Záhadné dolmeny — prečo, kedy a ako?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Holandsku

MOŽNO sa opýtate: ‚Čo je dolmen?‘ Je to praveké nálezisko pozostávajúce z dvoch alebo viacerých ťažkých vztýčených kameňov s klenbovým kameňom; zvyčajne vytvárajú komoru, ktorá sa používala väčšinou ako pohrebisko. Nachádzajú sa prevažne v západnej, severnej a južnej Európe.

V holandskej provincii Drente sa dolmeny obyčajne nachádzajú v príťažlivých, malebných oblastiach. Známy maliar Vincent van Gogh v jednom zo svojich listov napísal: ‚Drente je také krásne, že keby som tu nemohol zostať navždy, radšej by som ho nevidel.‘ Milovníkom prírody, ako i ľuďom, ktorí sa zaujímajú o archeológiu a navštívia dolmeny v Drente, sa ich predstava splní nad očakávanie.

No prečo by nás mali zaujímať staroveké zoskupenia kameňov? Jednou z možných odpovedí je zvedavosť. Prečo starovekí ľudia vynaložili takú obrovskú námahu na premiestnenie, otesanie a dvíhanie týchto nesmierne ťažkých kameňov? Veď niektoré z nich vážia tony. A v tých časoch nemali na zdvíhanie moderné žeriavy! Teda čo môžeme o dolmenoch zistiť?

Megalitické monumenty

Dolmeny sú označované za megalitické monumenty (v gréčtine „megalit“ znamená „veľký kameň“). Možno poznáte francúzske menhiry nazvané podľa bretónskeho slova znamenajúceho „dlhý kameň“. Na baleárskom ostrove Menorca sú megality známe ako taulas (stoly), lebo pozostávajú z ťažkej kamennej dosky umiestnenej vodorovne na vertikálne postavenom kameni, a tak vytvárajú mohutné T.

Ľudí stále priťahuje Stonehenge v Anglicku, kruh vytvorený z veľmi veľkých kameňov; niektoré môžu vážiť až 50 ton. Asi 80 stĺpov z modrého kameňa bolo dopravených z viac než 380 kilometrov vzdialených vrchov Preseli vo Walese. Podľa knihy Národnej geografickej spoločnosti Mysteries of Mankind—​Earth’s Unexplained Landmarks (Záhady ľudstva — nevysvetlené pamätihodnosti zeme) „učenci sa domnievajú, že tento monument [Stonehenge]... bol chrám, ktorý mohol zobrazovať večný, cyklický pohyb Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe, no sotva niečo viac“.

Dnes je dolmen iba nosnou konštrukciou pamätnej hrobky, lebo gigantické skaly boli pôvodne skryté pod hromadou piesku alebo zeme. Objavy odhalili, že dolmeny boli spoločnými hrobkami. Niektoré doklady naznačujú, že v jednom dolmene bolo pochovaných viac než sto ľudí — bol to ozajstný cintorín.

V Holandsku sa dodnes zachovalo 53 dolmenov; 52 z nich sa nachádza v provincii Drente. Je pozoruhodné, že neboli postavené náhodným smerom, ale väčšina je orientovaná smerom z východu na západ a vstup je z južnej strany, čo môže súvisieť s postavením Slnka v rôznych ročných obdobiach. Starovekí stavitelia používali vertikálne postavené nosné kamene a veľké klenbové kamene, pričom štrbiny medzi kameňmi boli vyplnené kusmi skál. Podlaha bola vydláždená kameňmi. Najväčší dolmen v Holandsku, ktorý sa nachádza neďaleko dediny Borger, má dĺžku 22 metrov a ešte stále ho tvorí 47 kameňov. Jeden z klenbových kameňov je asi tri metre dlhý a váži 20 ton! Všetky tieto fakty vyvolávajú množstvo otázok.

Kedy boli postavené? Kto, ako a prečo ich postavil?

Odpovede na tieto otázky sú veľmi neurčité, lebo z tej doby neexistujú o Európe nijaké písomné záznamy. A tak je priliehavé označiť dolmeny za záhadné monumenty. Teda čo o nich vieme? A čo sa o nich tvrdí?

V roku 1660 „reverend“ Picardt z mestečka Coevorden v Drente prišiel k záveru, že ich postavili obri. Časom o tieto hrobky prejavili záujem miestne úrady. Keďže kamene z nich sa používali na spevňovanie hrádzí a tiež na výstavbu kostolov a obydlí, Drentská krajinná správa prijala 21. júla 1734 zákon na ochranu dolmenov.

Až roku 1912 experti dôkladne preskúmali viaceré dolmeny. V dolmenoch sa našli črepy (úlomky hrnčiarskych výrobkov), nástroje (kremenné sekery, hroty šípov) a ozdoby, ako napríklad jantárové náhrdelníky, no našlo sa len málo zvyškov kostier, lebo tie sa v piesčitej pôde dostatočne nezachovali. Niekedy boli nájdené črepy až zo 600 nádob. Keď predpokladáme, že pre jednu mŕtvu osobu boli určené dve alebo tri nádoby s jedlom, v niektorých hrobkách musel byť pochovaný značný počet ľudí.

Vedci tvrdia, že dolmeny boli postavené z bludných balvanov, ktoré priniesli zo Škandinávie ľadovce počas prvej doby ľadovej. Tvrdí sa, že staviteľmi boli roľníci takzvanej „kultúry zvoncovitých pohárov“, ktorá bola takto nazvaná podľa charakteristického tvaru pohárov zvoncovitého tvaru, ktoré boli nájdené.

Jedna teória o spôsobe stavby dolmenov hovorí: „Ťažké kamene boli pravdepodobne položené na drevené valce a ťahané pomocou kožených popruhov. Na vytiahnutie klenbových kameňov hore bola možno vybudovaná rampa z piesku a hliny.“ No nikto presne nevie, ako to bolo urobené. Prečo neboli mŕtvi jednoducho pochovaní obvyklým spôsobom? Akú predstavu mali stavitelia o posmrtnom živote? Prečo boli v hrobkách ponechané artefakty? Výskumníci môžu odpovede na tieto otázky iba hádať. Keďže dolmeny boli postavené dávno, nie je možné presne povedať, kto ich postavil, kedy, prečo a ako.

Keď budú v Božom stanovenom čase mŕtvi vzkriesení, budú môcť zodpovedať niektoré z týchto otázok. (Ján 5:28; Skutky 24:15) Vtedy budú môcť stavitelia dolmenov nakoniec odhaliť, kedy žili, kým boli, prečo stavali svoje pôsobivé monumenty a ako to robili.

[Obrázok na strane 25]

Taula na Menorce, Španielsko

[Obrázok na strane 25]

Dolmen pri Havelte v Holandsku

[Obrázky na stranách 26, 27]

Stonehenge v Británii

Dole: Veľký dolmen pri dedine Borger v Holandsku

[Obrázok na strane 26]

Obnovený dolmen neďaleko dediny Schoonoord v Holandsku, kde vidno násyp zo zeminy a odkryté kamene

[Obrázok na strane 27]

Dlhá hrobka v Emmene (Schimmeres) v Holandsku