Niečo lepšie ako „ideálne vlny“
Rozpráva Karl Heinz Schwoerer
Narodil som sa v roku 1952 v Pittsburghu v Pensylvánii v USA, ale vyrastal som v meste New Smyrna Beach na Floride. V období dospievania ma začalo veľmi baviť surfovanie a stalo sa najdôležitejšou vecou v mojom živote.
V ROKU 1970 som šiel študovať na Aeronautickú univerzitu Embryho a Riddla do Daytona Beach na Floride, lebo som sa chcel stať pilotom dopravného lietadla. No čoraz viac som bol sklamaný z vlády, ktorá vtedy viedla podľa môjho názoru nespravodlivú vojnu vo Vietname. Rovnako ako iní mladí v tom čase, aj ja som bol znechutený celým systémom, a tak som odišiel zo školy a začal som žiť ako hippies. Mal som dlhé vlasy a užíval som drogy.
Zakrátko som spoznal Susan, dievča, ktoré malo rado dobrodružstvo a bolo nadanou maliarkou a fotografkou. Vypočítal som si, že ak by sme si udržali jednoduchý životný štýl, mohol by som šesť až osem mesiacov pracovať na stavbách na Floride a zvyšok roka by sme mohli stanovať na tichomorskom pobreží Mexika a Strednej Ameriky.
Uvedomujeme si duchovné potreby
Bezstarostne si žiť na krásnych tropických plážach, surfovať a mať po boku Sue, ktorá maľovala a fotografovala, to sa mi páčilo. Ale po niekoľkých rokoch sme si uvedomili, že takýto život nás nenapĺňa. Akoby nám niečo chýbalo. Preto v polovici roku 1975, keď sme žili na pobreží Tichého oceánu v Kostarike, som začal hľadať duchovné osvietenie. Čítal som si knihy o východných náboženstvách a filozofiách, ktoré boli v tom čase populárne.
Keďže tieto knihy často citovali Bibliu, aby podporili pravdivosť svojho učenia, dospel som k záveru, že Biblia bude zdrojom pravdy. Preto som vymenil niekoľko halucinogénnych húb za starú Bibliu, preklad King James Version. Každý deň som celé dopoludnie surfoval a popoludní som si sadol a prečítal niečo z Biblie. Hoci ma nadchýnala, veľmi som jej nerozumel.
„Máte nejaké otázky o Biblii?“
Keď sme so Sue v auguste 1975 cestovali z Kostariky do Spojených štátov, zastavili sme sa v El Salvadore v lekárni, aby sme si kúpili nejaké lieky. Keďže sme sa s lekárnikom nevedeli dobre dohovoriť, jedna zákazníčka, Jenny, sa ponúkla, že nám pomôže. Mala 16 rokov, pochádzala z Ameriky a hovorila plynulo po španielsky. Spomenula, že ona i jej rodičia sú Jehovovými svedkami a že do El Salvadoru prišli, aby učili ľudí o Biblii.
Jenny sa ma opýtala: „Máte nejaké otázky o Biblii?“
„Pravdaže mám!“ odpovedal som. Napriek tomu, že sme vyzerali ako hippies, Jenny nás hneď pozvala k sebe domov, aby sme sa zoznámili s jej rodičmi, Joeom a Nancy Trembleyovcami. Jej pozvanie sme prijali. Celé popoludnie sme im kládli biblické otázky a veľmi na nás zapôsobilo, ako nám na ne Joe a Nancy odpovedali. Vždy povedali: „Vyhľadajte si vo svojej Biblii tento verš a prečítajte ho.“
Ani sme sa nenazdali a bolo neskoro večer, a tak nám navrhli, aby sme u nich prenocovali. Ale nedovolili, aby sme so Sue spali v tej istej spálni, pretože sme neboli zosobášení. Sue a Jenny dlho do noci rozoberali mnoho biblických námetov — od Adama po Armagedon.
Zelená Biblia
Skôr než sme na druhý deň odišli, Joe a Nancy nám dali mnoho časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!, niekoľko kníh a Bibliu. Bol to Preklad nového sveta Svätých písiem, ktorý sa vtedy vydával v tvrdom zelenom obale. Joe nám tiež ukázal sálu Kráľovstva, kde sa Jehovovi svedkovia stretávajú, aby študovali Bibliu. Bola to jednoducho a skromne zariadená budova. ‚Aký kontrast oproti honosným kostolom kresťanstva, v ktorých sa ľudia o Biblii dozvedia tak málo!‘ pomyslel som si.
Keď sme v ten deň boli na hraničnom priechode do Guatemaly, zelená Biblia narobila medzi colníkmi rozruch. Čudovali sa, lebo vedeli, že ju bežne používajú Jehovovi svedkovia. No my sme zďaleka nevyzerali ako svedkovia. Napriek nášmu výzoru nás colníci po niekoľkých minútach pustili cez hranice. To nás prekvapilo, pretože zvyčajne nám auto i veci prehľadávali, či nepašujeme drogy alebo iné veci. A tak sme sa začali pozerať na zelenú Bibliu ako na talizman.
Čítaním Biblie a biblických študijných pomôcok sme nadobudli presvedčenie, že sme našli pravdu o Bohu. Počas cesty cez Mexiko som sa tešil, že budem dva týždne surfovať na mojom obľúbenom mieste v Puertu Escondidu. Keď som si tam vychutnal „ideálne vlny“, rozhodol som sa vrátiť na Floridu a stať sa Jehovovým služobníkom.
Počas dvoch týždňov v Puertu Escondidu som dopoludnia surfoval a popoludní som si na pláži čítaval Bibliu a biblické študijné pomôcky. Zelenú Bibliu si všimlo jedno osemročné dievčatko, ktoré nástojilo na tom, že nás večer niekam vezme. Nerozumeli sme, kam nás chce zaviesť, ale pochopili sme, že to má niečo spoločné so zelenou Bibliou. Odmietli sme, ale ona nás neprestajne pozývala. Preto sme sa po niekoľkých dňoch rozhodli, že s ňou pôjdeme. Vzala nás do sály Kráľovstva Jehovových svedkov. Bol to malý bambusový dom s trstinovou strechou. Každý nám tam podal ruku a objal nás, akoby sme boli starí priatelia.
Zapôsobilo na nás slušné správanie všetkých prítomných. Niektoré deti na nás cez zhromaždenie uprene hľadeli, zrejme preto, lebo ešte nikdy nevideli ľudí s takými dlhými blond vlasmi. Rodičia ich museli sústavne upozorňovať, aby sa sústredili na program. Jehova však jedno z nich použil, aby nás presvedčilo prísť prvýkrát na zhromaždenie.
Rozhodnutí slúžiť Jehovovi
Po dvoch týždňoch surfovania na „ideálnych vlnách“ som predal surfy a hneď sme odcestovali na Floridu. Tam sme začali študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a chodiť na všetky zborové zhromaždenia. Keďže sme sa rozhodli slúžiť Jehovovi, prestali sme spolu žiť a udržiavať blízky kontakt s bývalými priateľmi. Oholil som si bradu a dal som si ostrihať vlasy a Sue si kúpila niekoľko vhodných šiat. O štyri mesiace sme sa vzali a v apríli 1976 sme sa dali na znak svojej oddanosti Bohu pokrstiť.
Náš život už mal zmysel. Boli sme Jehovovi vďační za všetky požehnania a veľmi sme túžili vrátiť sa do niektorej krajiny, kde sa hovorí po španielsky, aby sme tam zvestovali dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Ale kresťanskí starší v našom zbore nám poradili: „Ešte nechoďte. Najprv pracujte na svojej duchovnosti, aby ste tam mali čo odovzdať.“ Poslúchli sme ich radu a dali sme si za cieľ stať sa priekopníkmi, ako Jehovovi svedkovia nazývajú tých, ktorí sa venujú zvestovaniu vo zvýšenej miere.
Sue začala slúžiť ako priekopníčka v januári 1978. Aj ja som sa chcel stať priekopníkom, ale mal som veľký dlh za školné na univerzite. Dostal som nápad, ako to jednoducho vyriešiť. Vyhlásim bankrot a budem sa môcť stať priekopníkom.
Ale starší nám múdro poradili, aby sme to nerobili, a vysvetlili, že by to nebolo v súlade s biblickou zásadou, aby sme boli ‚vo všetkom poctiví‘. (Hebrejom 13:18) Preto som ďalej pracoval, aby som vyrovnal svoje dlhy. Napokon som v septembri 1979 dosiahol svoj cieľ a pripojil som sa k Sue v priekopníckej službe. A keďže sme ďalej žili jednoducho, stačilo, aby som pracoval len dva-tri dni v týždni.
Slúžime v brooklynskom Bételi
V apríli 1980, ani nie rok po tom, čo sme začali spolu slúžiť ako priekopníci, nás čakalo veľké prekvapenie. Keď sa istý čas predtým hľadali dobrovoľní pracovníci, ktorí by pomáhali na stavbách, podali sme si prihlášky do Bételu, konkrétne do svetového ústredia Jehovových svedkov v Brooklyne v New Yorku. Teraz sme dostali pozvanie, aby sme prišli do 30 dní! Mali sme zmiešané pocity, pretože sme milovali priekopnícku službu. Keďže sme si neboli istí, čo urobiť, porozprávali sme sa o tom s dvoma staršími. Tí nám pomohli uvedomiť si, aká obrovská výsada nám bola ponúknutá. Poradili nám: „Vyskúšajte si službu v Bételi jeden rok.“ A tak sme predali všetko, čo sme mali, a vydali sme sa do Brooklynu.
Po tom, čo som dva roky pracoval na stavbách, bolo mi ponúknuté pracovať v projektovej kancelárii, kde som bol zaškolený ako stavebný projektant. Sue rok pracovala v kníhviazačskej dielni a potom jej bolo ponúknuté pracovať v grafickom oddelení. Každý rok sme na naše výročie svadby uvažovali o uplynulom roku, ako aj o našich okolnostiach a túžbach a rozhodli sme sa zostať v Bételi.
Za tie roky sme si našli vynikajúcich, blízkych priateľov. A navyše, keďže v Bételi sme mohli slúžiť Jehovovi a našim bratom na celom svete zmysluplným spôsobom, svoje rozhodnutie sme nezmenili. V roku 1989 sme sa začali učiť po španielsky, a tak sme mohli byť pridelení do španielskeho zboru v Brooklyne. Uvedomovali sme si, že máme dve vynikajúce výsady — slúžiť v Bételi, ako aj v cudzojazyčnom zbore.
Raz nás v brooklynskom Bételi navštívila Jenny, o ktorej som už hovoril, a bolo zaujímavé vypočuť si, ako sa jej vyvinuli okolnosti v deň, keď nás stretla v El Salvadore. Bola na biblickom štúdiu a začala sa zle cítiť. Cestou domov si šla kúpiť nejaké lieky. Z nejakého dôvodu nešla do lekárne, v ktorej už predtým bola, ale šla do tej, v ktorej sme boli my.
Slúžime v iných krajinách
Jedného dňa v roku 1999 ma môj dozorca v Bételi prekvapil otázkou: „Boli by ste ochotní ísť do austrálskej odbočky a tri mesiace pracovať na jednom projekte v regionálnej projektovej kancelárii?“
„Áno,“ bez váhania som odpovedal. Onedlho sme boli na ceste do Austrálie, kde sme napokon slúžili tri roky. Bolo príjemné pomáhať pri projektovaní budov odbočiek v niekoľkých krajinách Orientu a južného Tichomoria. Keď sme sa v roku 2003 vrátili do Brooklynu, čakalo nás ďalšie prekvapenie. Dostali sme možnosť slúžiť v inom zahraničnom pridelení — v regionálnej kancelárii pre výstavbu sál Kráľovstva v brazílskej odbočke, ktorá sa nachádza neďaleko veľkého mesta São Paulo.
Tu slúžime dodnes. Táto kancelária dohliada na výstavbu sál Kráľovstva vo väčšine krajín Južnej Ameriky. Moje pridelenie si vyžaduje cestovať, aby som pomáhal na stavbách a povzbudzoval tých, ktorí pracujú na mnohých projektoch, a Sue cestuje so mnou.
Sme zameraní na to najdôležitejšie
Musím povedať, že surfovať ma stále baví, ale našiel som niečo lepšie ako „ideálne vlny“. Preto surfovanie má v mojom živote správne miesto — je to len druh rekreácie. S láskyplnou podporou Sue som zameraný na niečo dôležitejšie, na službu nášmu milujúcemu Bohu, Jehovovi.
Teraz je naším cieľom hlavne to, aby sme svoj život a schopnosti využívali na podporu záujmov Kráľovstva a čistého uctievania Jehovu Boha. Naučili sme sa, že najdôležitejšie nie je to, kde slúžime Jehovovi, ale to, že mu slúžime celou dušou, nech sme kdekoľvek. — Kolosanom 3:23.
[Zvýraznený text na strane 25]
„Surfovať ma stále baví, ale našiel som niečo lepšie ako ‚ideálne vlny‘“
[Obrázok na stranách 22, 23]
Fotografia, ako surfujem, ktorá bola použitá na plagáte Letného festivalu surfistov
[Obrázok na strane 23]
Keď som mal 13 rokov
[Obrázok na strane 23]
Žiť ako hippies ma nenapĺňalo
[Obrázky na strane 25]
Hore: pomáham pri výstavbe sály Kráľovstva;
vpravo: so Sue dnes