Je Biblia inšpirovaná Bohom?

1, 2. Prečo si mnohí vážia Bibliu a čo o nej tvrdia jej pisatelia?

THE New Encyclopædia Britannica označuje Bibliu za „pravdepodobne najvplyvnejšiu zbierku kníh v ľudskej histórii“. Mnohí si Bibliu vysoko vážia pre jej starobylosť — niektoré jej časti boli napísané pred 3 500 rokmi. Navyše, jej praktické a aktuálne rady sú jedným z dôvodov, prečo bolo rozšírených vyše tri miliardy výtlačkov tejto knihy. Celá Biblia alebo jej časti sú preložené do takmer dvetisíc jazykov a to ju robí svetovým bestsellerom všetkých čias.

² Okrem týchto skutočností, ktoré samy osebe vyvolávajú úctu k Biblii, je tu ešte ďalšia črta, pre ktorú je Biblia po celé stáročia taká pôsobivá a príťažlivá — vyhlasuje totiž o sebe, že je inšpirovaným zjavením Všemohúceho Boha. Mojžiš, ktorý zostavil Tóru (prvých päť kníh Biblie), „zapísal“ všetko, čo mu Boh povedal. Patrila do toho správa o stvorení, záznam o potope v Noachových dňoch, Abrahámove dejiny a Mojžišove osobné zážitky s Bohom. (Exodus 24:3, 4) Kráľ Dávid povedal: „Duch PÁNA hovoril prostredníctvom mňa, jeho posolstvo je na mojom jazyku.“ ​(2. Samuelova 23:2) Ďalší pisatelia Biblie urobili podobné vyhlásenia o božskom vedení. Všetky tieto spisy spolu tvoria Božie vlastné vysvetlenie dejín — podávajú ich skutočný význam, výklad i konečný výsledok. Mnoho rôznych pisateľov Písiem — kráľov, námezdných robotníkov, kňazov a ďalších — bolo použitých na to, aby ako tajomníci zaznamenali Božie myšlienky, myšlienky Autora Biblie a Garanta jej sľubov.

3. Čo ukazuje, že viera v Boha a viera vo vedu nie sú nezlučiteľné?

³ Keďže sa Biblia odvoláva na svoj božský pôvod, mnohí sa v prvom rade pýtajú na samu existenciu jej Autora. Veľa ľudí jednoznačne zavrhuje Božiu existenciu. Ďalší majú dojem, že všetci inteligentní ľudia zavrhli myšlienku existencie Boha i vieru v Bibliu, a preto sa pýtajú: „Prečo vedci neveria v Boha?“ Je takýto dojem správny? V jednom článku časopisu New Scientist sa hovorilo, že „názor, podľa ktorého sa všeobecne predpokladá, že vedci sú neveriaci... je úplne mylný“.² Ten istý článok prináša správu o náhodnom prieskume na univerzitách, vo výskumných ústavoch a v priemyselných laboratóriách; vyplýva z neho, že „najmenej osem z každých desiatich vedcov sa pridržiava náboženskej viery alebo súhlasí s princípmi, ktoré sú ‚nevedecké‘“. Tvrdenie, že viera je nezlučiteľná s vedou alebo s vedcami, nie je teda celkom presné. (Pozri rámček na stranách 4–5.)

Existuje dôkaz o inšpirácii?

4. O akých vedeckých pravdách sa Biblia zmieňovala pred tisícročiami?

⁴ Aj keď niekto dôjde k záveru, že jestvujú presvedčivé doklady o existencii Stvoriteľa, stále ešte zostáva otázka, či Boh inšpiroval ľudí, aby do Biblie zaznamenali jeho myšlienky a predsavzatia. Existuje veľa dôvodov, prečo môžeme mať istotu, že to naozaj urobil. Jedným z týchto dôvodov je vedecká presnosť Biblie. (Pozri rámček na strane 6.) Napríklad, pred vyše 3 000 rokmi Jób povedal, že Boh „vešia zem nad ničím“. (Jób 26:7, JP) Prorok Izaiáš asi pred 2 700 rokmi vyhlásil, že Boh „sedí nad okruhom zeme“. (Izaiáš 40:22, JP) Ako mohol Jób alebo Izaiáš poznať tieto základné vedecké pravdy, totiž že zem je zavesená v priestore a že je guľatá? To je všeobecne známe dnes, lenže tieto výroky boli vyslovené v čase, keď boli takéto názory neslýchané. Nie je teda božské zjavenie najrozumnejším vysvetlením?

5, 6. Splnenie ktorých proroctiev svedčí o tom, že biblickí pisatelia boli inšpirovaní Bohom?

⁵ Proroctvo, v skutočnosti dejiny napísané vopred, je hlavným znakom Biblie, ktorý dokladá jej tvrdenie o božskej inšpirácii. Prorok Izaiáš napríklad predpovedal nielen to, že Jeruzalem zničia Babylončania a že celý židovský národ bude odvedený do zajatia, ale aj to, že perzský generál Cýrus po čase dobyje Babylon a oslobodí Židov zo zajatia. (Izaiáš 13:17–19; 44:27–45:1) Viete si predstaviť, že by Izaiáš mohol dajakým iným prostriedkom ako božskou inšpiráciou 200 rokov vopred úspešne predpovedať Cýrovo narodenie, jeho meno, ako aj to, čo presne vykoná? (Pozri rámček na strane 7.)

⁶ Niektoré z najpozoruhodnejších proroctiev zaznamenal Daniel, prorok, ktorý žil v 6. storočí pred n. l. Predpovedal nielen porážku Babylona Médmi a Peržanmi, ale aj oveľa neskoršie udalosti, až do vzdialenej budúcnosti. Danielovo proroctvo napríklad predpovedalo vzostup Grécka ako svetovej veľmoci za Alexandra Veľkého (336–323 pred n. l.), rozdelenie Alexandrovej ríše po jeho predčasnej smrti medzi jeho štyroch generálov a vzostup Rímskej ríše s jej obávanou vojenskou silou (1. storočie pred n. l.). (Daniel 7:6; 8:21, 22) Všetky tieto udalosti sú dnes nepopierateľnou historickou skutočnosťou.

7, 8. a) Aké obvinenia vyslovujú niektorí ľudia v súvislosti s biblickými proroctvami? b) Čo dokazuje, že obvinenie z podvodu nie je ničím podložené?

⁷ Pretože biblické proroctvá sú také presné, kritici ich označujú za podvod, za dejiny zapísané dodatočne a potom vydávané za proroctvo. Ale ako môže niekto rozumne tvrdiť, že by sa židovskí kňazi opovážili vymyslieť si proroctvo? A prečo by vymýšľali sami proti sebe proroctvá, ktoré obsahujú tie najtvrdšie obvinenia, aké si len možno predstaviť? (Izaiáš 56:10, 11; Jeremiáš 8:10; Sofoniáš 3:4) A ako by mohol byť celý vzdelaný národ, vychovávaný a vyučovaný Bibliou ako svojím posvätným textom, oklamaný takým podvodom? — Deuteronomium 6:4–9.

⁸ Ako by mohlo byť podvodom proroctvo, že zmiznú celé civilizácie, ako bol Edom a Babylon, keď tieto udalosti nastali až mnoho storočí po dokončení Hebrejských písiem? (Izaiáš 13:20–22; Jeremiáš 49:17, 18) Aj keď niekto trvá na tom, že uvedené proroctvá neboli napísané v dobe oných prorokov, museli byť zaznamenané do 3. storočia pred n. l., pretože vtedy sa z Hebrejských písiem robil preklad Septuaginta v gréčtine. Aj zvitky od Mŕtveho mora (ktoré obsahujú časti všetkých prorockých kníh Biblie) sa datujú do 2. a 1. storočia pred n. l. Ako už bolo poznamenané, mnoho proroctiev sa splnilo až po tejto dobe.

Je Biblia plná protirečení?

9.–12. a) Prečo niektorí ľudia tvrdia, že Biblia si protirečí? b) Ako sa vyriešia niektoré „protirečenia“?

⁹ Ale niekto namietne: ‚Biblia je plná protirečení a rozporov.‘ No tí, ktorí to tvrdia, veľmi často vec sami nepreskúmali, iba počuli jeden či dva domnelé príklady od niekoho iného. Väčšina údajných rozporov sa v skutočnosti ľahko rozrieši, keď pamätáme na to, že pisatelia Biblie často zhustili svoj námet do niekoľkých slov. Príkladom toho je správa o stvorení. Mnohí ľudia porovnávajú Genezis 1:1, 3 s Genezis 1:14–16 a pýtajú sa, ako je to možné, že Boh „urobil“ svietiace telesá vo štvrtom stvoriteľskom dni, keď svetlo — nepochybne práve z týchto svietiacich telies — dopadalo na zem už v prvom stvoriteľskom dni. V uvedenom prípade sa hebrejský pisateľ vyhol potrebe obsiahleho vysvetľovania starostlivým výberom slov. Všimnime si, že verše 14–16 hovoria o ‚urobení‘, na rozdiel od ‚stvorenia‘ v Genezis 1:1, a o ‚svetlách‘, na rozdiel od ‚svetla‘ v Genezis 1:3. To naznačuje, že slnko a mesiac, ktoré už existovali, začali byť práve vo štvrtom stvoriteľskom dni jasne viditeľné cez hustú zemskú atmosféru.a

¹⁰ Aj zoznamy rodokmeňov môžu niekoho miasť. Napríklad v 1. Paralipomenon 5:29–40 (6:3–14, NS) Ezdráš uvádza vo svojom kňazskom rodokmeni 23 mien, ale vo svojom vlastnom rodokmeni v Ezdrášovi 7:1–5 zahŕňa do rovnakého časového obdobia len 16 mien. Nejde však o protirečenie, ale len o zhustenie. Navyše, podľa toho, s akým zámerom pisateľ zaznamenával dajakú udalosť, vyzdvihol, zatlačil do pozadia, zahrnul alebo vynechal podrobnosti, ktoré iný biblický pisateľ píšuci o tej istej udalosti vyjadril odlišným spôsobom. Nejde teda o protirečenia, ale skôr o odlišne podané správy, v ktorých sa odráža stanovisko pisateľa a to, akým čitateľom boli určené.b

¹¹ Zdanlivé nezrovnalosti sa často môžu vyriešiť aj tak, že si všímame kontext. Často napríklad počuť otázku: „Kde vzal Kain manželku?“ Kladená je vo viere, že odhaľuje rozpor v biblickej správe. Pritom sa predpokladá, že Adam s Evou mali len dvoch synov, Kaina a Ábela. Problém sa ľahko vyrieši, keď čítame ďalej. V Genezis 5:4 sa hovorí: „Po narodení Seta žil Adam 800 rokov a splodil synov a dcéry.“ Kain si teda zobral za manželku jednu zo svojich sestier alebo azda neterí, čo bolo úplne v súlade s Božím pôvodným zámerom, aby sa ľudský rod rozšíril. — Genezis 1:28.

¹² V ľudskej histórii je pochopiteľne mnoho udalostí, o ktorých sa Božský Záznam nezmieňuje. Bola však doňho zapísaná každá podrobnosť nevyhnutná pre tých, ktorí biblickú správu čítali prví, ako i pre nás dnes, a to bez toho, že by sa tým záznam stal ťažkopádnym alebo nezrozumiteľným.

Môžu jej rozumieť len učenci?

13.–15. a) Prečo sa niektorí domnievajú, že pre nás je príliš ťažké rozumieť Biblii? b) Ako vieme, že Boh chcel, aby sa jeho Slovu rozumelo?

¹³ Položili ste si niekedy otázku: „Prečo existuje toľko protichodných výkladov Biblie?“ Keď niektorí úprimní ľudia počuli, ako si náboženskí predstavitelia vzájomne protirečia, mätie ich to a odrádza. Mnohí dospejú k záveru, že Biblia je nezrozumiteľná a protirečí si. Preto Bibliu celkom zavrhnú a domnievajú sa, že je príliš ťažké čítať ju a rozumieť jej. Ďalší, keď sa stretávajú s takým širokým spektrom náboženských výkladov, zdráhajú sa podrobiť Písma vážnemu preskúmaniu. Niektorí hovoria: „Vzdelaní ľudia študovali celé roky v náboženských seminároch. Na akom základe by som mohol spochybňovať to, čo vyučujú?“ Ale ako sa na to pozerá Boh?

¹⁴ Keď dal Boh izraelskému národu Zákon, nikde nenaznačil, že im dáva systém uctievania, ktorému nemôžu rozumieť a ktorý by mal zostať v rukách teologických mudrcov alebo „učencov“. V Deuteronomiu 30:11, 14 Boh prostredníctvom Mojžiša vyhlásil: „Toto Nariadenie, ktoré ti dnes ukladám, istotne nie je pre teba príliš mätúce ani nie je mimo tvojho dosahu. Nie, tá vec je veľmi blízko pri tebe, v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si to zachovával.“ Nielen vodcom, ale celému národu bolo povedané: „Vezmi si k srdcu tieto nariadenia, ktoré ti dnes ukladám. Vštepuj ich svojim deťom. Opakuj ich, keď si doma a keď si preč, keď si líhaš a keď vstávaš.“ ​(Deuteronomium 6:6, 7) Všetky Božie prikázania boli zapísané a boli dostatočne zrozumiteľné celému národu, rodičom i deťom, aby ich mohli zachovávať.c

¹⁵ Už v Izaiášových dňoch priviedli náboženskí vodcovia na seba Božie odsúdenie za to, že si privlastnili právo vykladať Božie zákony a pridávať k nim. Prorok Izaiáš napísal: „Tento ľud sa ku Mne približuje svojimi ústami a ctí Ma svojimi perami, ale svoje srdce má stále odo Mňa ďaleko a jeho uctievanie je ľudským prikázaním, bezmyšlienkovito naučeným.“ ​(Izaiáš 29:13) Ich uctievanie sa stalo ľudským prikázaním, a nie Božím. (Deuteronomium 4:2) Protirečivé boli tieto ‚prikázania ľudí‘, ich vlastné výklady a vysvetlenia, a nie Božie slovo. Tak isto je to i dnes.

Existuje biblický podklad pre ústnu Tóru?

16, 17. a) Čo sa niektorí ľudia domnievajú, pokiaľ ide o ústny zákon? b) Čo naznačuje Biblia o ústnom zákone?

¹⁶ Niektorí ľudia veria, že Mojžiš dostal okrem „písanej Tóry“ i „ústnu Tóru“. Podľa tohto názoru Boh nariadil, aby sa určité príkazy nezapísali, ale odovzdávali ústne z generácie na generáciu, a aby sa takto zachovávali iba ústnou tradíciou. (Pozri rámček na strane 10.) Biblická správa však jasne ukazuje, že Mojžiš nebol nikdy poverený odovzdávaním ústneho zákona. Kniha Exodus 24:3, 4 nám hovorí: „Mojžiš šiel a opakoval ľudu všetky príkazy PÁNA a všetky predpisy; a všetok ľud odpovedal jedným hlasom povediac: ‚Všetky veci, ktoré nám PÁN prikázal, budeme robiť!‘“ Mojžiš potom „zapísal všetky príkazy PÁNA“. V knihe Exodus 34:27 sa ďalej hovorí: „A PÁN povedal Mojžišovi: Zapíš tieto prikázania, lebo v súlade s týmito prikázaniami robím zmluvu s tebou a s Izraelom.“ V zmluve, ktorú Boh uzavrel s Izraelom, nemal nepísaný ústny zákon miesto. (Pozri rámček na strane 8.) Nikde v Biblii niet žiadnej zmienky o existencii dajakého ústneho zákona.d A čo je ešte dôležitejšie, náuky ústneho zákona protirečia Písmam, a tak prispievajú k mylnej predstave, že Biblia si protirečí. (Pozri rámček na strane 22.) Nie je to však Boh, ale človek, kto je zodpovedný za tento zmätok. — Izaiáš 29:13. (Pozri rámčeky na stranách 20–21.)

¹⁷ Na rozdiel od protirečivých výkladov ľudí je Biblia jasná a dôveryhodná. Boh nám vo svojom Slove zaobstaral dostatočný dôkaz, že mierumilovný svet, ktorého videnie je opísané v Izaiášovi 2:2–4, nie je snom, ale blížiacou sa skutočnosťou. Nespôsobí to nikto iný ako Boh, Boh proroctva, Boh Biblie.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na stranách 4, 5]

JE EVOLÚCIA SKUTOČNOSŤOU?

SPRÁVA o stvorení v Genezis uvádza, že všetko živé bolo stvorené ‚podľa svojich druhov‘ čiže základných skupín. (Genezis 1:12, 24, 25) V snahe podporiť svoju teóriu sa mnohí evolucionisti vysmievajú biblickej správe. Ale existuje dajaký dôkaz, že krížením alebo mutáciami dakedy vznikol nejaký nový druh?e Od nepamäti až podnes psy sú stále psami a mačky mačkami. Ba aj šváby nájdené medzi najranejšími fosíliami hmyzu sú prakticky také isté ako tie dnešné.

Aké doklady predložila vedecká obec počas vyše sto rokov intenzívneho skúmania, ktoré ubehli od vydania Darwinovho diela O pôvode druhov?f K akým záverom dospeli niektorí odborníci?

ZÁZNAM V SKAMENELINÁCH: Niektorí označujú fosílne doklady za ‚poslednú odvolaciu inštanciu‘, pretože je to jediný autentický záznam histórie života, ktorý má veda k dispozícii. Čo odhaľuje tento záznam?

Profesor prírodných vied John Moore podal správu o výsledkoch rozsiahlej štúdie, ktorú vypracovala Londýnska geologická spoločnosť a Anglické paleontologické združenie. „Asi 120 vedci, všetko špecialisti, pripravili rozsiahle dielo, ktoré má 30 kapitol a vyše 800 strán a v ktorom je predložený fosílny záznam rastlín a živočíchov... Je v ňom ukázané, že každá väčšia forma alebo druh rastlín a živočíchov má vlastnú históriu odlišnú od všetkých ostatných foriem alebo druhov! Tak skupiny rastlín, ako aj skupiny živočíchov sa objavujú v skamenelinách náhle... Niet nijakej stopy po spoločnom predkovi, tým menej po dajakom spojovacom článku s nejakým plazom, domnelým predchodcom.“ — Should Evolution Be Taught? (Mala by sa vyučovať evolúcia?), 1970, strany 9, 14.

MOHLI EVOLÚCIU SPÔSOBIŤ MUTÁCIE? Mutácie sú spravidla škodlivé, a preto The Encyclopedia Americana uznáva: „Skutočnosť, že väčšina mutácií pôsobí na organizmus škodlivo, môže byť sotva uvedená do súladu s názorom, že mutácie sú zdrojom stavebného materiálu pre evolúciu. Mutanti zobrazení v učebniciach biológie sú vlastne zbierkou netvorov a oblúd a zdá sa, že mutácia je skôr procesom deštruktívnym ako konštruktívnym.“ — 1977, zväzok 10, strana 742.

A ČO OPOĽUDIA? Časopis Science Digest uvádza: „Je pozoruhodné, že všetky hmotné doklady, ktoré máme pre vývoj človeka, sa ešte stále zmestia do jednej jedinej truhly, a ešte v nej zostane miesto!... Napríklad sa zdá, akoby súčasné ľudoopy povstali z ničoho. Nemajú nijakú minulosť, nijaký záznam v skamenelinách. A skutočný pôvod dnešných ľudí, bytostí, ktoré chodia vzpriamene, sú holé, vyrábajú nástroje a majú veľký mozog — je, ak sme čestní sami voči sebe, rovnako veľkou záhadou.“ — Máj 1982, strana 44.

TEÓRIA V KRÍZE: Všimnite si nasledujúce postrehy citované z knihy Evolution: A Theory in Crisis (Evolúcia: Teória v kríze) od Michaela Dentona, molekulárneho biológa:

„Niet pochybností o tom, že Darwin nemal nič, čo by sa podobalo dostatočným dokladom na potvrdenie svojej evolučnej teórie... Darwinova všeobecná teória, že všetok život na zemi povstal a vyvíjal sa postupným, dlhotrvajúcim hromadením náhodných mutácií, je dnes, takisto ako v jeho dobe, vysoko špekulatívnou hypotézou bez akéhokoľvek priameho faktického podkladu a je veľmi vzdialená od toho, aby bola axiómou, ktorá sa nemusí opierať o žiadne vonkajšie dôkazy a ktorej by sme mali podľa jej bojovnejších zástancov veriť... Človek by očakával, že taká zásadná teória, ktorá doslova zmenila svet, by mala byť niečím viac než metafyzikou, niečím viac než mýtom.“ — Vydanie 1986, strany 69, 77, 358.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

„NA POČIATKU BOH STVORIL...

... NEBO A ZEM.“ ​(Genezis 1:1, JP) Väčšina vedcov dnes uznáva, že vesmír mal počiatok. Astronóm Robert Jastrow napísal: „Teraz vidíme, ako astronomické doklady vedú k biblickému názoru na pôvod sveta. Podrobnosti sa líšia, ale základné prvky astronomickej správy a biblickej správy Genezis sú rovnaké: reťaz javov vedúcich k človeku sa začala náhle a presne v istom časovom okamihu, v záblesku svetla a energie.“ — God and the Astronomers (Boh a astronómovia), 1978, strana 14.

... ŽIVÉ TVORY.“ ​(Genezis 1:20) Uvedomujúc si nepravdepodobnosť samovoľného vzniku života, fyzik H. S. Lipson povedal: „Jediné prijateľné vysvetlenie je stvorenie. Viem, že to je pre fyzikov, a teda aj pre mňa, nepríjemné, ale nesmieme zavrhnúť teóriu, ktorá sa nám nepáči, ak ju podporujú experimentálne doklady.“ — Physics Bulletin, zväzok 31, 1980, strana 138.

I keď je to nepravdepodobné, nemohlo predsa len dajako dôjsť k samovoľnému plodeniu? Fyzik a astronóm Fred Hoyle hovorí: „Niet ani stopy po objektívnom doklade, ktorý by podporoval hypotézu, že život sa začal v organickej polievke tu na Zemi.“ Vyhlasuje tiež: „Keď biochemici odhaľujú stále viac o úžasnej zložitosti života, stáva sa zrejmým, že pravdepodobnosť náhodného vzniku života je taká nepatrná, že ju možno úplne vylúčiť. Život nemohol vzniknúť náhodou.“ Hoyle dodáva: „Biológovia popúšťajú uzdu nepodloženej fantázii, aby popreli to, čo je také zjavné, že 200 000 aminokyselinových reťazcov, a teda ani život, sa neobjavili náhodou.“ V podstate sa pýta: ‚Ako len mohlo náhodné spájanie chemických látok v organickom slize vyprodukovať 2 000 enzýmov nevyhnutných pre život?‘ Sám uvádza, že pravdepodobnosť je jedna ku 10^40 000, čiže „asi taká, ako hodiť obyčajnou hracou kockou 50 000 šestiek za sebou“! (The Intelligent Universe [Inteligentný vesmír], F. Hoyle, 1983, strany 11, 12, 17, 23) Dodáva: „Ak nie sme na základe spoločenských názorov alebo vedeckej výchovy vopred silno zaujatí pre názor, že život vznikol [samovoľne] na Zemi, potom tento jednoduchý výpočet takú koncepciu úplne zlikviduje.“ — Evolution From Space, Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghová, 1981, strana 24.

[Rámček na strane 7]

BOH — ‚ZJAVOVATEĽ TAJOMSTIEV‘ PROSTREDNÍCTVOM PROROCTVA

PROROK Daniel povedal jednému starovekému kráľovi: „To tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta — nemôžu kráľovi oznámiť múdri muži, zaklínači, čarodejníci a veštci. Ale v nebi je Boh, ktorý zjavuje tajomstvá.“ ​(Daniel 2:27, 28) Existujú nejaké doklady, že Boh je naozaj Zjavovateľom tajomstiev prostredníctvom proroctva? Nasleduje niekoľko príkladov.

Pád Babylona: „Tak povedal PÁN Cýrovi, svojmu pomazanému — ktorého pravicu uchopil a šliape pred ním národy, odpásava bedrá kráľov, otvára pred ním dvere a pôsobí, že žiadna brána nezostáva zavretá.“ — Izaiáš 45:1, prorokované asi roku 732 pred n. l. Pozri aj Jeremiáša 50:35–38; 51:30–32, prorokované pred rokom 625 pred n. l.

Splnenie — 539 pred n. l.: Historici Herodotos a Xenofón uvádzajú, že Cýrus Perzský odviedol vody Eufratu pretekajúceho prostriedkom Babylona a poslal svoje vojská korytom rieky. Tak zastihol stráže nepripravené a dobyl mesto za jedinú noc. Ani s touto stratégiou by Cýrus nikdy nemohol vstúpiť do mesta, keby brány na brehoch Eufratu, vedúce do mesta, nezostali bezstarostne otvorené. Ako predpovedalo proroctvo, ‚brány nezostali zavreté‘.

Skaza Týru: „Tak povedal Pán BOH: Budem sa tebou zaoberať, ó Týrus! Vrhnem proti tebe mnoho národov, tak ako more vrhá svoje vlny... A zoškrabem z neho jeho pôdu a ponechám mu holú skalu... A tvoje kamene a stavebné drevo a pôdu zhodia do vody.“ — Ezechiel 26:3, 4, 12, prorokované asi roku 613 pred n. l.

Splnenie — 332 pred n. l.: Alexander Veľký vybudoval šiju čiže násyp z pevniny na ostrovnú časť Týru (800 metrov od pobrežia), takže jeho vojsko po ňom mohlo prejsť a zaútočiť na ostrovné mesto. The Encyclopedia Americana uvádza: „Z trosiek pevninskej časti mesta, ktoré zničili, vybudoval v roku 332 ohromný násyp, ktorým spojil ostrov s pevninou.“ Po relatívne krátkom obliehaní bolo ostrovné mesto zničené a Ezechielovo proroctvo sa splnilo do všetkých podrobností. Dokonca i ‚kamene a dielo z dreva a prach‘ starého Týru (pevninskej časti mesta) ‚boli zložené priamo doprostred vody‘.

Zničenie Jeruzalema: „Potom Izaiáš povedal Ezechiášovi: ‚Počuj slovo PÁNA Zástupov: Prichádza čas, keď všetko v tvojom paláci, čo tvoji predkovia nazhromaždili až do tohto dňa, bude odnesené do Babylona; nič nezostane.‘“ — Izaiáš 39:5, 6, prorokované asi roku 732 pred n. l.; pozri aj Izaiáša 24:1–3; 47:6.

Prorok Jeremiáš ohlásil: „Privediem... ich [Babylončanov] proti tejto krajine a jej obyvateľom... Celá táto krajina bude opustenou rozvalinou. A tieto národy budú slúžiť babylonskému kráľovi sedemdesiat rokov.“ — Jeremiáš 25:9, 11, prorokované pred rokom 625 pred n. l.

Splnenie — 607 pred n. l. (586 pred n. l. podľa väčšiny svetských chronológií): Babylončania zničili Jeruzalem po osemnástich mesiacoch obliehania. Mesto a chrám boli zrovnané so zemou a Židia boli odvedení do Babylona. (2. Paralipomenon 36:6, 7, 12, 13, 17–21) Celý národ zostal v zajatí 70 rokov, tak ako to predpovedal Jeremiáš. Ich zázračné prepustenie Cýrom Veľkým, dobyvateľom Babylona, ku ktorému došlo roku 537 pred n. l., bolo splnením Izaiášovho proroctva, ktoré sa menovite zmieňuje o Cýrovi. (Izaiáš 44:24–28) Prorok Daniel, ktorý bol v babylonskom zajatí, vypočítal na základe Jeremiášovho proroctva presný čas vyslobodenia svojho ľudu. — Daniel 9:1, 2.

[Rámček na strane 8]

KDE BOL ÚSTNY ZÁKON...

... keď Mojžiš opakoval všetky Božie príkazy celému izraelskému národu? Národ vtedy súhlasil, že bude zachovávať to, čo Mojžiš opakoval, a Mojžiš potom „zapísal všetky príkazy PÁNA“. — Exodus 24:3, 4, kurzíva od nás.

... keď po vojdení do Zasľúbenej krajiny Jozua zhromaždil izraelský národ a ešte raz im čítal všetky slová, ktoré sľúbili zachovávať? „Nebolo ani jediné slovo zo všetkého, čo Mojžiš prikázal, ktoré by Jozua neprečítal v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela.“ — Jozua 8:35, kurzíva od nás.

... keď sa za dní kráľa Joziáša pri oprave chrámu našla stratená ‚kniha Mojžišovho Zákona‘? Keď Joziáš počul to, čo mu z nej čítali, v zármutku roztrhol svoje odevy, lebo si uvedomil, že celé generácie nebol Zákon zachovávaný podľa toho, čo v ňom bolo zapísané. Potom urobil opatrenie na slávenie sviatku Pesach, ktorý nebol riadne slávený po celý uplynulý čas kráľov a sudcov. Kde bol počas tých stáročí ‚verne odovzdávaný‘ ústny zákon? Keby existoval, tieto informácie by nikdy neboli zabudnuté. Len presne uchovaný písomný záznam umožnil národu opäť správne konať Božiu vôľu. — 2. Kráľov 22:8–23:25.

... keď prorok Jeremiáš vyhlásil: „Od najmenšieho po najväčšieho, všetci bažia po zisku; kňaz i prorok, všetci konajú falošne.“ ​(Jeremiáš 6:13) Takýto duchovný stav vodcov národa, najmä kňazov, ktorí zodpovedali za vyučovanie Zákona, trval veľkú časť dejín izraelského národa. (Malachiáš 2:7, 8) Písané záznamy hovoria samy za seba, ale dalo sa spoľahnúť na to, že by takí neverní muži verne uchovávali ústnu tradíciu?

... počas vyše tisíc rokov, keď boli spisované Hebrejské písma? Od Mojžiša až po Malachiáša niet žiadnej zmienky o existencii takého ústneho zákona. Až po stáročiach, za čias rabínov, keď odporujúce si náboženské sekty zápasili o kontrolu a moc nad židovským národom, nachádzame zmienky o tomto pojme. Či nepopierajú tie stáročia mlčania a svedectvo inšpirovaného Písma tvrdenie, že by dakedy existoval taký inšpirovaný ústny zákon?

[Rámček/obrázok na strane 9]

ZVITKY OD MŔTVEHO MORA

Sú datované do obdobia pred naším letopočtom a odhaľujú, s akou presnosťou sa po stáročia odovzdával text Biblie. Potvrdzujú tiež, že proroctvá boli zaznamenané pred svojím splnením

[Rámček na strane 10]

MÁ TÓRA „SEDEMDESIAT TVÁRÍ“?

V dnešnom Izraeli nie je neobvyklé počuť medzi ľuďmi známy židovský výrok: „Tóra má sedemdesiat tvárí.“ To poukazuje na ich názor, že Písma možno vykladať mnohými rôznymi, dokonca protichodnými spôsobmi. Takýto náhľad sa považuje za správny, či už ide o písaný Zákon alebo o takzvaný ústny zákon. The Encyclopedia of Judaism uvádza: „Ústny Zákon nie je pevne stanoveným zákonníkom; obsahuje mnoho rôznych, ba odporujúcich si názorov. Mudrci však o nich hovoria, že ‚to všetko sú slová živého Boha‘.“ ​(strana 532) Je rozumné veriť, že Boh by inšpiroval vzájomne si odporujúce a rozdeľujúce názory? Ako došlo k prijatiu takých protirečení?

V období, keď boli písané Hebrejské písma (asi 1513 až asi 443 pred n. l.), Bohom ustanovení predstavitelia objasňovali sporné otázky. Boh ich v tom veľmi často podporoval prejavmi božskej moci alebo spĺňaním proroctiev, ktoré na jeho pokyn oznamovali. (Exodus 28:30; Numeri 16:1–17:15 [16:1–50, NS]; 27:18–21; Deuteronomium 18:20–22) Ak v tom čase niekto predkladal protirečivé vysvetlenia a výklady, nepozeralo sa naňho ako na učenca, ale ako na odpadlíka. Boh varoval celý národ: „Starostlivo zachovávajte len to, čo som na vás vložil: ani k tomu nepridáte, ani z toho neuberiete.“ — Deuteronomium 13:1 (12:32, NS).

V priebehu času však došlo k zásadnej zmene v myslení izraelského národa. V 1. storočí n. l. získali popredné postavenie v judaizme farizeji, ktorí prijali učenie „ústnej Tóry“, ktorú zostavili o dve storočia skôr. Učili, že okrem písaného Zákona, ktorý dal Boh izraelskému národu na vrchu Sinaj, odovzdal im v tom istom čase i ústny zákon. Podľa tohto učenia inšpirovaný ústny zákon vykladal a objasňoval detaily písaného Zákona, čiže tie podrobnosti, o ktorých Boh zámerne povedal Mojžišovi, aby ich nezaznamenal. Teda ústny zákon nemal byť zapísaný, ale mal byť odovzdávaný len slovom úst, od majstra k učeníkovi, z generácie na generáciu. Farizejom, ktorí sa považovali za strážcov tejto ústnej tradície, to tak dodávalo zvláštnu autoritu.g

Po zničení druhého chrámu v roku 70 n. l. prevládol názor farizejov a judaizmus sa stal náboženstvom ovládaným rabínmi, čo nikdy predtým nebolo.h Nové vedúce postavenie získali namiesto kňazov a prorokov rabíni, a tak sa ústny zákon stal novým ústredným bodom judaizmu. The Encyclopedia of Judaism uvádza: „Na ústnu Tóru sa začalo pozerať ako na dôležitejšiu v porovnaní s písanou Tórou, keďže možnosť vysvetliť tú druhú — a porozumieť jej — závisela od tej prvej.“ — 1989, strana 710.

Keď rabíni získali vážnosť a keď tradícií pribúdalo, bol odvolaný zákaz o zapisovaní ústneho zákona. Na prelome druhého a tretieho storočia n. l. Jehuda Ha-Nasi (135–219 n. l.) systematicky zaznamenal rabínske ústne tradície v diele nazvanom Mišna. Neskoršie dodatky boli označené ako Tosefta. Navyše, rabíni videli potrebu pripojiť k Mišne komentár a tieto výklady ústnej tradície sa stali základom niekoľkozväzkového súboru kníh nazvaného Gemara (zostavovaného od 3. do 5. storočia n. l.). Dohromady sa tieto diela stali známymi ako Talmud. Komentáre k všetkým týmto rabínskym názorom pokračujú dodnes. Keďže nemožno uviesť do súladu všetky tieto veľmi rozdielne názory, možno sa čudovať, že mnohí vidia „sedemdesiat tvárí Tóry“?

[Poznámky pod čiarou]