Vplyv minulosti Mexika na jeho dnešné náboženstvo
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Mexiku
NÁVŠTEVA obrovského mexického Národného antropologického múzea nám prezrádza, ako je katolícke náboženstvo, ktoré dnes mnohí v Mexiku vyznávajú, ovplyvnené kmeňovými náboženstvami predchádzajúcich storočí.
Študenti dejín dobre vedia, akým spôsobom priniesli španielski dobyvatelia na čele s Hernánom Cortésom v 16. storočí katolicizmus do Mexika. Už predtým tam existovali rozvinuté kultúry s vlastnými náboženstvami, ako to pútavo ukazujú zbierky tohto Národného múzea.
Mexi bol hlavným bohom mexického kmeňa, preto je ľahko pochopiteľné, odkiaľ pochádza názov krajiny i jeho hlavného mesta, Mexika. Títo pôvodní Indiáni založili mesto Mexiko okolo roku 1325 na pustom ostrove uprostred jazera Texcoco. Pôvodné obyvateľstvo tvorili rozličné indiánske kmene. Boli to Olmékovia, Čičimekovia, Aztékovia, Mayovia a ďalší. Každý kmeň mal vlastné umelecké diela; zachovali sa zrúcaniny niektorých pôvodných budov, chrámov i miest.
Zmes náboženstiev
Návštevníci múzea, ktoré sa nachádza v nádhernom parku Chapultepec, sú obyčajne prekvapení, keď zistia, do akej miery sú zmiešané staroveké a novodobé náboženstvá mexického ľudu. Mnohí sú navyše prekvapení, ako sa pôvodné kmeňové náboženstvá podobajú tým, ktoré priniesli katolícki dobyvatelia.
V aztéckej expozícii vidno na rozličných mapách založenie Mexika. Z vystavených exponátov je zrejmé, že Aztékovia boli veľmi nábožní. Možno tu vidieť mnoho sôch bohov a bohýň, ktoré uctievali. Veľká socha, ktorej reprodukcia je na tejto strane, predstavuje bohyňu Coatlicue, ktorú považovali za matku bohov i ľudí. Všimnite si, že namiesto ľudskej hlavy má dve hadie hlavy oproti sebe. Sukňu má z prepletených hadích tiel. Zdá sa, že niektoré z týchto symbolov znázorňujú život a smrť.
Príchod dobyvateľov spôsobil, že mnoho Indiánov utieklo do drsných horských oblastí alebo do lesov. Niektoré indiánske kmene, takto izolované, si udržali mnohé zo svojich primitívnych náboženských predstáv až dodnes. Jedna sprievodkyňa v múzeu vysvetlila: „Huicholovia napríklad veria, že slnko, jeleň a kukurica tvoria trojicu, ktorá je podobná katolíckej náuke o trojici.“ Dodala: „Indiáni štátu Chiapas dokonca i teraz uctievajú starovekých predkolumbovských bohov, napríklad boha dažďa, boha zeme a boha vetra; každého z nich uctievajú zvláštnymi obradmi.“
Mohli by ste sa spýtať, prečo mnohí v Mexiku dnes tvrdia, že sú kresťanmi, keď sa venujú aj iným formám uctievania. V tejto súvislosti nápis v sieni „Úvod do etnografie“ uvádza: „Náboženstvo ovplyvňuje každú stránku života Indiánov... Najvýznačnejším charakteristickým znakom indiánskeho náboženstva je zmes katolíckych a pohanských zvykov, zvyškov predkolumbovských náboženstiev a spôsobov uctievania. Kmene Huichol, Lakandon a Otomí patria k tým, ktoré si uchovali vo svojom náboženstve najviac predkolumbovských rysov; [Huicholovia] uctievajú bohov, ktorí predstavujú slnko, vodu a oheň a uchovávajú ich v jaskyniach. Lakadonovia uctievajú ešte stále staroveké sochy, ktoré sa nachádzajú v chrámoch Mayov.“ Skutočne, miešanie katolicizmu so starovekými pohanskými náboženstvami je v Mexiku bežné.
Potvrdzujú to aj ďalšie expozície v Severovýchodnej sieni múzea. Rozprávajú o náboženstve kmeňov Yaqui, Seri a Tarahumara. Nápis v tejto sieni znie: „V súčasnosti sú členovia kmeňa Yaqui veľmi nábožní a ich poňatie je kresťanské, aj keď je zmenené a prispôsobené. Veria, že Kristus bol Yaqui, ktorý prišiel na zem, aby ich zachránil pred potopou a dal im ich územie, aby založil ich osem miest a aby im dal Comunilu (miestnu radu)... Nepripúšťajú na svojom území obracanie na protestantskú vieru, ani nedovoľujú prítomnosť katolíckeho kňaza.“
Nápis však pokračuje: „Spolu so zložitými náboženskými predstavami a magickými obradmi a pozostatkami predkolumbovského náboženstva prijímajú tiež katolícke náboženstvo. Veria v boha kresťanstva a často ho stotožňujú so slnkom.“
To, čo návštevníci vidia v expozícii Tarahumara, ďalej potvrdzuje splývanie starovekého a novodobého náboženstva. Môžu tu vidieť okienko s drevenými krížmi; nápis pod ním hovorí: „Náboženstvo Tarahumara je výsledkom zmiešania kresťanskej a pohanskej viery. Kresťanstvo priniesli v 17. storočí františkánski misionári. Veria v Tata Rioši (Boha Otca), v Ježiša Krista, v Everuame (Veľkú matku čiže Pannu Máriu) a v ďalších svätých, ktorí sú patrónmi rozličných dedín. Všetci sú považovaní za bohov. Kríž je obzvlášť dôležitý, pretože ho spájajú so slnkom, mesiacom a s uctievaním úrodnosti zeme.“
V expozícii kmeňa Seri ďalší nápis vysvetľuje: „Náboženstvo, ktoré vyznáva kmeň Seri, je zmesou starovekých náboženstiev s kresťanskými vplyvmi.“
Možno tu vidieť ešte omnoho viac toho, čo objasňuje náboženské presvedčenie pôvodných indiánskych obyvateľov. V sieni Strednej Ameriky sú krásne nástenné maľby, ktoré predstavujú päť kultúr: z oblasti Tichého oceána, pobrežia Mexického zálivu, kultúru Mayov, Altiplano a Mixtékov. Obyvatelia sú zobrazení, ako uctievajú kukuricu, jaguára, štrkáča a orla — toto všetko považujú za bohov.
Návšteva krásneho Národného múzea zapôsobí na človeka rozsahom, v akom splynuli staroveké obrady a náboženstvá pôvodných indiánskych obyvateľov krajiny s náboženstvom katolíckych dobyvateľov. Ako prezrádzajú zbierky, aj dnes sú mnohí v Mexiku ovplyvnení kmeňovými náboženstvami minulých storočí.