Učila raná cirkev, že Boh je trojica?

1. časť — Učil Ježiš a jeho učeníci náuku o trojici?

Učil Ježiš a jeho učeníci náuku o trojici? Učili ju cirkevní vodcovia v niekoľkých nasledujúcich storočiach? Ako vznikla? A prečo je dôležité poznať pravdu o tomto článku viery? Počínajúc prvou časťou v tomto vydaní bude Strážna veža rozoberať tieto otázky v sérii článkov. Ďalšie články tejto série budú vychádzať pravidelne v neskorších číslach.

TÍ, KTORÍ prijímajú Bibliu ako Božie slovo, uznávajú, že majú zodpovednosť učiť iných o Stvoriteľovi. Uvedomujú si tiež, že podstata toho, čo učia o Bohu, musí byť pravdivá.

Boh pokáral Jóbových „tešiteľov“ preto, že tak nerobili. „Jehova povedal Elifazovi Témanskému: ‚Proti tebe a tvojim dvom druhom zahorel môj hnev, lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé, ako môj sluha Jób.‘“ — Jób 42:7.

Keď apoštol Pavol hovoril o vzkriesení, povedal, že by sme boli „nájdení ako falošní Boží svedkovia“, keby sme učili o Božích činnostiach niečo, čo nie je pravda. (1. Korinťanom 15:15) Ak je to tak s náukou o vzkriesení, ako starostlivo by sme potom mali pristupovať k učeniu o tom, kto je Boh!

Náuka o trojici

Takmer všetky cirkvi kresťanstva učia, že Boh je trojica. Kniha The Catholic Encyclopedia nazýva náuku o trojici „ústrednou náukou kresťanského náboženstva“ a definuje ju takto:

„V jednote Božstva sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý, pričom tieto tri osoby sa vskutku odlišujú jedna od druhej. Slovami atanaziánskeho vyznania: ‚Otec je Boh, Syn je Boh a Svätý Duch je Boh, a predsa to nie sú traja Bohovia, ale jeden Boh.‘... Tie Osoby sú rovnako večné a seberovné: všetky neboli stvorené a sú všemohúce.“¹

Dielo The Baptist Encyclopædia uvádza podobnú definíciu. Hovorí:

„[Ježiš] je... večný Jehova... Svätý Duch je Jehova... Syn a Duch sú postavení presne na roveň Otcovi. Ak on je Jehova, tak sú aj oni.“²

Odporcovia sú daní do kliatby

V roku 325 n. l. koncil biskupov v maloázijskom meste Nicei formuloval vyznanie viery, ktoré vyhlásilo Božieho Syna za „pravého Boha“, práve tak ako je Otec „pravý Boh“. Časť tohto vyznania viery znela:

„Ale tých, čo hovoria, že bol [čas], keď [Syn] nejestvoval, a predtým, ako sa narodil, nebol, a že začal jestvovať z ničoho, alebo tých, ktorí tvrdia, že Boží Syn je rozdielnej hypostázy či podstaty, alebo že je stvorený, alebo podlieha premene či zmene — týchto dáva katolícka cirkev do kliatby.“³

Preto každý, kto veril, že Boží Syn nie je rovnako večný ako Otec, alebo že Syn je stvorený, podliehal večnému zatrateniu. Z toho si môžeme predstaviť ten tlak ku konformizmu, ktorý týmto doliehal na masy obyčajných veriacich.

V roku 381 n. l. sa zišiel ďalší koncil v Konstantinopole a vyhlásil, že svätý duch má byť uctievaný a oslavovaný práve tak ako Otec a Syn. O rok neskôr, v roku 382 n. l., sa zišla v Konstantinopole ďalšia synoda a potvrdila plné božstvo svätého ducha.⁴ V tom istom roku, pred koncilom v Ríme, pápež Damasus predložil zbierku náuk, ktoré mala cirkev odsúdiť. Tento dokument, nazývaný Damasusov zväzok, obsahoval i nasledovné vyhlásenia:

„Ak niekto popiera, že Otec je večný, že Syn je večný a že Svätý Duch je večný – je kacír.“

„Ak niekto popiera, že Boží Syn je pravý Boh, práve tak ako je Otec pravý Boh, že má všetku moc, vie všetko a je rovný Otcovi: je kacír.“

„Ak niekto popiera, že Svätý Duch... je pravý Boh... má všetku moc a vie všetko,... je kacír.“

„Ak niekto popiera, že tieto tri osoby, Otec, Syn a Svätý Duch, sú skutočné osoby, rovné, večné, obsahujúce všetko viditeľné a neviditeľné, a že sú všemohúce,... je kacír.“

„Ak niekto hovorí, že [Syn, ktorý sa] stal telom, nebol v nebi s Otcom, zatiaľ čo bol na zemi – je kacír.“

„Ak niekto, zatiaľ čo hovorí, že Otec je Boh a Syn je Boh a Svätý Duch je Boh,... nepovie, že sú jedným Bohom,... je kacír.“⁵

Jezuitskí učenci, ktorí prekladali uvedený text z latinčiny, pridali túto poznámku: „Pápež sv. Celestín I. (422–432) zjavne považoval tieto zásady za zákon; možno ich považovať za definície viery.“⁶ A učenec Edmund J. Fortman tvrdí, že tento zväzok predstavuje „dôkladnú a pevnú trinitársku náuku“.⁷

Ak ste členom cirkvi, ktorá prijíma náuku o trojici, definujú tieto vyhlásenia vašu vieru? A uvedomili ste si, že veriť v náuku o trojici, tak ako ju vyučujú cirkvi, vyžaduje od vás veriť, že Ježiš bol v nebi, kým súčasne bol i na zemi? Táto náuka je podobná tomu, čo Atanázius, duchovný zo štvrtého storočia, vyjadril vo svojej knihe On the Incarnation (O prevtelení):

„Slovo [Ježiš] nebolo ohraničené Svojím telom, ani Jeho prítomnosť v tele mu nebránila, aby bol prítomný takisto aj niekde inde. Keď pohyboval Svojím telom, neprestal pritom tiež riadiť vesmír Svojou mysľou a mocou... Je stále Zdrojom života celému vesmíru, prítomný v každej jeho časti, napriek tomu však mimo toho.“⁸

Čo znamená náuka o trojici

Niektorí usudzujú, že celý význam náuky o trojici spočíva jednoducho v pripisovaní božskej prirodzenosti alebo božstva Ježišovi. Pre iných viera v trojicu proste znamená vieru v Otca, Syna a svätého ducha.

Bližšie preskúmanie vyznaní viery kresťanstva však ukazuje, aké žalostne neprimerané sú takéto predstavy v porovnaní s presne formulovanou náukou. Oficiálne definície jasne ukazujú, že náuka o trojici nie je jednoduchý pojem. Naopak, je to súbor samostatných pojmov, ktoré boli pozbierané dohromady počas dlhého obdobia a vzájomne pospájané.

Z náčrtu náuky o trojici, ktorý sa objavil po konstantinopolskom koncile v roku 381 n. l., z Damasusovho zväzku z roku 382 n. l., z Atanaziánskeho vyznania, ktoré vzniklo o niečo neskôr, a z iných dokumentov môžeme jasne určiť, čo kresťanstvo rozumie pod náukou o trojici. Zahŕňa nasledovné, presne definované pojmy:

1. Hovorí sa, že v Božstve sú tri osoby — Otec, Syn a svätý duch.

2. O každej z týchto samostatných osôb sa hovorí, že je večná, žiadna nevznikla pred inou ani po nej v časovom ohľade.

3. O každej sa hovorí, že je všemohúca, žiadna nie je väčšia ani menšia ako druhá.

4. O každej sa hovorí, že je vševedúca a pozná všetko.

5. O každej sa hovorí, že je pravým Bohom.

6. Hovorí sa však, že nie sú traja Bohovia, ale iba jeden Boh.

Náuku o trojici zjavne tvorí súbor predstáv, v ktorom sú zahrnuté prinajmenšom horeuvedené podstatné prvky a ktorý obsahuje dokonca viac, čo je zjavné zo skúmania podrobností. Ale keď uvažujeme iba o zmienených základných pojmoch, je zrejmé, že ak sa odstráni ktorýkoľvek z nich, to, čo zostane, už nie je viac trojicou kresťanstva. Aby vznikol úplný obraz, musia sa brať do úvahy všetky tieto zložky.

Keď máme na mysli toto lepšie porozumenie pojmu „trojica“, môžeme sa teraz opýtať: Bolo to učením Ježiša a jeho učeníkov? Ak áno, potom by sa bolo malo objaviť plne sformované v prvom storočí nášho letopočtu. A keďže to, čo učili, sa nachádza v Biblii, potom náuka o trojici buď je biblická náuka, alebo nie je. Ak je biblická, potom by mala byť v Biblii jasne vysvetlená.

Nie je rozumné myslieť si, že by Ježiš a jeho učeníci učili ľudí o Bohu, a pritom im nepovedali, kto je Boh, najmä keď sa od niektorých veriacich bude žiadať, aby sa kvôli Bohu vzdali dokonca svojho života. Preto Ježiš a jeho učeníci mali dať poučovanie iných o tejto životne dôležitej náuke na najpoprednejšie miesto.

Skúmajme Písma

V knihe Skutky apoštolov, v 17. kapitole, 11. verši sú ľudia nazvaní ‚šľachetní‘, lebo „denne starostlivo skúmali Písma, či je to tak“, teda to, čo učil apoštol Pavol. Boli povzbudzovaní používať Písma, aby si potvrdili dokonca i učenie apoštola. Mali by ste urobiť to isté.

Pamätajte, že Písmo je „inšpirované Bohom“ a má byť používané na „nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“. (2. Timotejovi 3:16, 17) Takže Biblia je úplná, pokiaľ ide o náukové otázky. Ak je náuka o trojici pravdivá, mala by tam byť.

Pozývame vás preskúmať Bibliu, zvlášť 27 kníh Kresťanských gréckych písiem, aby ste sa sami presvedčili, či Ježiš a jeho učeníci vyučovali trojicu. Pri skúmaní si položte otázky:

1. Môžem nájsť nejaký text, ktorý sa zmieňuje o „trojici“?

2. Môžem nájsť nejaký text, ktorý hovorí, že Boh pozostáva z troch rozdielnych osôb, Otca, Syna a svätého ducha, ale že tí traja sú len jedným Bohom?

3. Môžem nájsť nejaký text, ktorý hovorí, že Otec, Syn a svätý duch sú rovní v každom ohľade, ako je večnosť, moc, postavenie a múdrosť?

Môžete skúmať akokoľvek, nenájdete jediný text, v ktorom je použité slovo trojica, a nenájdete ani žiaden, v ktorom sa hovorí, že Otec, Syn a svätý duch sú si rovní v každom ohľade, ako je večnosť, moc, postavenie a múdrosť. Dokonca ani jediný text nehovorí, že Syn je rovný Otcovi v týchto ohľadoch — a ak by sa vyskytoval taký text, nedefinoval by trojicu, ale nanajvýš „dualitu“. Biblia nikde nedáva svätého ducha na rovnakú úroveň s Otcom.

Čo hovoria mnohí učenci

Mnohí učenci vrátane trinitárov pripúšťajú, že Biblia neobsahuje skutočnú náuku o trojici. Napríklad dielo The Encyclopedia of Religion konštatuje:

„Vykladači a teológovia dnes zhodne súhlasia s tým, že hebrejská Biblia neobsahuje náuku o trojici... Hoci hebrejská Biblia zobrazuje Boha ako otca Izraela a používa zosobnenia Boha ako Slovo (davar), Duch (ruah), Múdrosť (hokmah) a Prítomnosť (šekinah), presahovalo by to zámer a ducha Starého zákona, keby sa tieto pojmy dávali do súvislostí s neskoršou náukou o trojici.

Okrem toho vykladači a teológovia súhlasia s tým, že ani Nový zákon neobsahuje jasne formulovanú náuku o trojici. Boh Otec je zdrojom všetkého, čo je (Pantokrator), a aj otcom Ježiša Krista; ‚Otec‘ nie je titul prvej osoby trojice, ale synonymum pre Boha...

V Novom zákone sa nenachádza hĺbavé uvedomovanie si metafyzickej prirodzenosti Boha (‚trojice vyplývajúcej z vnútornej podstaty‘), ani Nový zákon neobsahuje jazykové výrazy neskoršej náuky (hypostasis, ousia, substantia, subsistentia, prosopon, persona)... Je nesporné, že túto náuku nemožno definovať na základe samotných dôkazov z Písma.“⁹

O historických skutočnostiach tejto záležitosti dielo The New Encyclopædia Britannica uvádza:

„V Novom zákone sa neobjavuje ani slovo trojica, ani jasne formulovaná náuka o nej...

Náuka sa postupne vyvinula počas niekoľkých storočí za mnohých polemík...

Bolo to až v štvrtom storočí, keď rozdielnosť a jednota týchto troch bola zlúčená v jedinú ortodoxnú náuku o jednej podstate a troch osobách.“¹⁰

Dielo New Catholic Encyclopedia uvádza podobné konštatovanie o pôvode trojice:

„Zo strany vykladačov a biblických teológov vrátane stále rastúceho počtu rímskokatolíkov dochádza k uznaniu, že by sa nemalo hovoriť o trinitárstve v Novom zákone bez vážnych obmedzení. Aj zo strany historikov dogmy a metodických teológov dochádza k analogickému uznaniu, že keď sa hovorí o jednoznačnom trinitárstve, presúvame sa z obdobia vzniku kresťanstva do, povedzme, poslednej štvrtiny štvrtého storočia. Iba vtedy sa dôkladne asimilovalo do kresťanského života a myslenia to, čo by mohlo byť nazvané ako definitívna trinitárska dogma ‚jeden Boh v troch Osobách‘...

Samotná formulácia neodráža okamžité vedomie obdobia počiatkov; bola produktom troch storočí náukového vývoja.“¹¹

Je „naznačená“?

Trinitári možno hovoria, že Biblia „naznačuje“ trojicu. Ale toto sa tvrdí až dlho po tom, čo bola Biblia napísaná. Je to pokus odvodiť z Biblie niečo, o čom duchovní z neskoršej doby svojvoľne rozhodli ako o náuke.

Položme si otázku: Prečo by Biblia iba „naznačovala“ svoju najdôležitejšiu náuku — kto je Boh? Biblia je jednoznačná v iných základných náukách; prečo nie v tejto, ktorá je najdôležitejšia? Či by sa Stvoriteľ vesmíru nestal autorom knihy, ktorá by bola jednoznačná v tom, že je trojicou, ak by to tak bolo?

Dôvod, prečo Biblia jasne neučí náuku o trojici, je jednoduchý: Nie je to biblická náuka. Ak by bol Boh trojica, určite by to bol dal jasne najavo, aby to Ježiš a jeho učeníci mohli učiť ostatných. A táto životne dôležitá informácia by bola zahrnutá v Božom inšpirovanom Slove. Nebolo by ponechané na nedokonalých ľudí, aby s tým zápasili o storočia neskôr.

A čo zisťujeme, keď skúmame texty, ktoré predkladajú trinitári ako dôkaz, že Biblia „naznačuje“ trojicu? Poctivé vyhodnotenie odhaľuje, že uvedené texty nehovoria o trojici kresťanstva. Naopak, teológovia sa pokúšajú vtlačiť do týchto textov svoje vopred urobené predstavy o trojici. Ale tieto predstavy nie sú v biblických textoch. Tieto trinitárske predstavy sú v rozpore s jasným svedectvom Biblie ako celku.

Jeden príklad takéhoto textu sa nachádza v Matúšovi 28:19, 20. Tu sú Otec, Syn a svätý duch uvedení spoločne. Niektorí tvrdia, že to naznačuje trojicu. Ale prečítajte si tieto verše sami. Hovorí niečo v týchto textoch, že tí traja sú jedným Bohom, rovní vo večnosti, moci, postavení a múdrosti? Nie, nič také. Tak isto je to s ostatnými textami, v ktorých je zmienka o týchto troch spolu.

A tí, ktorí vidia náznaky trojice v Matúšovi 28:19, 20 v tom, že slovo „meno“ je použité v jednotnom čísle pre Otca, Syna a svätého ducha, nech si, prosím, porovnajú použitie slova „meno“ v jednotnom čísle pre Abraháma a Izáka v 1. Mojžišovej 48:16. — Roháčkov preklad; Preklad nového sveta Svätých písiem.

Trinitári tiež poukazujú na Jána 1:1, kde sa v niektorých prekladoch hovorí o „Slove“, že je „u Boha“ a že je „Boh“. Ale iné biblické preklady hovoria, že Slovo bolo „bohom“ alebo že bolo „božské“, čo znamená, že nemuselo byť nevyhnutne Bohom, ale niekým mocným. Okrem toho tento biblický verš hovorí, že „Slovo“ bolo „u“ Boha. To by dostatočne vylúčilo možnosť, aby bolo tým istým Bohom. A bez ohľadu na to, aký záver sa urobí o „Slove“, skutočnosťou zostáva, že v Jánovi 1:1 je zmienka iba o dvoch osobách, nie o troch. A takto sa dá pokračovať ďalej. Všetky texty používané v snahe podporiť náuku o trojici v tom úplne zlyhávajú, keď sú poctivo preskúmané.a

Iný faktor, ktorý treba vziať do úvahy, je tento: Ak by bol náuku o trojici učil Ježiš a jeho učeníci, potom by ju určite boli učili aj poprední duchovní, ktorí prišli hneď po nich. Ale učili títo muži, ktorí sú dnes nazývaní Apoštolskí otcovia, náuku o trojici? Táto otázka sa bude rozoberať v 2. časti tejto série článkov v neskoršom čísle Strážnej veže.

Odkazy

1. The Catholic Encyclopedia, 1912, zv. XV, s. 47.

2. The Baptist Encyclopædia, vydal William Cathcart, 1883, s. 1168, 1169.

3. A Short History of Christian Doctrine, od Bernharda Lohsea, vydanie 1980, s. 53.

4. Tamže, s. 64, 65.

5. The Church Teaches, preložili a vydali John F. Clarkson, S. J., John H. Edwards, S. J., William J. Kelly, S. J., a John J. Welch, S. J., 1955, s. 125–127.

6. Tamže, s. 125.

7. The Triune God, od Edmunda J. Fortmana, vydanie 1982, s. 126.

8. On the Incarnation, preložila Penelopa Lawsonová, vydanie 1981, s. 27, 28.

9. The Encyclopedia of Religion, Mircea Eliadeová, hlavná redaktorka, 1987, zv. 15, s. 54.

10. The New Encyclopædia Britannica, 15. vydanie, 1985, zv. 11, Micropædia, s. 928.

11. New Catholic Encyclopedia, 1967, zv. XIV, s. 295.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Chrám v Tagnone, Francúzsko