Mala konštruktéra?

Ventilácia v termitisku

◼ Termitiská sa oprávnene označujú za zázrak staviteľstva. Tieto impozantné stavby z hliny a slín sa môžu týčiť do výšky šiestich metrov. Ich múry hrubé 45 centimetrov vypáli slnko, takže sú potom tvrdé ako betón. Niektoré termitiská boli postavené doslova za noc.

Skoro v strede termitiska žije kráľovná, ktorá kladie denne aj niekoľko tisíc vajíčok. Tieto vajíčka nosia bezkrídli a slepí „termití robotníci“ do špeciálne postavených buniek. Tam sa starajú o vyliahnuté larvy. Ale asi najväčším zázrakom termitiska je jeho ventilácia.

Zaujímavé údaje: Vďaka komôrkam a chodbičkám sa v termitisku udržiava stála teplota — a to aj napriek tomu, že vonku sa teplota mení. Napríklad v Zimbabwe môže vonkajšia teplota kolísať od dvoch stupňov Celzia v noci do vyše 38 stupňov cez deň. Ale v termitisku je stále 31 stupňov Celzia. Prečo?

V spodnej časti termitiska sú strategicky umiestnené ventilačné otvory, cez ktoré môže vnikať čerstvý vzduch. Ten potom vytláča horúci stuchnutý vzduch nahor a von z termitiska. Cez podzemnú komôrku vniká do termitiska chladnejší vzduch, ktorý potom cirkuluje v chodbičkách a bunkách. Termity otvárajú a zatvárajú otvory, aby upravili teplotu. Stála teplota je dôležitou podmienkou na rast húb, ktoré termity pestujú a ktoré sú ich hlavnou potravou.

Projekt termitiska je taký pôsobivý, že sa ním inšpirovali aj architekti pri výstavbe jednej kancelárskej budovy v Zimbabwe. Táto budova spotrebuje len 10 percent energie, ktorú potrebujú bežné budovy rovnakej veľkosti.

Čo si myslíte? Je to výsledok náhody, že termity dokážu regulovať teplotu v termitisku? Alebo to svedčí o konštruktérovi?

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Hore: Stockbyte/​Getty Images; dole: Scott Bauer/​Agricultural Research Service, USDA