Latinskoamerická cirkev v tiesni — prečo ju milióny ľudí opúšťajú?

OD SEVERNÝCH hraníc Mexika až po najjužnejší výbežok Chile by sa sotva našlo nejaké latinskoamerické mesto či dedina, kde by sa na hlavnom námestí nevypínal rímskokatolícky kostol. Ale ako uznáva Joseph E. Davis, programový riaditeľ jednej inštitúcie na podporu katolíckej aktivity, „v Latinskej Amerike dochádza k rozsiahlym zmenám“. Pripustil tiež, že Latinská Amerika, oblasť, ktorá bola vyše troch storočí pod vplyvom rímskokatolíckej cirkvi, stojí teraz pred obrovskými zmenami.

Nie je žiadne tajomstvo, že dominantné postavenie katolíckej cirkvi rýchlo slabne. Podľa nedávneho odhadu je len 15 percent populácie Latinskej Ameriky aktívnymi katolíkmi. Ročenka 1991 Britannica Book of the Year priniesla správu: „Rímskokatolícki biskupi i sám pápež vyjadrili obavy, že tradične katolícka Latinská Amerika sa nebezpečne odvracia od starej viery.“ Prečo sa to deje? Prečo toľkí opúšťajú katolícky ovčinec? A čo sa stalo s tými, ktorí blúdia?

Hľadanie vysvetlenia

Katolícki vodcovia pripisujú vinu za svoje problémy rýchlemu šíreniu „siekt“. Jeden európsky kňaz pracujúci v Bolívii sa sťažoval: „Cirkev je ako strom, ktorého silu odsávajú sekty podobné burine.“

V Argentíne je každý rok hlásených 140 nových náboženstiev, čo by mohlo pomôcť vysvetliť, prečo sa od polovice sedemdesiatych rokov znížil počet členov katolíckej cirkvi z 90 na 60 či 70 percent. V mexickom meste Tijuana prestúpilo desať percent z dvoch miliónov obyvateľov na niektoré z 327 tamojších nekatolíckych náboženstiev. Časopis Time priniesol správu: „Je udivujúce, že takmer určite je každú nedeľu v kostole viac brazílskych protestantov ako katolíkov.“ Niet sa teda čo diviť, ako to uviedli jedny noviny, že keď sa „latinskoamerickí kardináli stretli vo Vatikáne s pápežom, aby prediskutovali dve témy, ktoré sú pre dnešnú cirkev nanajvýš dôležité“, jednou z nich bol „problém siekt“.

Na stretnutí s mexickými biskupmi pápež konštatoval, že úspech mnohých nových náboženstiev „je zapríčinený vlažnosťou a ľahostajnosťou synov cirkvi, ktorí nie sú spôsobilí na svoje poslanie evanjelistov“. Prečo sú „synovia cirkvi“ ľahostajní k uspokojovaniu duchovných potrieb obyvateľov Latinskej Ameriky, keď toľkí z týchto obyvateľov majú Bibliu v úcte? Jeden úvodník novín Última Hora vychádzajúcich v La Paz (Bolívia) vysvetľuje: „Cirkev vstupuje do sveta v takej miere, že sa zdá, akoby každý deň stále viac opúšťala vlastnú sféru. Nemalo by nás prekvapiť, keď zistíme, čo sa aj v skutočnosti deje, že kňazi sú viac sociológmi, ekonómami, novinármi či politikmi ako duchovnými.“

Viac politici ako kazatelia?

Vmiešavanie sa cirkvi do politiky v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nepochybne prispelo k znechuteniu, ktoré teraz voči katolicizmu pociťujú mnohí obyvatelia Latinskej Ameriky. V jednej štúdii publikovanej v roku 1985 bol uvedený nasledovný postreh o spoločnosti Maryknoll (Katolícka cudzinecká misijná spoločnosť v Amerike) a o jej mnohých latinskoamerických misiách: „Maryknollu sa úspešne podarilo ovplyvniť verejnosť, aby prijala marxisticko-leninský odkaz násilnej revolúcie práve preto, lebo jej bolo dovolené, aby pôsobila ako predĺžená ruka katolíckej cirkvi. Jej posolstvo sa nedostalo iba k priemernému návštevníkovi kostola, ale aj k popredným americkým politickým činiteľom.“

Zoberme do úvahy aj takzvanú špinavú vojnu, v ktorej bol koncom sedemdesiatych rokov bez súdu unesený a zabitý ohromujúci počet 10 000 až 30 000 Argentínčanov. Jeden úvodník novín National Catholic Reporter pod nadpisom „Krv poškvrňuje cirkev v Argentíne“ uviedol: „To, čo zažila Argentína, tak veľmi pripomína pôsobenie katolíckej cirkvi v nacistickom Nemecku, že to opäť vyvoláva otázku, či je pre cirkev moc dôležitejšia, než príkaz Evanjelia byť svedkom pre pravdu.“

Túžba cirkvi po moci vo svetských vládach cirkev jasne označuje ako toho, kto je Božím nepriateľom. Biblia hovorí: „Neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom? Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ (Jakub 4:4, katolícky Preklad podľa Novej Vulgáty) Neprekvapuje teda, že mnohí sa už neobracajú o duchovné vedenie ku katolíckej cirkvi. Ale čo sa stalo s ľuďmi, ktorí opustili katolícky ovčinec?

Ovce bez pastiera

Sú veľmi podobní ľuďom z prvého storočia, o ktorých sa duchovní vodcovia judaizmu nedokázali postarať. Biblia hovorí, že keď Ježiš „videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera“. (Matúš 9:36, Preklad podľa Novej Vulgáty) Mnohí prešli od katolíckej cirkvi k takzvaným evanjelizačným náboženstvám. Starajú sa však tieto náboženstvá o blúdiace ovce lepšie? Prikláňajú sa protestanti viac k tomu, čo o svojich pravých nasledovníkoch povedal Ježiš: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta“? — Ján 17:14.

Mnohé nekatolícke náboženstvá sa snažia pôsobiť dojmom, že viac poslúchajú Bibliu, než sa riadia náboženskými tradíciami. Často je to však iba vonkajšie zdanie. Základné náuky protestantských organizácií sa tak veľmi podobajú tým, ktoré učí katolícka cirkev, že mnohí pozorovatelia môžu na to ľahko uplatniť jedno andské príslovie: „Es la misma cholita con otra pollera“ (Je to tá istá malá Indiánka, len v inej sukni).

Napríklad takmer všetky protestantské skupiny učia, že Boh je trojjediný, a pritom to nie je biblické učenie. The Encyclopedia of Religion uznáva: „Dnešní exegéti a teológovia súhlasia s tým, že Hebrejská Biblia náuku o Trojici neobsahuje... Ani Nový Zákon neobsahuje jasne vyjadrenú náuku o Trojici.“a

Protestanti sú takisto ako katolíci zjavne spojení s týmto svetom a s jeho politikou. V diele Encyclopedia of Latin America sa hovorí: „Protestantizmus v Latinskej Amerike sa tiež prispôsobil... populistickej volebnej politike. Domorodí pastori sa často stávajú klientmi politických mecenášov a zabezpečujú im hlasy ako protislužbu za priazeň vlády ich cirkvám.“ V časopise Latin American Research Review sa hovorí: „Protestantizmus je v Guatemale pevne spojený s politikou už od čias, keď sa prvý raz dostal do tejto krajiny,“ a dodáva, že „je tak nástrojom na šírenie politickej a sociálnej aktivity, ako aj formou náboženstva“.

Účasť protestantov v politickom dianí často viedla aj k ich účasti vo vojne. Zosnulý Harry Emerson Fosdick, považovaný za jedného z najvplyvnejších protestantských duchovných v americkej histórii, pripustil: „Dejiny nášho západného sveta sú dejinami jednej vojny za druhou. Vychovávali sme mužov pre vojnu, cvičili sme mužov pre vojnu; oslavovali sme vojnu; z bojovníkov sme urobili našich hrdinov, a dokonca i v kostoloch sme mali bojové vlajky... Jedným kútikom úst sme chválili Knieža pokoja a druhým sme oslavovali vojnu.“

Čo by ste mali urobiť?

Po opise falošného náboženstva ako symbolickej prostitútky, ktorá sa dopúšťa smilstva s vládami zeme, sa v biblickej knihe Zjavenie hovorí: „Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán.“ — Zjavenie 18:4, Preklad podľa Novej Vulgáty.

Mnohí si uvedomujú, že v cirkvi je veľa skazenosti, stále ju však váhajú opustiť, pretože história katolíckej cirkvi siaha až do dávnoveku. Pamätajte však na to, že židovský systém uctievania bol veľmi starý; napriek tomu, keď Židia odpadli od pravého učenia, Boh ich ako svoj vyvolený ľud zavrhol. Verní Boží služobníci opustili judaizmus, keď si uvedomili, že Boh miesto neho používa kresťanský zbor. Ako však môžete spoznať dnešný pravý kresťanský zbor?

V posledných dvoch desaťročiach sa takmer milión obyvateľov Latinskej Ameriky stalo Jehovovými svedkami. Prečo urobili túto zmenu? Túto otázku preskúmali jedny noviny v meste Martínez de la Torre vo Veracruze (Mexiko). Písalo sa v nich: „Títo bádatelia Biblie sú takmer na 100 percent bývalí aktívni členovia rôznych náboženstiev, prevažne katolíckeho, ktorí si všimli, že náboženstvo je unášané smerom k politike a že prijíma a schvaľuje nebiblické praktiky, ako je ekumenizmus, nemravnosť a násilie. Zdrojom uspokojenia je pre nich to, že vyhovujú biblickým zásadám správania a neuchyľujú sa k modlárstvu či k tradíciám nejasného pôvodu. To im prinieslo chvályhodnú jednotu viery, ktorou, ako sa zdá, sa vyznačujú všade, kdekoľvek sa nachádzajú.“

Iné latinskoamerické noviny to vyjadrili takto: „Jehovovi svedkovia sú pracovití, poctiví a bohabojní ľudia. Sú konzervatívni, majú radi tradície a ich náboženstvo je založené na učení Biblie.“ Pozývame vás študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, bez ohľadu na to, kde žijete. Dozviete sa, že ich nádej a celý spôsob ich života sú založené na Biblii. Áno, naučíte sa, ako uctievať Boha „duchom a pravdou“. — Ján 4:23, 24.

[Poznámka pod čiarou]

[Tabuľka na strane 21]

JEHOVOVI SVEDKOVIA V NIEKTORÝCH LATINSKOAMERICKÝCH KRAJINÁCH

1971 1992

Krajina Zvestovatelia Zvestovatelia

Argentína 20 750 96 780

Bolívia 1 276 8 868

Brazília 72 269 335 039

Dominikánska rep. 4 106 15 418

Ekvádor 3 323 22 763

Guadeloupe 1 705 6 830

Guatemala 2 604 13 479

Honduras 1 432 6 583

Chile 8 231 44 067

Kolumbia 8 275 55 215

Kostarika 3 271 14 018

Mexiko 54 384 354 023

Panama 2 013 7 732

Paraguaj 901 4 115

Peru 5 384 43 429

Portoriko 8 511 25 315

Salvádor 2 181 20 374

Uruguaj 3 370 8 683

Venezuela 8 170 60 444

SPOLU 212 156 1 143 175