miliardy. Podľa sledovania nárastu sa odhaduje, že do roku 1998 sa toto číslo zvýši na 6 miliárd, do roku 2025 na 8,5 miliardy a do roku 2050 na 10 miliárd, pričom takmer všetok nárast bude v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Afrika je so svojím ročným prírastkom 2,9 percenta oblasťou s najrýchlejšie rastúcim počtom obyvateľstva na svete. Európa má najmenší prírastok — 0,3 percenta. UNFPA predpokladá aj to, že do prelomu storočia, iba o päť rokov, bude polovica obyvateľstva sveta žiť v mestských oblastiach. Dovtedy bude mať 300 miest v rozvojových krajinách vyše milióna obyvateľov, v porovnaní s dnešnými 125 mestami.
Kľúčom sú dobré vzťahy
„Je to povaha vzťahov, ktoré majú dospievajúci — a nie typ rodiny — čo určuje, či budú dospievajúci užívať drogy alebo budú mať problémy so správaním,“ uvádzajú noviny The Toronto Star. Štúdia, ktorú vypracovala Nadácia pre výskum závislostí a ktorá skúmala 2057 mladých v Ontariu, ukázala, že „povaha rodinných vzťahov má silnejší vplyv než samotná štruktúra rodiny“, napísal vedec Ed Adlaf. Dospievajúcim v rodinách, kde sú dobré vzťahy, dokonca aj v rodinách s adoptívnymi či nevlastnými rodičmi alebo so slobodnými matkami, sa darilo lepšie než dospievajúcim v nenarušených rodinách, kde sú zlé vzťahy. „U mladých, ktorí pravidelne hovoria s rodičmi o svojich problémoch, bolo najnižšie percento delikvencie,“ uviedli noviny. „U tých, ktorí sa o problémoch vôbec nerozprávali ani s jedným rodičom, bolo najvyššie percento nadmerného pitia, užívania drog a delikvencie.“ Prvoradými činiteľmi pri redukovaní problémov s dospievajúcimi je to, koľko času trávia so svojou rodinou, povaha vzťahov v rodine a to, či rodičia dávajú pozor, kde sa ich deti nachádzajú a čo robia. Ed Alaf povedal: „Dôležité je venovať deťom čas a tráviť ho spoločnou činnosťou.“