Trpká porážka Xerxa

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GRÉCKU

NIČ netušiaceho turistu upútajú horúce pramene a gejzíry, ktoré chrlia sírové plyny. Možno bude prekvapený, keď sa dozvie, že táto pobrežná rovina — v tejto oblasti nazývaná Termopyly, čo znamená „Horúce brány“ — bola kedysi takmer nepriechodným pásom zeme. No ešte viac ho asi prekvapí skutočnosť, že na tomto mieste a ešte trochu južnejšie, pri ostrove Salamis (Salamína), môže nájsť konkrétne doklady o pozoruhodnej presnosti biblických proroctiev.

Skutočne, detaily niektorých proroctiev z biblickej knihy Daniel, ktoré sa týkajú týchto oblastí, sú jednoducho udivujúce, keď sa obzrieme späť a uvedomíme si, ako sa splnili. Poskytujú presvedčivý dôkaz, že Biblia je Božie Slovo. V 11. kapitole Daniela nachádzame pôsobivý príklad. Tieto prorocké informácie boli Danielovi odovzdané „v prvom roku Dária Médskeho“, čiže približne v roku 538 pred n. l. (Daniel 11:1) No to, čo bolo vtedy zjavené, sa splnilo v priebehu mnohých storočí.

Daniel 11:2 prorokoval o istom perzskom kráľovi toto: „Hľa, ešte povstanú traja králi pre Perziu a štvrtý nahromadí väčšie bohatstvo ako všetci ostatní. A ihneď ako zosilnie v svojom bohatstve, zburcuje všetko proti gréckemu kráľovstvu.“

Po Cýrovi II., Kambýsovi II. a Dáriovi I. bol ‚štvrtým kráľom‘ Xerxes I., čo bol očividne Ahasver spomínaný v biblickej knihe Ester. Naozaj však ‚zburcoval všetko proti gréckemu kráľovstvu‘ a k čomu to viedlo?

Xerxes — rozhodný dobyvateľ

Xerxes sa musel vyrovnávať s následkami porážky vojsk svojho otca Dária pri Maratóne.a A tak Xerxes strávil prvé roky svojho kraľovania potláčaním vzbúr v celej ríši a v tom období tiež ‚zosilnel vo svojom bohatstve‘.

No podrobenie Grécka, ku ktorému Xerxa podnecovali jeho ambiciózni dvorania, Xerxovi stále neschádzalo z mysle. A tak počnúc rokom 484 pred n. l. strávil tri roky zostavovaním armády zo všetkých satrapií a štátov pod perzskou nadvládou, a táto armáda sa údajne stala jednou z najväčších armád, aké kedy pochodovali po tvári zeme. Podľa gréckeho historika Herodota mala Xerxova armáda, zložená z pozemných a námorných jednotiek, neuveriteľných 2 641 610 bojovníkov.b

Medzitým sa Gréci začali pripravovať svojím vlastným spôsobom. Hoci boli národom moreplavcov, nemali silné vojenské námorníctvo. No teraz, reagujúc na hrozbu perzského útoku a na veštbu z Delfskej veštiarne, ktorá im odporúčala brániť sa pomocou „drevených hradieb“, Atény začali budovať bojové loďstvo.

V štátnych baniach v Laurione bola objavená bohatá strieborná žila a Temistokles, významný aténsky politik, presvedčil snem, aby bol celý zisk z baní využitý na vybudovanie flotily zloženej z 200 trojveslíc. Po počiatočnej nerozhodnosti sa Sparta napokon postavila na čelo Helénskej ligy, ktorú tvorilo asi 30 gréckych mestských štátov.

Medzičasom Xerxes presúval svoje útočné a ničivé sily do Európy — čo v žiadnom prípade nebola ľahká úloha. Mestá pozdĺž ich cesty museli pripravovať jedlo pre celú armádu, čo ich stálo 400 talentov zlata denne, ak poskytli armáde len jedno jedlo. Poslovia boli vyslaní s niekoľkomesačným predstihom, aby pripravili obilie, dobytok a hydinu pre kráľovský stôl. Len Xerxes spal v stane; zvyšok armády spal po holým nebom.

Táto obrovská armáda musela prejsť najprv cez Hellespont (dnešné Dardanely), morskú úžinu, ktorá oddeľuje Áziu od Európy. Keď sa dvojitý pontónový most počas búrky rozpadol, Xerxes v záchvate zúrivého hnevu nariadil, aby boli vody Hellespontu potrestané 300 údermi biča, označené vypaľovacím železom a spútané okovami. Dal tiež popraviť staviteľov mosta. Keď bol postavený ďalší dvojitý most cez Hellespont, armáde trvalo celý týždeň, kým sa premiestnila na druhý breh.

Termopyly — náročný úzky pás zeme

Asi v polovici roku 480 pred n. l. majestátna perzská armáda sprevádzaná flotilou postúpila až po pobrežie Tesálie. Grécke spojenecké sily sa nakoniec rozhodli rozostaviť sa v Termopylách, úzkom páse zeme, ktorý oddeľoval more od prudko stúpajúcich vrchov a bol v tom čase široký len 15 metrov.c

Peržania by tento pás zeme museli prejsť v takom úzkom rade, že skupina neochvejných vojakov by ich dokázala zastaviť. Predvoj 7000 Grékov pod vedením spartského kráľa Leonida zaujal svoje pozície v úžinách blízko Termopýl. Grécka flotila 270 vojnových lodí sa medzitým rozmiestnila pri brehoch mysu Artemision, čím začala akúsi hru „na mačku a myš“ s perzskou flotilou.

Xerxes prišiel k Termopylám začiatkom augusta, v plnej dôvere, že vďaka svojej obrovskej sile rozdrví Grékov. Keď sa Gréci nepodrobili, vyslal Médov a Kissiov, aby ich odstránili; no tieto vojská utrpeli veľké straty a ani „nesmrteľní“ (elitná bojová jednotka), ktorých vyslal Xerxes pod velením satrapu Hydarna, nepochodili o nič lepšie.

Efialtes čiže nočná mora

Keď sa už zdalo, že Peržania boli odrazení, Efialtes (čo v gréčtine znamená „nočná mora“), chamtivý roľník z Tesálie, sa ponúkol, že ich prevedie cez vrchy, za chrbát gréckych síl. Nasledujúce ráno sa už Peržania pripravovali zaútočiť na Grékov zozadu. Sparťania si uvedomovali, že sú odsúdení na neúspech, a preto sa zúrivo bránili; mnohí Peržania, zozadu poháňaní bičom veliteľov, boli ušliapaní na smrť alebo vytlačení do mora. Nakoniec bol kráľ Leonidas spolu so všetkými svojimi mužmi zabitý. Hydarnés dosiahol spartský zadný voj.

Perzská armáda spolu so zvyšnou časťou perzskej flotily zahnala Aténčanov domov. Xerxes vpochodoval do Atiky, kde plienil a pálil všetko, čo mu prišlo do cesty. Aténčania unikli na neďaleký ostrov Salamis. Grécka flotila stála medzi Aténami a Salamínou. Dobytie aténskej Akropoly trvalo dva týždne. Všetci obrancovia boli zabití a svätyne boli zrúcané, spálené a vyplienené.

Salamis — „drevené hradby“ v činnosti

Grécke vojnové lode sa už s perzskou flotilou stretli v niekoľkých prudkých, ale nerozhodných zrážkach blízko Termopýl. Po tom, čo Gréci utrpeli porážku na zemi, sa grécka flotila premiestnila na juh. Teraz opäť zaujala postavenie v prielive pri Salamíne, kde Temistokles začal pripravovať bojový plán.

Vedel, že fénické bojové lode, ktorých bolo 300 a ktoré tvorili jadro perzského vojenského námorníctva, sú väčšie, no predsa ľahšie ovládateľné než menšie a ťažkopádnejšie grécke trojveslice. Perzská flotila mala asi 1200 lodí, kým Gréci ich mali 380. A grécki námorníci neboli takí skúsení ako námorníci na perzských vojnových lodiach. No prieliv medzi Salamínou a pobrežím Atiky bol úzky, takže cezeň mohlo preplávať iba 50 lodí vedľa seba. Ak by sa Grékom podarilo vlákať Peržanov do tohto prirodzeného lievika, Peržania by stratili výhody vyplývajúce z počtu a ovládateľnosti lodí. Temistokles vraj urýchlil boj tým, že Xerxovi poslal falošnú správu, aby zaútočil skôr, než bude mať grécka flotila príležitosť uniknúť.

A tak sa aj stalo. Perzská flotila, v ktorej bola každá vojnová loď naplno vyzbrojená do boja radmi veslárov a vojenskými silami kopijníkov a lukostrelcov, oboplávala cíp Atiky a plavila sa smerom k úžine. Xerxes, ktorý si bol víťazstvom istý, dal postaviť trón na vrchu, z ktorého mohol boj pohodlne sledovať.

Trpká porážka

Keď sa Peržania vtesnali do úzkeho prielivu, nastal veľký zmätok. Náhle z výšin ostrova Salamis zaznel zvuk trúbky a grécke koráby usporiadane vyrazili vpred. Trojveslice narážali do perzských korábov, prerážali ich trupy a spôsobovali, že do seba navzájom narážali. Grécki bojovníci ozbrojení mečmi vyskakovali na poškodené nepriateľské lode.

Piesok na brehoch Atiky bol posiaty polámaným drevom z lodí a zmrzačenými telami. Ihneď po tejto katastrofe Xerxes zhromaždil zostávajúce lode a vydal sa na cestu domov. V tom roku sa jeho výprava skončila. No nechal tam prezimovať pomerne veľkú armádu pod velením svojho švagra Mardonia.

Pre horlivých bádateľov Biblie bola porážka pri Salamíne veľmi včasnou predzvesťou toho, že časom grécky „cap“ z Danielovho proroctva získa nadvládu nad médo-perzským ‚dvojrohým baranom‘. (Daniel 8:5–8) Čo je však ešte dôležitejšie, biblické proroctvá Božích služobníkov uisťujú, že márne ľudské boje o nadvládu definitívne ukončí vláda Kráľa Ježiša Krista. — Izaiáš 9:6; Daniel 2:44.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 25]

Trojveslica — smrtonosný koráb

Aténčania vďačili za svoju námornú prevahu v piatom storočí pred n. l. trojveslici, štíhlemu korábu, ktorý bol pri bežných plavbách poháňaný vetrom v plachtách, ale počas námorných bojov bol poháňaný veslami. Každá galéra so sebou viezla malú skupinu vojakov. Ich prvoradým cieľom však bolo ani nie tak dostať sa na nepriateľské lode, ako skôr ich zneškodniť okovaným zobákom trojveslice, ktorú k cieľu poháňalo 170 veslárov.

[Prameň ilustrácie]

Hellenic Maritime Museum/​Photo: P. Stolis

[Mapa na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

XERXOVE BOJOVÉ SILY

HELLESPONT

TESÁLIA

ARTEMISION

TERMOPYLY

ATIKA

ATÉNY

MARATÓN

LAURION

SALAMIS

SPARTA

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.