Ako sa vyrovnávať so svojimi pocitmi

STARÁTE sa v súčasnosti o vážne chorého blízkeho človeka? Ak áno, možno prežívate určité zmätené a desivé pocity. Čo môžete robiť? Uvažujte o pocitoch, s akými bojujú niektorí ľudia poskytujúci starostlivosť, a o praktických radách, ktoré im pomohli vyrovnať sa s týmito pocitmi.

Rozpaky. Občas vás môže správanie chorej osoby priviesť pred inými do rozpakov. Ale ak priateľom a susedom vysvetlíte povahu choroby svojho blízkeho, môže im to pomôcť pochopiť situáciu a tiež ich podnietiť, aby prejavili „súcit“ a trpezlivosť. (1. Petra 3:8) Ak je to možné, porozprávajte sa s inými rodinami, ktoré sú v podobnej situácii ako vaša rodina. Keď si vymeníte skúsenosti, budete azda pociťovať menšie rozpaky. Sue vysvetľuje, čo jej pomohlo: „Bolo mi otecka tak ľúto — to zatlačilo do úzadia všetky rozpaky. A pomocou bol aj jeho zmysel pre humor.“ Áno, zmysel pre humor zo strany pacienta, ako i zo strany toho, kto sa oňho stará, je vynikajúcim prostriedkom, ako uľaviť preťaženým nervom. — Porovnaj Kazateľa 3:4.

Strach. Nedostatok vedomostí o chorobe môže vyvolávať hrozný pocit strachu. Ak je to možné, požiadajte o odborné informácie o tom, čo môžete očakávať, keď sa bude choroba zhoršovať. Zistite si, ako poskytovať starostlivosť aj v takej situácii. Pre Elsu bol jednou z najdôležitejších vecí pri vyrovnávaní sa so strachom rozhovor s inými ľuďmi opatrujúcimi chorých a s ošetrovateľkami o tom, čo môže očakávať, keď sa stav pacientky bude zhoršovať. Jeanny radí: „Postavte sa tvárou v tvár obavám a ovládnite ich. Strach z toho, čo sa môže stať, je často horší, než skutočnosť.“ Dr. Ernest Rosenbaum odporúča, že nech už vaše obavy spôsobuje čokoľvek, mali by „ste o nich hovoriť, hneď ako vzniknú“. — Porovnaj Príslovia 15:22.

Zármutok. Vyrovnať sa so zármutkom nie je jednoduché, najmä ak ste v úlohe opatrovateľa. Môžete byť zarmútení nad stratou spoločníka, najmä keď váš milovaný chorý už nemôže zreteľne rozprávať, jasne chápať alebo vás nepoznáva. Také pocity nemusia druhí ľudia hneď pochopiť. Veľmi potrebnú úľavu môže priniesť rozhovor so súcitným priateľom, ktorý vás bude trpezlivo, s pochopením počúvať. — Príslovia 17:17.

Hnev a frustrácia. To sú normálne reakcie pri starostlivosti o vážne chorú osobu, ktorej správanie môže byť niekedy ťažké znášať. (Porovnaj Efezanom 4:26.) Uvedomte si, že často je to choroba, a nie pacient, kto je zodpovedný za ťažko znesiteľné správanie. Lucy spomína: „Keď som sa skutočne nahnevala, skončila som v slzách. Potom som sa snažila pripomenúť si stav a chorobu pacientky. Vedela som, že pacientka potrebuje moju pomoc. To mi pomohlo pokračovať.“ Takéto pochopenie môže ‚zmierniť váš hnev‘. — Príslovia 14:29; 19:11.

Pocit viny. Pocity viny sú bežné u tých, čo opatrujú chorých. Buďte si však istí, že vykonávate veľmi potrebnú, no veľmi ťažkú prácu. Uznajte skutočnosť, že nie vždy budete reagovať dokonale, či už slovom alebo skutkom. Biblia nám pripomína: „Všetci sa totiž mnohokrát potkýname. Ak sa niekto nepotkýna v slove, je dokonalý muž, schopný držať na uzde aj celé svoje telo.“ (Jakub 3:2; Rimanom 3:23) Nedovoľte, aby vám pocity viny zabránili urobiť pozitívne kroky. Keď vás rozruší niečo, čo ste povedali alebo urobili, veľmi pravdepodobne zistíte, že keď poviete „prepáč“, budete sa cítiť lepšie vy i pacient. Istý muž, ktorý sa staral o chorého príbuzného, radil: „Robte v danej situácii to najlepšie, čo môžete.“

Skľúčenosť. V rodinách, ktoré sa vyrovnávajú s vážnou chorobou, je skľúčenosť úplne bežná a pochopiteľná. (Porovnaj 1. Tesaloničanom 5:14.) Istá ošetrovateľka, ktorá trpí skľúčenosťou, vysvetľuje, čo jej pomohlo: „Mnohí nám za poskytnutú starostlivosť ďakujú. Keď ste unavení alebo skľúčení, stačí niekoľko povzbudivých slov, ktoré vám dodajú silu pokračovať.“ Biblia hovorí: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa, ale dobré slovo ho rozradostňuje.“ (Príslovia 12:25) Iní si nemusia vždy uvedomiť, že potrebujete povzbudenie. A tak z času na čas azda musíte najprv otvorene vyjadriť svoju „úzkostlivú starosť“, ktorú pociťujete v srdci, aby ste od iných dostali „dobré slovo“ povzbudenia. No ak pocity skľúčenosti pretrvávajú alebo silnejú, môže byť rozumné poradiť sa s lekárom.

Bezmocnosť. Keď sa vyrovnávate s vyčerpávajúcou chorobou niekoho, môže vás opanovať pocit bezmocnosti. Prijmite realitu svojej situácie. Uznajte, že vaše sily majú svoje hranice — zdravie pacienta nemôžete ovládať, ale môžete sa oňho súcitne starať. Neočakávajte dokonalosť ani od seba, ani od svojho pacienta, ani od pomocníkov. Vyrovnaný prístup nielenže zmenší pocit bezmocnosti, ale vám uľahčí aj bremeno práce. Mnohí, ktorí sa starali o svojho blízkeho, múdro radia: Naučte sa riešiť naraz iba problémy jedného dňa. — Matúš 6:34.

[Zvýraznený text na strane 8]

„Postavte sa tvárou v tvár obavám a ovládnite ich. Strach z toho, čo sa môže stať, je často horší než skutočnosť.“

[Rámček na strane 7]

Povzbudzujúce slová tých, čo opatrujú chorých

„NECH vás neskľučujú negatívne myšlienky o sebe samom. V takej situácii sú normálne. Svoje pocity by ste v žiadnom prípade nemali potláčať. Zverte sa s nimi niekomu, a ak môžete, urobte si prestávku — na chvíľu odíďte — aby ste sa mohli osviežiť.“ — Lucy; súčasťou jej práce na klinike bolo pomáhať mnohým ošetrovateľkám, ako aj pacientom.

„Keď máte členov rodiny alebo priateľov a sú ochotní, nech vám pomôžu. Je veľmi dôležité, aby ste sa o bremeno podelili s inými.“ — Sue, ktorá opatrovala svojho otca, kým nezomrel na Hodgkinovu chorobu.

„Naučte sa pestovať si zmysel pre humor.“ — Maria, ktorá pomáhala starať sa o blízku priateľku zomierajúcu na rakovinu.

„Udržiavajte sa duchovne silní. Primknite sa k Jehovovi a neustále sa modlite. (1. Tesaloničanom 5:17; Jakub 4:8) Jehova vám poskytne pomoc a útechu prostredníctvom svojho ducha, svojho Slova, svojich pozemských služobníkov a svojich sľubov. Nakoľko je to len možné, snažte sa zorganizovať si prácu. Napríklad môže byť pomocou vypracovať si rozvrh podávania liekov a rozpis služieb pre tých, čo vám pomáhajú.“ — Hjalmar, ktorý sa staral o svojho zomierajúceho švagra.

„Získajte všetky dostupné informácie o povahe choroby pacienta. To vám pomôže zistiť, čo môžete očakávať od pacienta i od seba, a ako sa o pacienta starať.“ — Joan, ktorej manžel má Alzheimerovu chorobu.

„Uvedomte si, že aj iní pred vami zvládli takú situáciu a že Jehova vám môže pomôcť vyrovnať sa so všetkým, čo sa môže stať.“ — Jeanny, ktorá sa starala o svojho manžela, až pokým nezomrel.

[Obrázok na strane 8]

Ak chcete prekonať obavy, zistite si o chorobe všetko, čo môžete

[Obrázok na strane 9]

Rozhovor so súcitným priateľom môže priniesť potrebnú úľavu