Bitka pri Platajach — porážka „medveďa“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GRÉCKU

MĹKVE ruiny chrámu. Opustené tesané kamene a chodníky vysypané štrkom. Pustá planina v Grécku uprostred zvlneného predhoria na brehoch rieky Asópos 50 kilometrov severozápadne od Atén.

Nič nenasvedčuje tomu, že stojíme práve na tom mieste, kde sa približne pred 2500 rokmi odohrala jedna z posledných bitiek perzsko-gréckeho ozbrojeného konfliktu. Toto miesto bolo dejiskom najväčšej pozemnej bitky perzských vojen — bitky pri Platajach.

Náznaky konfliktu

Biblické proroctvá ako dobrý scenár predpovedali vzostup a pád svetových veľmocí stáročia vopred. Presne podľa týchto proroctiev médo-perzská svetová veľmoc, ktorá bola predstavovaná medveďom a baranom, zabrala nové územia počas expanzionistického ťaženia orientovaného zväčša na západ. (Daniel 7:5; 8:4) Ale v roku 490 pred n. l. utrpeli perzské vojská pod velením kráľa Dária I. v ťažení proti Grécku zdrvujúcu porážku pri Maratóne. O štyri roky neskôr Dárius zomrel.

Danielovo proroctvo ďalej hovorí o ‚troch kráľoch pre Perziu‘ a o štvrtom perzskom kráľovi, ktorý „zburcuje všetko proti gréckemu kráľovstvu“. Týmto kráľom bol očividne Dáriov syn Xerxes. (Daniel 11:2) Xerxes sa chcel pomstiť za porážku Peržanov pri Maratóne, a preto v roku 480 pred n. l. vyslal proti pevninskému Grécku mohutné vojsko. Po draho kúpenom víťazstve pri Termopylách však jeho vojská napokon utrpeli trpkú porážku pri Salamíne.a

Mardonios — váhavý bojovník?

Zahanbený Xerxes náhlivo odišiel do Lýdie a nechal 300 000 svojich mužov pod velením skúseného bojovníka Mardonia, ktorý bol poverený dozorom nad dobytými oblasťami Grécka. Zo zimného tábora v Tesálii vyslal Mardonios do Atén posla s ponukou, v ktorej bola Aténam predložená možnosť získať úplnú milosť, znovu vystavať spálené chrámy, získať späť územie a ako slobodné mesto s vlastnou samosprávou uzavrieť s Perziou rovnoprávne spojenectvo. Aténčania však ponukou pohrdli a obrátili sa na Spartu so žiadosťou o vojenskú pomoc.

Disidentskí Gréci, ktorí s Mardoniom sympatizovali, mu poradili, že nad vzdorovitými Grékmi by mohol zvíťaziť, keby podplatil ich vodcov. Ale Mardonios tento spôsob zavrhol. Neustále sa usiloval vyhnúť priamemu konfliktu s Grékmi a opäť Aténčanom ponúkol, že im umožní vzdať sa za výhodných podmienok. No oni zostali vo svojom odmietavom postoji neústupní.

Záverečná bitka

Záverečná epizóda konfliktu medzi Perziou a Gréckom sa teda odohrala pri Platajach v auguste roku 479 pred n. l. Tam sa stretlo asi 40 000 gréckych pešiakov — Aténčanov, Sparťanov a vojakov z ďalších gréckych miest — pod velením spartského vojvodcu Pausania so stotisícovým Mardoniovým vojskom.

Tri týždne prebiehali medzi hlavnými zoskupeniami týchto dvoch armád nerozhodné potýčky cez rieku Asópos, lebo obe strany sa báli priamej zrážky. Legenda hovorí, že obom stranám sľúbili ich veštci víťazstvo, ak zostanú v obrane. Perzská jazda však Grékov neustále sužovala tým, že ich olupovala o potrebné dodávky potravín a otravovala studne s vodou, ktoré Gréci používali.

Mardoniovi sa zdalo, že koniec vojny je bezprostredne blízko. Ale tento perzský veliteľ podcenil bojové schopnosti protivníka. Tento vojvodca bol zlákaný nádejou na okamžité a veľkolepé víťazstvo. Preto rýchlo prešiel so svojou armádou cez rieku a zaútočil.

Peržania postavili val z prútených štítov a spoza neho zasypávali svojich protivníkov množstvom šípov. Disidentskí Gréci — spojenci Peržanov — napadli 8000 Aténčanov, zatiaľ čo väčšia časť Mardoniových vojakov zaútočila na 11 500 Sparťanov. Sparťania sa v obrane pred záplavou šípov krčili za svojimi štítmi, ale potom sa postavili do falangy a disciplinovane vyrazili do protiútoku. Mali dlhšie kopije i ťažšie brnenie a rýchlo a cieľavedome postupovali proti Peržanom.

Zarazení Peržania ustúpili. Medzitým Aténčania premohli gréckych zradcov. Mardoniova armáda pod ochranou perzskej jazdy rýchlo ustúpila za rieku. Mardonios bol zrazený z koňa a zabitý. Perzská armáda, pripravená o vodcu, sa rozpadla a utiekla.

Približne v rovnakom čase na iónskom pobreží pri meste Mykalé na druhej strane mora zaznamenala grécka flotila veľké víťazstvo nad perzským vojnovým loďstvom, ktorému sa rok predtým len tak-tak podarilo uniknúť pred skazou pri Salamíne. Spojeným vojskám mocnej Perzskej armády bol zasadený rozhodujúci úder.

Zmrzačený „medveď“

Perzské vojská už nikdy viac nebojovali na európskej pôde. Perzská armáda bola ako bojová mašinéria úplne zničená. Kniha Soaring Spirit (Vzletný duch) uvádza: „Xerxes sa nato utiahol do svojich hlavných miest a k potešeniam svojho háremu. Z času na čas sa pribral k tomu, aby urýchlil stavebné diela svojho otca, keď v perzskom hlavnom obradnom meste Persepole postavil ďalšie paláce a monumentálne siene. Ale okrem toho nič významné nedosiahol.“

V bezpečí života na dvore tento kedysi ctižiadostivý dobyvateľ dovolil, aby sa jeho záujmy zúžili na malicherný okruh politických machinácií a dvorných klebiet. Ale aj tam bol sklamaný. V roku 465 pred n. l. ho v jeho vlastnej posteli dal zavraždiť spolok sprisahancov.

Kniha Soaring Spirit k tomu uvádza: „Prinajmenšom z hľadiska gréckych pisateľov, ktorí bývali hlavným zdrojom informácií o Perzskej ríši z tohto obdobia, ani jeden z perzských kráľov, ktorí nasledovali, už neprejavil silu ani bystrosť Cýra či Dária. Za vlády Xerxovho syna Artaxerxa I. nebolo hlavným nástrojom politiky ríše vojsko, ale peniaze. Ríšske peniaze používal na zasahovanie do gréckych záležitostí a na podplácanie najprv jedného [mestského štátu] a potom druhého, aby tak vyvolával nepokoje... Na týchto minciach — zlatých dareikoch — bola podobizeň Dária držiaceho luk a tulec so šípmi; Gréci ich posmešne nazývali ‚perzskí lukostrelci‘.“

Sprisahania a vraždy ďalej poškvrňovali kráľovský dom Perzskej ríše krvou, až kým napokon nezanikol. Ríša začala stále viac upadať a perzskému panovníckemu rodu začala moc unikať z rúk a začal strácať schopnosť vládnuť.

Napriek zúfalému úsiliu posilniť vládu bol kráľovský dom zrelý na to, aby padol, keď Alexander Veľký — muž, ktorý svojimi imperialistickými víziami a ambíciami prevýšil aj Cýra — začal v štvrtom storočí pred n. l. postupovať touto obrovskou ríšou. Biblické proroctvo sa malo splniť až do poslednej bodky.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 26]

Médo-Perzia a Grécko — dve storočia konfliktov

539 PRED N. L. Médo-Perzia sa stáva štvrtou svetovou veľmocou. Dobýva územia v troch hlavných smeroch: na sever (Asýria), na západ (Iónia) a na juh (Egypt) (Daniel 7:5; 8:1–4, 20)

500 PRED N. L. Iónski Gréci (v Malej Ázii) sa búria proti perzským vládcom

490 PRED N. L. Aténčania odrážajú útok Peržanov pri Maratóne

482 PRED N. L. Xerxes ‚burcuje všetko proti Grécku‘ (Daniel 11:2)

480 PRED N. L. Pridrahé víťazstvo Peržanov pri Termopylách; pri Salamíne sú Peržania rozdrvení

479 PRED N. L. Aténčania a Sparťania víťazia v boji proti Peržanom pri Platajach

336 PRED N. L. Alexander sa stáva macedónskym kráľom

331 PRED N. L. Alexander Veľký poráža perzskú armádu pri Gaugaméle; Grécko sa stáva piatou svetovou veľmocou (Daniel 8:3–8, 20–22)

[Obrázky]

Perzský lukostrelec

Defilé gréckej jazdy

[Prameň ilustrácie]

Musée du Louvre, Paris

Fotografia prevzatá s láskavým dovolením British Museum

[Rámček na strane 26]

Konečné vyvrcholenie všetkých ľudských bojov o moc:

„Za dní tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ — Daniel 2:44

[Obrázok na strane 25]

Bojisko pri Platajach, kde bola zničená perzská bojová mašinéria