Poďte s nami na huby!

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Českej republike

MOŽNO ste si na nich už mnohokrát pochutnali — napríklad keď ste jedli hubovú pizzu, hubovú polievku, omáčku či šalát. Alebo sa vám možno páči ich nevšedný vzhľad, ktorý zaujal mnohých ilustrátorov rozprávok. Premýšľali ste už niekedy o tom, čo vlastne huby sú? Čo spôsobuje, že rastú? Kto môže zbierať huby a ako? Poďme sa na to pozrieť.

Huby väčšinou rozoznáte na prvý pohľad. Nemajú listy, kvety a neobsahujú ani chlorofyl, takže nie sú zelené. Preto často nápadne vynikajú v zeleni, ktorá je naokolo. Mnohé majú na hlúbiku veľký klobúk. Huby však mávajú rôzne tvary a farby. Existujú dokonca huby, ktoré v tme svetielkujú. Mnohé druhy nemajú podobu typických klobúkatých húb, ale napriek tomu sa zaraďujú do tej istej skupiny. Napríklad niektoré huby pripomínajú morské koraly. Iné rastú na stromoch a vyzerajú ako miniatúrne poličky na knihy.

Čo sú huby?

Vedci dlho zastávali názor, že huby sú akýmsi zvláštnym a trochu záhadným druhom rastlín. Teraz ich väčšina biológov klasifikuje ako samostatnú ríšu vzhľadom na ich nezvyčajnú štruktúru, rast i spôsob, akým získavajú živiny. Mnohé huby sú jedlé a niektoré sú dokonca liečivé. Iné však majú halucinogénne účinky alebo sú jedovaté. Vedecký názov húb je Mycophyta a odbor, ktorý sa zaoberá ich štúdiom, sa nazýva mykológia.

Podivuhodné huby

Ako sa huby rozmnožujú? Pre vedcov to dlho zostávalo záhadou. Dnes vieme, že dospelé huby vypúšťajú mikroskopické výtrusy, ktoré sú potom unášané vzdušnými prúdmi. V pôde sa tieto výtrusy premenia na hustú sieť jemných vlákien, ktorá sa nazýva podhubie. Z tejto siete potom vyrastajú plodnice húb. Práve to sú časti húb, ktoré vidíme a zbierame.

Huby potrebujú na prežitie rozmanité organické látky. Preto vo voľnej prírode rastú najmä v lesoch, záhradách a na trávnatých plochách. Keďže aj choré alebo mŕtve stromy predstavujú pre ne zdroj potravy, huby zohrávajú dôležitú úlohu pri čistení lesa. Huby prijímajú ako potravu aj zvyšky rastlín, lístia a vetvičiek, čím pomáhajú pri tvorbe humusu, a tak obohacujú pôdu. Niektoré huby žijú v symbióze so zdravými stromami; podhubie absorbuje z pôdy vodu a živiny a časť z toho odovzdáva stromu. Ten sa hube odvďačuje tým, že jej dodáva niektoré látky.

Huby potrebujú aj vlhko a teplo. Práve preto sa objavujú po letnom daždi. V priaznivých podmienkach môžu niektoré druhy dorásť do svojej maximálnej veľkosti v priebehu jedinej noci. Istému druhu huby stačí 10 až 14 dní na to, aby priemer klobúka dosiahol až 50 centimetrov. Iné druhy sú výnimočné dĺžkou svojho života. Podhubie, z ktorého vyrastajú plodnice, môže žiť aj niekoľko sto rokov. A huby, ktoré sú súčasťou lišajníkov, podľa niektorých údajov žijú až 600 rokov.

Typickou črtou určitých druhov húb, napríklad hľuzoviek, je ich intenzívna vôňa. Preto psy zacítia hľuzovku na vzdialenosť 20 metrov, a to aj napriek skutočnosti, že celá plodnica tejto huby rastie pod zemou.a

Kto zbiera huby?

V priebehu stáročí ľudia zbierali huby na mnohých miestach. Dnes je v niektorých častiach západnej Európy a Severnej Ameriky zbieranie húb takmer výlučne záležitosťou profesionálov, ktorí ich potom predávajú obchodníkom. Naproti tomu v strednej a východnej Európe má dlhú tradíciu amatérske zbieranie húb. A záujem o huby tam nemajú len ľudia z vidieka. Mnohí obyvatelia miest radi trávia víkendy v lesoch a chodia na huby. Telesne aj duševne si pri tom oddýchnu a ešte si aj obohatia jedálny lístok. Ale ako sa huby zbierajú?

Hubári často vychádzajú z domu skoro ráno, keď sú huby čerstvé. Pomaly kráčajú lesom a pozerajú do trávy, machu a pod stromy, kde huby často rastú. Majú oblečenie z pevnej látky a pevnú obuv a v ruksaku nosia pršiplášť pre prípad, že by ich nečakane zastihol dážď. Hubár si váži prírodu, a preto dáva pozor, aby neničil prostredie a nerobil hluk, čím by plašil zver.

Pozrite! Hubár práve našiel hubu! Skláňa sa k nej a bez toho, aby sa jej dotkol, skúma jej vzhľad, aby zistil, či je jedlá. Nezbiera maličké huby, lebo pri tých sa nedá s istotou určiť, o aký druh ide. Keď si je už celkom istý, že je jedlá, jemne ju chytí za hlúbik — nikdy nie za klobúk — a vykrúti ju zo zeme. Ešte na mieste ju očistí od zeminy a ďalších drobných nečistôt a odkrojí z nej všetky červivé a poškodené časti. Všetko, čo z huby odstránil, zakryje machom alebo pôdou a očistenú hubu vloží do košíka. Nedáva huby do igelitových tašiek ani do plastových nádob, lebo tam by sa zaparili a pokazili ešte skôr, ako by stihol prísť domov.

Zbieranie húb môže byť zaujímavé aj spolu s priateľmi. Jeden kresťan hovorí: „Najprv ideme ako skupina do zvestovateľskej služby. Keď skončíme, radi zostávame spolu, aby sme sa navzájom povzbudili. Niekedy si len tak vyjdeme do lesa a zbierame huby. Popri hľadaní si rozprávame skúsenosti a zážitky zo služby. Sú to príjemné chvíle.“

Spracúvanie húb

Huby majú v kuchyni všestranné využitie. Niektoré majú samy osebe vynikajúcu chuť a môžu tvoriť významnú súčasť hlavného jedla. Veľa ľudí si napríklad rado pochutná na veľkom klobúku šampiňóna, ktorý sa vypraží ako rezeň. Alebo sa celá plodnica môže nakrájať na kúsky a osmažiť so zeleninou. Huby, ktoré majú výraznú korenistú chuť, sa používajú na dochucovanie mnohých jedál. Ak sú huby vhodne tepelne upravené, môžu mať významné miesto v diétnej strave i v zdravej výžive všeobecne. Niektoré druhy húb sú cenným zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálnych látok.

Huby sa rýchlo kazia, a preto sa musia spracovať hneď v ten deň, keď boli nazbierané. Podľa odborníkov aj zle skladované jedlé huby môžu spôsobiť otravu. Ak nechcete huby zjesť hneď, môžete ich vysušiť alebo zavariť. Potom nimi budete môcť dochucovať jedlo po celý rok. O podrobnostiach sa dočítate v hubárskych knihách.

Dôležité upozornenie

Ak ste ešte nikdy neboli na hubách, ale chceli by ste to vyskúšať, je veľmi dôležité, aby ste si o hubách najprv niečo zistili. Zistite si, aké huby u vás rastú a ktoré z nich sú jedlé a ktoré jedovaté. Naučte sa ich rozlišovať. Poradiť by ste sa mohli aj s nejakými odborníkmi, napríklad s pracovníkmi lekární alebo s mykológom. Nikdy nezbierajte hubu len preto, že je pekná, ani preto, že pekne vonia! Ak nemáte úplnú istotu, že je jedlá, neberte ju. Stačí jediná jedovatá huba, a celé jedlo bude nielen nepožívateľné, ale dokonca nebezpečné. Ak by ste po zjedení jedla z húb pocítili nevoľnosť alebo bolesti hlavy, okamžite zavolajte lekára.

Bez ohľadu na to, či zbierate huby, alebo nie, môžete obdivovať ich krásu. Zložitá stavba húb a dôležitá úloha, ktorú tieto podivuhodné stvoriteľské diela majú v prírode, svedčí o tom, že nemohli vzniknúť náhodou. Podobne ako ďalšie divy prírody, aj huby poskytujú dôkaz o múdrom a milujúcom Stvoriteľovi. — 1. Mojžišova 1:11–13; Žalm 104:24.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Smrčok jedlý

[Obrázok na strane 26]

Húževnatec jedlý (šiitake)

[Obrázok na strane 26]

Šampiňón

[Obrázok na strane 26]

Mladé plodnice šampiňóna