Starostlivosť o opatrovateľa — ako môžu pomôcť ďalší

„S LAWRIEM sme manželmi už 55 rokov — dlhý čas — a aké šťastné roky to boli! Keby som ho len mohla nechať doma, urobila by som to. Ale moje zdravie sa začalo zhoršovať. Nakoniec som musela zariadiť, aby išiel do opatrovateľského domova. Keď si na to spomeniem, citová bolesť je pre mňa takmer neznesiteľná. Milujem ho a veľmi si ho vážim a navštevujem ho tak často, ako len môžem. Po telesnej stránke už nemôžem urobiť viac.“ — Anna, 78-ročná žena, ktorá sa viac ako 10 rokov starala o manžela postihnutého Alzheimerovou chorobou, a posledných 40 rokov sa starala aj o dcéru, ktorá má Downov syndróm.a

Annin prípad vôbec nie je ojedinelý. Prieskum na Britských ostrovoch odhalil, že „v niektorých vekových skupinách (štyridsať až šesťdesiatročných) každá druhá žena niekoho opatruje“. Ako sme už hovorili, citový zmätok a problémy, ktorým čelia opatrovatelia, sa niekedy môžu zdať neznesiteľné.

„Myslím, že v prvom roku opatrovania najmenej 50 % osôb opatrujúcich chorých prepadne skľúčenosti,“ hovorí Dr. Fredrick Sherman z Americkej geriatrickej spoločnosti. Pre starších ľudí, ako je aj Anna, môže ubúdanie síl a zhoršujúce sa zdravie vytvoriť situáciu, ktorú je oveľa ťažšie zvládnuť.

Aby sme mohli pomôcť opatrovateľom zvládnuť ich povinnosti, musíme si uvedomiť ich potreby. Aké sú to potreby a ako na ne môžeme reagovať?

Osoby opatrujúce chorých sa potrebujú vyrozprávať

„Potrebujem si uľaviť,“ povedala jedna žena, ktorá pomáhala starať sa o svoju zomierajúcu priateľku. Ako bolo ukázané v predchádzajúcom článku, problémy sa ľahšie znášajú i zvládnu, keď si o nich možno pohovoriť so súcitným priateľom. Mnohí opatrovatelia, ktorí sa cítia zaskočení okolnosťami, zisťujú, že porozprávať sa o svojej situácii im pomôže ujasniť si vlastné pocity a uvoľniť nahromadený tlak.

„Vážila som si, keď si priatelia uvedomili, že obidvaja potrebujeme morálnu podporu,“ spomína Jeanny na obdobie, keď sa starala o manžela. Vysvetľuje, že tí, ktorí niekoho opatrujú, potrebujú povzbudenie a niekedy plece, na ktorom by sa mohli vyplakať. Hjalmar, ktorý pomáhal opatrovať svojho chorého švagra, s tým súhlasí: „Potreboval som niekoho, kto by si vypočul moje obavy a problémy a kto by chápal, ako sa cítim.“ O blízkom priateľovi hovorí: „Bolo veľmi príjemné navštíviť ho, i keď len na pol hodinu. Počúval ma. Prejavil skutočný záujem. Potom som sa cítil osviežený.“

Opatrovatelia môžu načerpať úžasné povzbudenie od poslucháča, ktorý má porozumenie. ‚Buďte rýchli v počúvaní, a pomalí v reči,‘ múdro nám radí Biblia. (Jakub 1:19) Jedna správa v časopise The Journals of Gerontology odhalila, že „už len vedomie, že taká podpora je k dispozícii, často stačí na poskytnutie ozajstnej úľavy“.

Čo ešte však potrebujú osoby opatrujúce chorého okrem toho, že si ich vypočujeme a poskytneme im morálnu podporu?

Poskytovanie praktickej pomoci

„Pacient a jeho rodina majú úžitok z každého spôsobu, ktorým možno vyjadriť lásku a povzbudenie,“ hovorí Dr. Ernest Rosenbaum. Takú „lásku a podporu“ môžeme začať vyjadrovať pri osobnej návšteve, telefonickým rozhovorom alebo krátkym odkazom (azda spolu s kvetmi či iným darčekom).

„Veľmi nás utešovali krátke návštevy priateľov,“ spomína si Sue na podporu, ktorú jej rodina dostávala, keď otec zomieral na Hodgkinovu chorobu. Ďalej hovorí: „Jedna priateľka dvíhala telefón a pomáhala s praním bielizne a žehlením pre celú rodinu.“

Podpora tých, čo opatrujú chorých, môže, a mala by, zahŕňať určitú, konkrétnu pomoc. Elsa spomína: „Pomáhalo mi, keď priatelia ponúkali praktickú pomoc. Nepovedali iba: ‚Keď ti budem môcť nejako pomôcť, daj mi vedieť.‘ Skôr povedali: ‚Idem nakupovať. Čo ti môžem priniesť?‘ ‚Môžem sa postarať o vašu záhradu?‘ ‚Mám čas sadnúť si k pacientke a čítať jej.‘ Praktické bolo i to, že sme zariadili, aby návštevníci mohli napísať krátky odkaz do zápisníka, keď bola chorá priateľka unavená alebo spala. Všetkým nám to prinieslo veľa radosti.“

Konkrétne ponuky pomoci môžu zahŕňať množstvo domácich prác. Rose hovorí: „Cenila som si pomoc vo forme ustieľania postelí, písania listov za chorých, pohostenia návštevníkov pacienta, zaobstarania liekov, umývania a úpravy vlasov, umývania riadu.“ Rodina a priatelia môžu opatrovateľovi pomôcť aj tak, že sa striedajú pri príprave jedla.

Kde je to vhodné, môže byť praktické pomôcť aj so základnými úkonmi pri ošetrovaní. Opatrovateľ môže napríklad potrebovať pomoc pri kŕmení alebo umývaní pacienta.

Starostliví členovia rodiny a priatelia môžu ponúknuť praktickú pomoc hneď na začiatku choroby. Ale čo keď je to dlhotrvajúca choroba? Keď sme zaneprázdnení vlastným nabitým denným programom, môžeme ľahko prehliadnuť stály — a možno narastajúci — tlak, ktorému opatrovatelia čelia. Aké smutné by bolo, keby sa taká veľmi potrebná podpora začala strácať!

Keď sa to stane, môže byť vhodné, aby člen rodiny opatrujúci chorého zvolal rodinu a aby si pohovorili o potrebách pacienta. Často je možné získať pomoc priateľov a príbuzných, ktorí prejavili ochotu pomôcť. To urobila aj Sue a jej rodina. „Keď potreby vzrastali,“ spomína, „spomenuli sme si na tých, ktorí ponúkali pomoc a zatelefonovali sme im. Vedeli sme, že ich môžeme požiadať o pomoc.“

Doprajte im krátky odpočinok

„To je absolútne nevyhnutné,“ píše sa v knihe The 36-Hour Day (Tridsaťšesťhodinový deň), „tak pre vás [opatrovateľa] ako i pre [vášho pacienta] — aby ste pravidelne ‚unikli‘ z 24-hodinového opatrovania chronicky chorej osoby... Urobiť si voľno, oddýchnuť si od starostlivosti o [pacienta], je jednou z najdôležitejších vecí, ktorú môžete urobiť a ktorá vám umožní v opatrovaní pokračovať.“ Súhlasia s tým opatrovatelia?

„Určite áno,“ odpovedá Maria, ktorá pomáhala starať sa o blízku priateľku zomierajúcu na rakovinu. „Pravidelne som potrebovala ‚vypnúť‘, aby za mňa niekto iný na chvíľu prevzal starostlivosť o chorú.“ Joan, ktorá sa stará o manžela trpiaceho Alzheimerovou chorobou, má rovnaký názor. „Jednou z našich najnaliehavejších potrieb je tu i tam si urobiť voľno,“ hovorí.

Ako sa však môžu uvoľniť spod tlaku svojej zodpovednosti? Jennifer, ktorá pomáhala starať sa o starnúcich rodičov, vysvetľuje, ako dosiahla úľavu: „Jedna rodinná priateľka si občas vzala matku na deň k sebe, aby sme si mohli vydýchnuť.“

Ošetrujúcemu azda môžete poskytnúť čas na vydýchnutie si tak, že sa ponúknete vziať pacienta na chvíľu von, ak je to vhodné. Joan hovorí: „Je osviežujúce, keď niekto zoberie manžela von, aby som mohla byť raz za čas sama.“ Druhá možnosť je, že môžete stráviť nejaký čas s pacientom uňho doma. Tak či onak, umožnite osobe poskytujúcej starostlivosť prepotrebný odpočinok.

Pamätajte však na to, že pre opatrovateľov nie je vždy jednoduché uvoľniť sa. Môžu mať pocit viny, že sú preč od blízkeho človeka. „Nie je jednoduché nechať všetko tak a začať sa rekreovať či odpočívať,“ priznáva Hjalmar. „Cítil som, že chcem byť pri ňom stále.“ No predsa našiel väčší pokoj mysle, keď si urobil prestávku vtedy, keď stav jeho švagra nevyžadoval toľko pozornosti. Iní si zariadili, aby sa o ich drahých niekoľko hodín postarali v centre starostlivosti o dospelých.

Koniec všetkých chorôb

Je isté, že starať sa o niekoho drahého, kto je vážne chorý, je obrovská zodpovednosť. No takáto starostlivosť môže priniesť pocit naplnenia a uspokojenia. Výskumníci, ako aj tí, čo opatrujú chorých, poukazujú na posilnenie vzťahov v rodine i medzi priateľmi. Opatrovatelia v každom prípade získavajú nové schopnosti a obratnosť. Mnohí majú z toho aj duchovný úžitok.

A čo je najdôležitejšie, Biblia ukazuje, že Jehova a jeho Syn, Ježiš Kristus, sú najsúcitnejšími opatrovateľmi. Biblické proroctvá nás uisťujú, že koniec všetkých chorôb, utrpenia a smrti je veľmi blízko. Čoskoro starostlivý Stvoriteľ človeka odmení spravodlivých obyvateľov zeme večným životom v dokonalom, zdravom novom svete — vo svete, v ktorom „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ — Izaiáš 33:24; Zjavenie 21:4.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 11]

Blaho chorého priamo závisí od vašej pohody

[Zvýraznený text na strane 12]

Podpora dobrých priateľov vám veľmi pomôže prekonať najťažšie chvíle

[Rámček na strane 12]

Opatrovanie chorého môže prinášať uspokojenie

‚USPOKOJENIE?‘ môže sa niekto začudovať. ‚Ako je to možné?‘ Všimnite si, prosím, čo povedali niektorí opatrovatelia a opatrovateľky pre časopis Prebuďte sa!:

„Zriecť sa vlastných cieľov a túžob neznamená menej šťastia. ,Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.‘ (Skutky 20:35) Starať sa o blízkeho človeka, môže byť veľmi uspokojujúce.“ — Joan.

„Bol som vďačný, že som svojej sestre a švagrovi mohol pomáhať v čase, keď to skutočne potrebovali — bez toho, aby mi to niekedy mohli odplatiť. Zblížilo nás to. Dúfam, že niekedy budem môcť využiť skúsenosti, ktoré som nadobudol, a budem môcť niekomu inému pomôcť v podobnej situácii.“ — Hjalmar.

„Ako som neraz povedala svojej priateľke Betty, dostávala som oveľa viac, než som dávala. Naučila som sa empatii a trpezlivosti. Naučila som sa, že aj v najťažšej situácii je možné udržať si pozitívny postoj.“ — Elsa.

„Stala sa zo mňa duchovne silnejšia osobnosť. Plnšie som spoznala, čo znamená denne byť závislá od Jehovu Boha i to, ako uspokojuje moje potreby.“ — Jeanny.

[Rámček na strane 13]

Pri návšteve osoby opatrujúcej chorého

• Počúvajte s empatiou

• Vyslovte úprimnú pochvalu

• Ponúknite konkrétnu pomoc

[Obrázky na strane 10]

Podporujte osoby opatrujúce chorých tak, že im nakúpite a navaríte, alebo im pomôžete starať sa o pacienta