Masakra v Port Arthure — prečo sa to stalo?
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII
V NEDEĽU 28. apríla 1996 popoludní bolo v historickej časti Port Arthuru, obľúbenom turistickom centre v Tasmánii (Austrália), nádherné počasie. Reštaurácia Broad Arrow bola plná ľudí, ktorí tam obedovali. Okolo pol druhej popoludní vstúpil dnu 28- ročný mladý muž s plavými vlasmi, ktorý práve dojedol vo vonkajších priestoroch reštaurácie, a začal strieľať.
Zákazníci klesli mŕtvi na stoličkách, pričom v ústach ešte mali jedlo. Polícia povedala, že to bolo „ako masakra na bojisku“. Keď si ozbrojený muž myslel, že sú všetci mŕtvi — zabil 20 ľudí — pokojne vyšiel von. Iba za niekoľko sekúnd spáchal viac vrážd, ako bolo spáchaných za predchádzajúce štyri roky v celom ostrovnom štáte Tasmánia!
No ozbrojený muž v svojom záchvate zabíjania pokračoval a postupne zabíjal ďalšie obete. Napríklad, keď odchádzal z tejto historickej časti, zbadal Nanett Mikacovú s jej dcérkami. Zabil Nanett a jej trojročnú dcérku. Potom, keď sa šesťročná dcérka pokúšala utiecť, vydal sa za ňou a zastrelil ju, zatiaľ čo sa krčila za stromom.
Neskôr pri pokladničnej búdke pri východe z historickej časti zabil tento ozbrojenec troch cestujúcich v aute značky BMW a zobral si ich auto. O kúsok ďalej prišiel k dvojici v ďalšom aute. Muža prinútil vojsť do kufra BMW a jeho spoločníčku zavraždil. Potom prešiel krátku vzdialenosť k penziónu Seascape Cottage — kam prišiel asi o druhej hodine popoludní. Tam BMW zapálil a ako rukojemníkov si zobral uneseného muža a starších manželov, ktorí vlastnili penzión. Od odchodu z reštaurácie zabil 12 ďalších ľudí, čím sa počet mŕtvych zvýšil na 32. Mnohí ďalší boli zranení.
Kázanie v nedeľu popoludní
V tom istom čase, o pol druhej, sa Jenny Zieglerová a jej rodina, ktorá patrila do zboru Jehovových svedkov v Port Arthure, zišli, aby sa pripravili na spoločnú službu. Rodina potom zamierila k historickej časti Port Arthuru. Jenny chcela navštíviť Davida Martina, priateľsky nakloneného majiteľa penziónu Seascape Cottage. Predtým sa s ním Jenny spolu s ďalšou kresťanskou sestrou príjemne porozprávali na biblickú tému.
Krátko po druhej hodine, keď sa Jenny so svojím manželom a deťmi blížili k penziónu, všimli si dym z horiaceho auta, ktoré tam bolo na trávniku. Zastavili ich policajti a povedali im, aby sa vrátili tou cestou, ktorou prišli. „Nenaznačovalo to nič dobré,“ poznamenala Jenny. „Cesty vyzerali neobvykle pusto.“
Stále si však neuvedomujúc, že niečo skutočne nie je v poriadku, rodina odbočila z hlavnej cesty na malú pláž, aby pokračovala v svojej plánovanej kazateľskej činnosti. Tam vyzeralo všetko normálne: deti plávali, ľudia sa prechádzali až po vzdialený koniec pláže a jedni starší manželia sedeli v aute a čítali. „Môj manžel k nim pristúpil a príjemne sa porozprávali,“ povedala Jenny. „Informoval ich, že na hlavnej ceste sa zrejme niečo deje, a navrhol im, aby išli inou cestou, keď pôjdu z pláže. Ja som sa krátko rozprávala s jedným mladým mužom a hneď nato sme odišli.“
Zieglerovci pokračovali po ceste smerom k historickej časti Port Arthuru. „Tu bolo niekoľko áut, ktoré blokovali vstup do tejto časti,“ vysvetlila Jenny. „Neskôr sme sa dozvedeli, že autá bránili pohľadu na telá ľudí, ktorí boli zastrelení. Jeden muž nás informoval: ‚Šialený chlap so zbraňou; možno 15 mŕtvych!‘ Radili nám, aby sme ihneď odišli.“
Hrozný koniec
Hrozný zážitok sa ešte neskončil, ako poznamenala Jenny: „Cesta domov nám drásala nervy, pretože sme nevedeli, kde sa ozbrojenec nachádza. Keď sme cestou stretli iné auto, nevedeli sme, či v ňom nie je. Aj keď sme sa domov dostali bezpečne, cítili sme sa nechránení, lebo žijeme na samote, kde sa človek, ktorý pozná miestny terén, môže ľahko skrývať. Keďže naši kresťanskí bratia a sestry vedeli, kam sme v to popoludnie išli, okamžite nám telefonovali a uisťovali sa, či sme v bezpečí.
Keď sme premýšľali o tom, čo sa stalo, uvedomili sme si, že keby sme šli navštíviť majiteľa penziónu o niekoľko minút skôr, mohli sme byť medzi zabitými. Mrazilo nás pri pomyslení, že ten zabijak na nás dokonca mohol mieriť puškou, keď sme sa tam rozprávali s políciou!“
Nakoniec vyše 200 policajtov v tú nedeľu večer obkľúčilo penzión, pričom boli stále prikrčení, aby ich nezasiahla možná paľba ozbrojenca. Zabijak si podľa všetkého žiadal helikoptéru, aby mohol ujsť, ale počas noci vo vyjednávaniach neuspel. V pondelok asi o ôsmej ráno bolo vidieť dym vystupujúci z domu. Ozbrojený muž sa dostal von živý, aj keď utrpel popáleniny. Troch rukojemníkov vrátane majiteľa penziónu, ktorého chceli Zieglerovci navštíviť, našli neskôr mŕtvych medzi zhorenými troskami domu, čím počet mŕtvych vzrástol na 35.
Prečo sa to stalo?
Asi sedem týždňov predtým, 13. marca, jeden ozbrojený muž v Dunblane (Škótsko) vošiel do školskej telocvične a zastrelil 16 malých detí a ich učiteľku. V súlade s výrokom, ktorý bol spomenutý pred časom v televíznych správach, „ak tečie krv, je to na prvej strane“, sa táto udalosť stala predmetom záujmu v medzinárodnom rozsahu. Niektorí odborníci na ľudské správanie uviedli, že ozbrojený muž v Austrálii sa možno pokúšal prevýšiť počet zavraždených v Dunblane. Stojí za povšimnutie, že v Spojených štátoch takzvaný zabijak podľa zodiaku, z ktorého malo mesto New York roky hrôzu, povedal, že sa pokúšal prekonať iných zabijakov, o ktorých čítal.
Iným činiteľom, ktorý podľa mnohých prispieva k epidémii zabíjania, je sex a násilie zobrazované vo filmoch a na videokazetách. Austrálske noviny Herald Sun oznámili: „V dome Martina Bryanta, obvineného z masovej vraždy v Port Arthure, bolo zabavených celkovo 2000 videokaziet zobrazujúcich násilie a pornografiu... K objaveniu ukrytých videokaziet došlo, keď sa pozornosť sústredila na to, akú úlohu v masakre v Port Arthure zohralo násilie vo filmoch.“ Podobne newyorské noviny Daily News oznámili, že „na posteli“ zabijaka podľa zodiaku, ktorý sa priznal, „ležali dve škatule pornografických videokaziet“.
Keď sa masakra v Port Arthure stala známou, niektoré televízne stanice ihneď zmenili plánované programy. Neskôr redaktorka Penelope Laylandová napísala článok „Pokrytectvo televízie v súvislosti s násilím a smútkom“ a poznamenala: „V istom zmysle bolo neodvysielanie filmov, ktoré zobrazujú násilie, ako symbolická minúta ticha. Zajtra, budúci týždeň, budúci mesiac to bude ako obvykle.“
Aby sme však lepšie porozumeli, prečo je teraz násilie také rozšírené, musíme sa pozrieť do Biblie. Už dávno predpovedala, že „v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať. Lebo ľudia budú... bez sebaovládania, divokí, bez lásky k dobru.“ (2. Timotejovi 3:1–5) Preto dnešný vzrast násilia len pridáva k dôkazom, že žijeme v posledných dňoch a že koniec tohto systému vecí je blízko. — Matúš 24:3–14.
Ako mnohí možno tušia, démoni — neviditeľné zlé duchovné sily — majú podiel na epidémii divokého, neľudského správania. (Efezanom 6:12) Po opise vyhnania Satana Diabla a jeho démonov z nebies Biblia hovorí: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ (Zjavenie 12:7–9, 12) Práve teraz sme v tomto čase ‚beda‘ a Satan a jeho démoni využívajú všetky dostupné prostriedky, aby podnecovali ľudí k páchaniu väčšieho počtu násilníckych činov.
No Satan so svojimi démonmi a ich skazený svet budú už čoskoro odstránení a vláda Božieho Kráľovstva privedie nový svet spravodlivosti. (Daniel 2:44; Matúš 6:9, 10; 2. Petra 3:13; 1. Jána 2:17; Zjavenie 21:3, 4) Jenny poznamenala: „V súčasnosti ‚plačeme s tými, ktorí plačú‘, ale našou túžbou je deliť sa o našu nádej na Kráľovstvo s tými okolo nás, ktorí boli touto tragédiou silne otrasení.“ — Rimanom 12:15.
[Obrázok na strane 17]
Reštaurácia Broad Arrow, kde sa masakra začala
[Prameň ilustrácie mapy na strane 16]
Mountain High Maps® Copyright © 1995 Digital Wisdom, Inc.