„Ceníme si oblečenie, ktoré nosíme“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

KEĎ v 16. storočí vstúpili na pôdu Mexika Španieli, našli tu naozaj mnoho kultúr — aztécke, mayské a iné. Znamenal príchod Európanov zánik týchto kultúr? Nie. Stále sú tu. Asi 12 miliónov obyvateľov Mexika je priamymi potomkami predkolumbovských etnických skupín. Mnohí z nich hovoria jazykom svojich predkov. A svojimi krásnymi odevmi sa vynímajú medzi ostatnými Mexičanmi.

Juhozápadný štát Oaxaca, oblasť s najväčšou rozmanitosťou kultúr v celej Mezoamerike, je akoby obrovským mólom pre módnu prehliadku. Nachádzame tu Chontalov, ktorí sa živia obrábaním pôdy, chovom dobytka, lovom a zberom lesných plodín. Ich rodinné záhrady sú plné ovocia, zeleniny a kvetov. Chontalovia milujú prírodu. Vidno to napríklad z toho, že ženy si na svoje blúzky vyšívajú červené a čierne kvety a motívy zvierat. Slobodné dievčatá nosia ako doplnok farebné stuhy vo vlasoch.

Na Tehuantepeckej šiji žijú spolu s Chontalmi aj Huavovia a Zapotékovia, ktorí sa obliekajú podobne. Je zaujímavé, že miestni obyvatelia vedia podľa odevu rozpoznať etnický pôvod ženy. Zapotékovia, ktorí sa nazývajú ľuďmi z oblakov, dokonca vedia rozlíšiť, z ktorej dediny žena pochádza, a to podľa usporiadania jednotlivých častí odevu. U chinantéckych obyvateľov v severnej časti Oaxacy nájdeme zložitejšie vzory. Zo symbolov, ktoré mávajú chinantécke ženy vyšité na voľných šatách bez rukávov nazývaných huipily, možno vyčítať odveké zvyky a názory tejto etnickej skupiny. A pri slávnostných príležitostiach nosia chinantécke ženy nádherne vyšívaný odev, ktorý sa v ich jazyku nazýva „veľké brucho“.

Aj ženy Mixtékov, ktorí obývajú časti štátov Oaxaca, Guerrero a Puebla, majú rady výšivky. V jednej oblasti svoju techniku zdobenia mušelínových blúzok nazývajú „urob si ma, ak vieš“. Tak ako iné mexické etniká, aj Mixtékovia žijúci na pobreží stále používajú takú istú látku, akú používali ich predkovia pred stovkami rokov. Ich techniku tkania možno vidieť v múzeách, kde sú vystavené figuríny a maľby znázorňujúce ich život pred príchodom Španielov.

Staroveký mužský odev Mayov a Aztékov bol mimoriadne zložitý. Dnes sa muži väčšiny domorodých skupín obliekajú viac-menej ako ostatní ľudia. No niektoré domorodé skupiny, ako napríklad Huicholovia, dodnes uprednostňujú štýl obliekania, aký bol bežný pred príchodom Španielov. Vyšívané oblečenie Huicholov, ktoré je symbolom spoločenského postavenia, má také zložité vzory a doplnky, že prezrieť si ich a pochopiť všetky detaily si vyžaduje čas.

Štýl, ktorý sa najviac približuje štýlu z čias pred príchodom Španielov, možno nájsť v nahuaských komunitách v Cuetzalane v štáte Puebla, kde si ženy ozdobujú hlavu vplietaním vlny do vlasov (obrázok na strane 26) a nosia quechquemitl, tenký ozdobný šál. Podobné ozdoby sú opisované v starovekých spisoch.

Aj vysočiny v štáte Chiapas sú mozaikou rôznych etník, z ktorých niektoré majú spoločných predkov. Tzotzilovia, Tzeltalovia a Tojolabalovia svoje šaty považujú za každodenné oblečenie, ale pre cudzinca je zážitok vidieť ich.

Mnohé etnické skupiny v tejto oblasti si samy vyrábajú aj látku. Keby ste sa naučili od matky, ako si vyrobiť vlastnú látku, nevážili by ste si o to viac svoj pôvod? Tzotzilské ženy v chladných horách Chiapasu si robia všetko samy — od strihania oviec, cez čistenie, česanie, spriadanie a farbenie vlny prírodnými farbivami až po tkanie látky na krosnách. „Na začiatku to bolo ťažké, ale bola som nesmierne šťastná, keď som si vyrobila svoju prvú vlnenú naguu [sukňu] a vyšila som si prvú bavlnenú blúzku. Urobila som si aj vlastnú šerpu,“ hrdo spomína Petrona, dievča z Chamuly. Keď vidíme, koľko práce si to vyžaduje, chápeme, prečo hovorí: „Ceníme si oblečenie, ktoré nosíme.“

V tých najkonzervatívnejších oblastiach Yucatánskeho polostrova nosia mayské ženy ako každodenné oblečenie hipil, voľné biele šaty s farebnými vyšívanými vzormi. K týmto šatám často patrí aj čipkovaná spodnička. Pri slávnostných príležitostiach ženy a mladé dievčatá — na vidieku i v mestách — hrdo nosia terno, zložitejšiu podobu hipilu.

Pre turistov môžu byť tieto typické mexické odevy veľmi drahé. No aj keď väčšina domorodých obyvateľov má len málo hmotných prostriedkov, môžu si takéto luxusné oblečenie dovoliť, lebo si ho prácne vyrábajú sami.

Návšteva kresťanského zhromaždenia v jednom z 219 mexických zborov Jehovových svedkov hovoriacich domorodými jazykmi je skutočnou pastvou pre oči. Zhromaždenia sú pre domorodých obyvateľov príležitosťou obliecť si slávnostné oblečenie, ktoré je ich dedičstvom po predkoch — a akým krásnym dedičstvom!

[Mapa na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

YUCATÁN

PUEBLA

OAXACA

CHIAPAS

[Obrázok na strane 26]

Mayská čipkovaná spodnička

[Obrázok na strane 26]

Zapotécka výšivka

[Obrázok na strane 26]

Zapotécke šaty, Oaxaca

[Obrázok na strane 26]

Mayské šaty, Yucatán

[Obrázok na strane 26]

Nahuaské odevy, Puebla

[Obrázok na strane 26]

Tzotzilský odev, Chiapas