Yarskí tancujúci diabli
NEBOLO ešte poludnie, ale bolo už veľmi horúco. Pozerali sme sa na skupinu mužov v kompletných tradičných kostýmoch a divili sme sa, ako môžu vydržať tú spaľujúcu horúčavu! Boli sme v malom poľnohospodárskom mestečku San Francisco de Yare vo Venezuele. Muži v tých kostýmoch boli preslávení Diablos Danzantes de Yare, yarskí tancujúci diabli.
Ľudia vo Venezuele sú väčšinou katolíci a hlásia sa k viere v Bibliu. Avšak rituálne tance, ktorých význačnou črtou je zobrazovanie démonov, sú po celé generácie dôležitou súčasťou miestnej kultúry. Katolícka cirkev tieto tance nielenže toleruje, ale ich v skutočnosti aj podporuje. Tak je to aj v prípade yarských tancujúcich diablov.
Keď sme prišli do Yare, boli sme prekvapení, keď sme zistili, že miestne ústredie Bratstva najsvätejšej sviatosti, katolíckej organizácie, je aj ústredím tancujúcich diablov. Táto budova je známa ako Casa de Los Diablos (Dom diablov). Bola streda, deň pred katolíckym sviatkom Božieho tela, a pred budovou stálo viacero profesionálnych fotografov. Náhle hlasno zazneli bubny a niekoľko mužov preoblečených za démonov začalo tancovať.
Odev diabolských tanečníkov
Každý tanečník mal oblečenú červenú košeľu, červené nohavice, červené ponožky a sandále. Každý mal na krku ruženec, kríž a katolícky medailón. Ďalší kríž mali pripevnený na odeve. V jednej ruke každý držal diabolsky vyzerajúci marakas a v druhej ruke krátky bičík. Ale najnápadnejšie boli groteskné veľké mnohofarebné masky s rohmi, nápadnými očami a často s vycerenými zubami. Každá maska bola pripevnená na dlhú červenú kuklu z látky.
Dozvedeli sme sa, že sú tu rozliční tanečníci. Hlavný capataz čiže dozorca je známy aj ako diablo mayor, hlavný diabol. Jeho maska má štyri rohy. Obvykle je vybratý preto, lebo je služobne najstarší. Druhý dozorca čiže segundo capataz má tri rohy a radoví tanečníci bez hodnosti majú len dva rohy. Niektorí z tanečníkov sú promeseros, tí, ktorí plnia svoj sľub tancovať raz za rok po určitý počet rokov alebo možno po celý život. Tento sľub alebo prísahu obvykle dávajú tí, čo veria, že Boh vyhovel nejakému ich zvláštnemu prianiu.
Príchod ku kostolu
Napoludnie tanečníci odchádzajú z ústredia a smerujú k miestnemu kostolu, aby dostali kňazovo povolenie na zvyšnú časť svojho výstupu. Tancujúci diabli sa stretnú s kňazom pred kostolom. Tam si kľaknú, aby dostali jeho požehnanie. Potom tancujú po uliciach mestečka, niekedy idú od dverí k dverám. Majitelia domov dosť často vítajú tancujúcich diablov cukrovinkami, nápojmi a inými jedlami. Táto procesia trvá bez prestávky celé popoludnie.
Nasledujúce ráno, keď sa začne v kostole omša, tanečníci sa opäť stretnú v Casa de Los Diablos. Jednotne hrkajú svojimi marakasmi a tancujúc v rytme bubnov, smerujú k cintorínu. Na cintoríne je pripravený oltár, pred ktorým vzdávajú poctu mŕtvym priateľom. Počas tohto obradu je rytmus bubnov pomalý. Potom z poverčivého strachu odchádzajú z cintorína tak, že kráčajú dozadu, aby sa určite neobrátili k oltáru chrbtom. Odtiaľ idú ku kostolu a čakajú, kým sa skončí omša.
Kňazské požehnanie
Po skončení omše kňaz vychádza von a žehná tanečníkov, ktorí kľačia so sklonenými hlavami a s maskami visiacimi na ich kuklách, čo symbolizuje víťazstvo dobra nad zlom. Kňaz zaujme miesto vedľa hlavného diabla. Obaja počúvajú prísahy nových promeseros, ktorí hovoria, prečo dávajú sľub, že budú tancovať a koľko rokov budú tancovať.
Bubeníci začínajú udierať na bubny rýchlejšie a tancujúci diabli sa začnú natriasať a hrkať marakasmi presne podľa zrýchľujúceho sa rytmu. Aj ženy tancujú, ale nie v diabolských odevoch. Majú oblečené červené sukne, biele blúzky a na hlavách majú biele alebo červené šatky. V určitom úseku tejto procesie nosia niektorí tancujúci diabli na pleciach obraz svojho svätého patróna. Tanečníci vzdajú poctu významnému krížu v mestečku a končia túto procesiu slávnostným pochodom popred kostol.
Nie pre Jehovových svedkov
Pre nás ako turistov to bol zaujímavý zážitok. Počas našej návštevy v tomto malom mestečku Yare sa nedalo nepozorovať to, čo sa dialo na verejnosti v súvislosti s tancujúcimi diablami. No ako kresťania sa podobne ako vyše 70 000 ďalších Jehovových svedkov vo Venezuele nezúčastňujeme na sviatku yarských tancujúcich diablov ani na podobných procesiách.
Prečo? Pretože dbáme na slová apoštola Pavla: „Nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov: nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov.“ (1. Korinťanom 10:20, 21, Sväté písmo, preklad podľa Novej Vulgáty) — Poslané.