Papias si vážil Pánove výroky
„NEMAL [som] rád... tých, ktorí veľa rozprávajú, ale tých, ktorí učili to, čo je pravdivé.“ To napísal v druhom storočí nášho letopočtu Papias, muž, ktorý sa hlásil ku kresťanstvu.
Papias žil v období, ktoré nasledovalo bezprostredne po smrti apoštolov Ježiša Krista. Bol dokonca spoločníkom Polykarpa, ktorý sa údajne učil od apoštola Jána. Tieto odporúčajúce skutočnosti a Papiova metóda nadobúdania poznania ukazujú, že bol zrejme dobre informovaný.
Dôkladná metóda
Papiov smäd po pravde je zjavný z piatich kníh, ktoré tvoria jeho dielo o Pánových výrokoch. Papias si počas svojich mladších rokov nepochybne zapamätal veľa výrokov, ktoré počul o pravde. Neskôr sa zo svojho bydliska v maloázijskom frýgijskom meste Hierapolis snažil od starších ľudí zistiť, či niekedy videli alebo počuli niektorého z Ježišových apoštolov. Dychtivo im kládol otázky a to, čo rozprávali, si zapisoval.
Papias vysvetľuje: „Nebudem váhať zapísať... čokoľvek som starostlivo zistil od starších ľudí v ktoromkoľvek čase a starostlivo som si to zapamätal, aby som vás uistil o ich pravde. Pretože som nemal rád, na rozdiel od väčšiny ľudí, tých, ktorí veľa rozprávajú, ale tých, ktorí učili to, čo je pravdivé; ani tých, ktorí hovoria o príkazoch iných, ale tých, ktorí hovoria o príkazoch, ktoré dal Pán pre vieru a ktoré pochádzajú z pravdy samej. A keby ku mne prišiel ktokoľvek, kto bol nasledovníkom starších mužov, požiadal by som ho, aby hovoril o správach, ktoré podali títo starší muži — čo povedal Andrej alebo Peter, čo Filip, alebo čo Tomáš, alebo Jakub, čo Ján, alebo Matúš, alebo ktoríkoľvek ďalší učeníci Pána.“
Jeho dielo
Niet pochýb, že Papias mal k dispozícii hojnosť duchovného poznania. Môžeme si iba predstaviť, ako určite veľmi sústredene počúval podrobnosti o osobnom živote a službe každého apoštola. Všetko, čo sa dozvedel, zapísal okolo roku 135 n. l. do svojej knihy. Žiaľ, táto kniha sa stratila. Citoval z nej Ireneus, ktorý žil v druhom storočí n. l. a hlásil sa ku kresťanstvu, a Eusébius, historik zo štvrtého storočia. Čítalo sa z nej ešte v deviatom storočí nášho letopočtu a existovala azda až do štrnásteho storočia.
Papias veril v príchod tisícročnej Kristovej vlády. (Zjavenie 20:2–7) Podľa Irenea písal o čase, „keď obnovené a oslobodené stvorenie bude vďaka nebeskej rose a úrodnosti zeme vydávať hojnosť všetkých druhov potravy, tak ako o tom rozprávali starší ľudia, ktorí videli Pánovho učeníka Jána. Rozprávali, čo počuli o tom, ako o tých časoch učil Pán.“ Papias ďalej napísal: „Pre veriacich sú tieto veci dôveryhodné. A keď zradca Judáš odmietol veriť a pýtal sa: ‚Ako môže Pán urobiť niečo také?‘, Pán mu povedal: ‚Tí, ktorí sa tých čias dožijú, uvidia.‘“
Papias písal v čase, keď bol veľmi rozšírený gnosticizmus. Gnostici pospájali filozofiu, dohady a pohanský mysticizmus s odpadlíckym kresťanstvom. Papiovo odhaľovanie Pánových výrokov bolo vlastne pokusom zastaviť príliv gnosticizmu. Po Papiovi pokračoval v odpore proti falošnej a prehnanej duchovnosti gnostikov Ireneus. Literárna tvorba gnostikov musela byť rozsiahla, čo Papia podnietilo k sarkastickej narážke na „tých, ktorí veľa rozprávajú“. Jeho zámer bol zrejmý — pôsobiť pravdou proti lži. — 1. Timotejovi 6:4; Filipanom 4:5.
Poznámky o evanjeliách
V zachovaných zlomkoch Papiových diel nachádzame zmienky o príbehoch, ktoré zapísal Matúš a Marek. Napríklad o Markovom spise Papias hovorí: „Marek, ktorý sa stal Petrovým tlmočníkom, presne zapísal všetko, čo si pamätal.“ Papias ďalej potvrdzuje presnosť tohto evanjelia a pokračuje slovami: „Marek sa teda nedopustil chyby, keď zapísal niektoré veci tak, ako si ich zapamätal; dal si totiž záležať, aby nevynechal nič z toho, čo počul, a aby ani žiaden výrok nezapísal nesprávne.“
Papias poskytuje vonkajší doklad toho, že Matúš pôvodne napísal svoje evanjelium po hebrejsky. Hovorí: „Tieto výroky napísal po hebrejsky, a každý ich vykladal, ako najlepšie vedel.“ Papias sa pravdepodobne vyjadroval aj k správam Lukášovho a Jánovho evanjelia, ako aj k ďalším spisom Kresťanských gréckych písiem. Ak to naozaj robil, bol jedným z najranejších svedkov, ktorí potvrdzujú hodnovernosť týchto diel a ich božskú inšpiráciu. Žiaľ, z Papiových spisov sa zachovali iba nepatrné zlomky.
Uvedomoval si svoje duchovné potreby
Papias bol ako dozorca hierapoliského zboru neúnavným bádateľom. Okrem toho, že bol usilovným bádateľom, prejavoval hlboké ocenenie pre Písma. Papias správne usúdil, že je oveľa cennejšie, keď sa vysvetľuje ktorýkoľvek náukový výrok Ježiša Krista a jeho apoštolov, než keď sa vysvetľujú neisté výroky z literatúry jeho dní. — Júda 17.
V roku 161 alebo 165 n. l. bol Papias údajne umučený v Pergame. Ako hlboko zapôsobilo učenie Ježiša Krista na Papiov život a na jeho konanie, nemôžeme s určitosťou povedať. No Papias mal dychtivú túžbu poznávať Písma a hovoriť o nich. A podobnú túžbu majú dnes praví kresťania, pretože si uvedomujú svoje duchovné potreby. (Matúš 5:3) Pánove výroky si vážia rovnako, ako si ich vážil Papias.