Siroty nosorožcov v Keni

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Keni

ČO SA stane, ak je v divej prírode mláďa oddelené od svojich rodičov? Je pravdepodobné, že ho zabijú dravce. Aby sa tomu predišlo, strážcovia divej zveri v Keni sa usilujú takéto opustené mláďatá zachrániť a umiestňujú ich do zvieracích sirotincov. Jeden z najznámejších zvieracích sirotincov riadi Daphne Sheldricková v Národnom parku Nairobi. Za desaťročia svojej práce pani Sheldricková vychovala a vrátila do divej prírody už mnoho zvierat vrátane byvolov, antilop, cibiet, diviakov bradavičnatých, mungov, slonov a nosorožcov.

Minulý rok dostala do svojej opatery dve mláďatá nosorožca ostrorohého, ktoré sa volajú Magnette a Magnum. Magnette je mláďa samice menom Edith, ktorá ešte stále žije v Národnom parku Nairobi. Toto mláďa dopravili do sirotinca v polovici februára 1997, lebo bolo nejakým spôsobom oddelené od svojej matky. Kým strážcovia divej zveri našli Magnettinu matku, uplynulo päť dní. Vtedy už bola veľmi malá pravdepodobnosť, že by matka prijala svoje mláďa späť, a to najmä pre dĺžku odlúčenia a ľudský pach na mláďati.

Magnum sa narodil 30. januára 1997 nosorožej samici menom Scud, ktorá nemohla našľapovať na pravú prednú nohu, pravdepodobne pre zranenie, ktoré utrpela, keď za behu v plnej rýchlosti vhupla nohou do jamy. Napriek tomu, že bolo vyvinuté veľké úsilie na vyliečenie tohto zranenia, došlo k infekcii kosti a bolo nutné Scud usmrtiť iba tri týždne po tom, čo porodila Magnuma.

Výchova nosorožcov

Mláďatá nosorožcov veľmi túžia zapáčiť sa a ľahko sa s nimi pracuje, no vychovávať ich nie je projekt realizovateľný v obývacej izbe. Cez deň ich treba v štvorhodinových intervaloch kŕmiť zmesou pripravenou na báze plnotučného mlieka z veľkej fľašky. Okrem toho sa popásajú na kroví a kríkoch. Hoci je nosorožie mláďa pri narodení vysoké asi iba 40 centimetrov a váži okolo 30 až 40 kilogramov, priberá ohromujúco rýchlo — približne kilogram denne! Dospelý nosorožec váži viac ako tonu.

Strážcovia sprevádzajú Magnette a Magnuma na každodenných dlhých prechádzkach po parku. Tieto prechádzky neslúžia len na to, aby mali nosorožce dostatok pohybu; majú veľký význam pre ich začleňovanie do divej prírody. Pouvažujme o tom, ako sa to robí.

Nosorožce majú slabý zrak, ale majú vynikajúci čuch a fenomenálnu pamäť. Vďaka tomu sa nosorožce najprv spoznávajú podľa pachu. Značkujú si hranice svojho teritória tak, že na nich zanechávajú hromady trusu a kríky postriekajú svojím močom.

Za normálnych okolností je mláďa chránené svojou matkou a jeho vlastná pachová stopa sa mieša s matkinou, až kým sa jej nenarodí ďalšie mláďa. Dovtedy je však mláďa úplne začlenené a prijaté do existujúcej nosorožej komunity. Situácia privandrovalcov, akými sú Magnette a Magnum, je však odlišná. Prv než dôjde k priamemu fyzickému kontaktu s nosorožcami žijúcimi v tej oblasti, musia pridať do už existujúcich hromád trusu v ich teritóriu aj svoj trus. A tak počas týchto dlhých každodenných prechádzok nosorožie siroty pridávajú k týmto hromadám trusu svoj vlastný „príspevok“. Takto sa miestna nosorožia populácia prvý raz stretne s ich pachom, preskúma ho a nakoniec ho prijme za svoj. Pri nosorožcoch odchovaných v zajatí je teda znovuzavedenie do divej prírody zložitý proces, ktorý môže trvať niekoľko rokov.

Aká budúcnosť čaká tieto siroty?

Podľa Svetového fondu na ochranu prírody žilo v roku 1970 v Afrike asi 65 000 nosorožcov ostrorohých. Dnes ich je menej ako 2500. Tento rapídny pokles spôsobili pytliaci, ktorí zabíjajú nosorožce pre kožu a rohy. Na čiernom trhu má roh nosorožca väčšiu cenu ako zlato rovnakej hmotnosti. Prečo má takú vysokú cenu?

Jedným dôvodom je to, že v niektorých krajinách Ďalekého východu mnoho ľudí verí, že prášok z nosorožieho rohu môže pôsobiť proti horúčke. Chemické skúšky dokázali, že niečo pravdy na tom môže byť, ale iba ak sa užíva v dávkach oveľa vyšších, ako sú dávky v súčasných liečivách. A, samozrejme, existuje množstvo ďalších liekov, ktoré znižujú horúčku.

Rohy nosorožca sú vyhľadávané aj na základe kultúrnych zvyklostí. V jednej krajine na Strednom východe je zakrivená dýka vytúženým symbolom mužnosti. Dýka s rúčkou z nosorožieho rohu je tak vysoko cenená, že tí, ktorí si ju kupujú, sú ochotní zaplatiť 580 amerických dolárov za rúčku vyrobenú z nového rohu a 1200 dolárov za rúčku zo starožitného rohu.

Následkom pytliactva Keňa stratila za menej ako 20 rokov vyše 95 percent populácie nosorožcov. Do začiatku deväťdesiatych rokov ich počet klesol z pôvodných 20 000 na sotva 400. Odvtedy sa vďaka intenzívnym ochranárskym opatreniam populácia nosorožcov zväčšila približne na 450 kusov. Iba v troch afrických krajinách je dnes populácia nosorožca ostrorohého buď stabilná, alebo dokonca vzrastá čo do počtu, a Keňa je jednou z nich. Vďaka tomu budúcnosť Magnette a Magnuma vyzerá sľubne a ich vychovávatelia dúfajú, že časom sa budú obidve siroty môcť pripojiť k miestnej nosorožej komunite a žiť dlhým a šťastným životom.

[Obrázok na strane 12]

Magnum (vľavo) a Magnette vo veku štyroch mesiacov