Zviera za tými cennými rohmi

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JUŽNEJ AFRIKE

NOSOROŽEC náhle plnou rýchlosťou zaútočil. Muž vyrazil na jednu stranu a rýchle utekal k blízkemu malému stromu. Ale nosorožec sa prekvapujúco rýchlo otočil na mieste a nedoprial mu čas, aby sa vyšplhal do bezpečia. Chvíľu ho naháňal okolo stromu a potom ho nabral na roh a vyhodil do vzduchu. Úbohý muž padol dole — najprv sa odrazil od nosorožcovho chrbta a potom padol na zem. Ležal tam a čakal, že ho nosorožec udupe alebo dobodá na smrť. Keď nosorožec postúpil vpred, muž zdvihol nohu, ale nosorožec ju iba oňuchal a odklusal preč!

To je africký čierny nosorožec čiže nosorožec ostrorohý — je zvedavý, útočný a ľahko sa splaší. Keď ho jeho vynikajúci čuch či sluch upozorní na dačo, čo nevidí (má slabý zrak), rozčúlene zaútočí na zdroj — nech je to čokoľvek — od vlaku až po motýľa. Hoci je vysoký okolo 1,5 metra a má hmotnosť až 1000 kilogramov, môže bežať rýchlosťou asi 55 kilometrov za hodinu a na mieste sa otočiť o 180 stupňov!

Niekedy je jeho útok iba predstieraný alebo prosto len zábava. Yuilleen Kearneyová, ktorá kedysi vlastnila mladého čierneho nosorožca menom Rufus, si spomína, že „čím viac prachu bolo vo vzduchu, tým bol Rufus šťastnejší“. Rada si spomína na jeden prípad, keď Rufus „fŕkajúc, odfukujúc a dupajúc“ prebehol cez buš, „zaútočil na záhradu, no iba preto, aby sa pred verandou náhle zastavil, vyšiel vážne hore schodmi a ľahol si vedľa [jej] ležadla“.

Túto náklonnosť k nosorožcom ostrorohým pociťujú mnohí ľudia, ktorí študovali ich spôsob života. Všetci sa však zhodujú v tom, že povaha jednotlivých nosorožcov sa odlišuje práve tak ako u ľudí. Dávajte si preto pozor na skutočne zlostné indivíduum! Populárny atlas zvierat južnej Afriky varuje, že čiernemu nosorožcovi „by človek nikdy nemal dôverovať a mal by sa pohybovať v rozumnej vzdialenosti od neho“. Žiaľ, jeho agresiu často zapríčiňuje to, že človek nosorožca znepokojuje. Profesor Rudolf Schenkel, ktorý prežil útok opísaný vyššie, lamentuje nad skutočnosťou, že človek sa sám stal jediným nepriateľom, ktorého nosorožec má.

A ako je to s druhým africkým nosorožcom, s nosorožcom bielym čiže tuporohým? Jeho zvyčajne mierna povaha je úplným opakom jeho prchkého bratanca. Je takmer dva razy taký veľký ako čierny nosorožec, a tak je tretím najväčším suchozemským zvieraťom sveta. Jeho obrovská hlava je taká ťažká, že na jej zdvihnutie sú potrební štyria muži! Je však rovnako čulý ako jeho čierny bratanec.

Keď sa nosorožec tuporohý stretne s človekom vo voľnej prírode, obyčajne v panike uteká pred zrakom, zvukom či pachom človeka. No Daryl a Sharna Balfourovci vo svojej knihe Rhino (Nosorožec) radia, aby sme to nebrali ako samozrejmosť. „V posledných rokoch spôsobil biely nosorožec viac zranení než čierny,“ píšu a dodávajú, že to je pravdepodobne pre „nedostatok rešpektu“ pred ním.

Obľúbená zábava

Všetky africké nosorožce majú jednu spoločnú záľubu. Je to záľuba v blate — v množstve blata. Mnohé zrýchlia krok, keď sa blížia k svojmu obľúbenému bahnisku a ryčia od radosti z príjemnej vyhliadky. Balfourovci, ktorí to často pozorovali, si spomínajú, ako sa nosorožec pomaly ponorí do bahna, „potom možno počuť vzdychnutie a spokojné zviera leží niekoľko minút na jednom boku... kým pokračuje vo svojom ‚kúpeli‘, často sa obrátiac priamo na chrbát a kopúc nohami vo vzduchu.“

Obidva druhy nosorožca sa niekedy delia o to isté bahnisko a kvôli svojej záľube čvachtania sa v bahne odložia všetku dôstojnosť. Mladý Rufus spomenutý vyššie bol svojím bahenným kúpeľom taký nadšený, že „si pred skončením kúpeľa niekoľko ráz poskočil, potom behal okolo záhrady, vyhadzujúc zadnými nohami ako mustang, kým sa nevrátil do bahniska, aby celé to blaho opäť vychutnal“.

Bahno však slúži aj iným veciam, nielen dokonalému pôžitku. Je to miesto na spoločné zhromažďovanie s ďalšími nosorožcami a s inými zvieratami obľubujúcimi bahno, prináša nosorožcom úľavu od dráždivých štípancov od múch a ochladzuje im telo rozpálené slnečnou horúčavou. Preto neprekvapuje, že nosorožce možno niekedy vidieť celé dlhé hodiny zdržiavať sa v bahnitom ležovisku.

Ktorý je ktorý?

Ako môže človek rozoznať, ktorý nosorožec je čierny a ktorý biely? Je skutočne jeden čierny a druhý biely? Nie. Obidvaja sú šedí — ale je to rôzny odtieň šedej — ak vôbec ich šedú farbu uvidíte. To, čo v skutočnosti uvidíte, je farba blata z ich posledného bahniska, ktoré im teraz pokrýva kožu.

No tvar tlamy vám hneď prezradí, ktorý je ktorý. Čierny nosorožec (nosorožec ostrorohý) sa živí výhonkami, vetvičkami a listami kríkov, a preto má končistú hornú peru, ktorú používa tak, že ju obtočí okolo listov a vetvičiek kríkov alebo si ich ňou priťahuje. Jeho výstižnejšie meno je preto nosorožec s hákovitou perou. Naproti tomu biely nosorožec (nosorožec tuporohý) sa živí trávou. Preto má priečne rovný nos, takže žne trávu ako kosačka. Neprekvapuje teda, že jeho výstižnejší názov je nosorožec s hranatou perou. Ale pre nejakú príčinu im zostal názov čierny a biely nosorožec, ktorý im, zdá sa, dali raní holandskí osadníci južnej Afriky.

Tie cenné rohy

Vedecký názov nosorožca (rhinoceros) pochádza z dvoch gréckych slov, ktoré znamenajú „nosorohatý“. A z čoho pozostávajú rohy nosorožca? Niektorí ľudia ich opisujú ako zlepenú srsť, lebo bývajú pri základe rozstrapkané. Nie je to však naozaj srsť, hovorí Dr. Gerrie de Graaff, vedecký poradca Správnej rady juhoafrických národných parkov, ale „pod mikroskopom sa podobajú paznechtom kopytníkov [párnokopytníkov]“.

Roh ustavične rastie, práve tak ako ľudské nechty. Povestný nosorožec ostrorohý menom Gertie sa pýšil rohom, ktorý bol vyše 1,4 metra dlhý, a roh jedného nosorožca tuporohého narástol do dĺžky dvoch metrov! A v prípade, že sa roh odlomí, čo sa niekedy stáva, narastie opäť, a to rýchlosťou 8 centimetrov za rok.

Prečo sú rohy nosorožcov natoľko cenené? Veľa ľudí ich používa ako lieky a iní sa radi honosia tým, že majú dýku s rukoväťou z rohu nosorožca. Dopyt je taký veľký a obchod taký výnosný, že títo chamtivci zabili pre zisk tisíce nosorožcov.

Nosorožec tuporohý, ktorý bol kedysi na pokraji vyhubenia, sa teraz vďaka horlivému úsiliu ochranárov dobre rozmnožil. Nie tak jeho bratanec, nosorožec ostrorohý. Boli podniknuté rôzne opatrenia na zastavenie vlny pytliactva vrátane odrohúvania zvierat. Ukázalo sa však, že táto obrovská úloha má obmedzenú hodnotu. Keďže rohy nosorožca prinášajú zisk až 2000 dolárov za kilogram, pytliaci si myslia, že dokonca aj pahýle odrohovaného nosorožca stoja za vydlabanie. Dúfajme, že ľudská chamtivosť nezvíťazí a budúce generácie budú môcť nachádzať potešenie v tom, že sa oboznámia s týmto zaujímavým zvieraťom.

[Zvýraznený text na strane 27]

Ako môžete rozoznať nosorožca bieleho od nosorožca čierneho, keď sú obaja šedí?

[Obrázok na strane 26]

Nosorožec ostrorohý s mláďaťom

[Prameň ilustrácie]

National Parks Board of South Africa