Čia je to chyba?

TÝMTO smerom sa vydal prvý človek, Adam. Keď zhrešil, povedal Bohu: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, tá mi dala ovocie zo stromu, a tak som jedol.“ Tým vlastne povedal: „Nie je to moja chyba!“ Prvá žena, Eva, urobila to isté, keď povedala: „Had — on ma podviedol, a tak som jedla.“ — 1. Mojžišova 3:12, 13.

A tak bol v záhrade Eden vytvorený precedens toho, ako ľudia odmietajú prijímať zodpovednosť za svoje konanie. Previnil si sa niekedy takto? Keď vzniknú problémy, obviňuješ rýchlo druhých? Alebo analyzuješ situáciu, aby si zistil, čia chyba je to v skutočnosti? V každodennom živote je ľahké padnúť do osídla obviňovania druhých za vlastné chyby a hovoriť: „To nie je moja chyba!“ Pozrime sa na bežné situácie a všimnime si, k akému konaniu majú niektorí ľudia sklon. A čo je ešte dôležitejšie, zamysli sa nad tým, čo by si za rovnakých okolností urobil ty.

Finančné ťažkosti

„To nie je moja chyba — na vine je ekonomika, nečestní obchodníci, vysoké životné náklady,“ povedia možno niektorí, keď sa ocitnú vo vážnych finančných ťažkostiach. Ale sú naozaj na vine tieto činitele? Tých ľudí možno zaviedli neisté pomery k pochybnému alebo špekulatívnemu obchodnému podnikaniu. Objektivitu niekedy zatieni chamtivosť a ľudia zrazu plávajú v neznámych vodách, kde sa stávajú ľahkou korisťou „žralokov“. Zabúdajú na porekadlo, že „ak niečo vyzerá príliš dobré na to, aby to bola pravda, tak to zvyčajne tak nie je“. Vyhľadávajú takú radu, akú chcú sami počuť, a keď sa ukáže tvrdá realita ekonomických ťažkostí, hľadajú niekoho, na koho by zvalili vinu. Nanešťastie, niekedy sa to stáva aj v kresťanskom zbore.

Niektorí boli chytení do osídla nemúdrych či dokonca falošných investičných plánov, ako bolo napríklad kupovanie diamantov, ktoré neexistovali, financovanie televíznych „super“ programov, ktoré rýchlo stroskotali, či podporovanie podnikania s nehnuteľnosťami, ktoré skrachovalo. Nadmerná túžba po bohatstve im možno zahmlila pamäť v súvislosti s biblickou radou: „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla... a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ — 1. Timotejovi 6:9, 10.

Aj nedisciplinované míňanie môže viesť k finančnému úpadku. Niektorí majú pocit, že musia vyzerať ako ľudia z najnovších módnych časopisov, chodiť na drahé dovolenky, stravovať sa v prepychových reštauráciách a kupovať si najmodernejšie „hračky“ pre dospelých — rekreačné vozidlá, člny, kamery, stereozariadenia. Pravda, niektorí po čase môžu mať tieto veci, pretože dobre plánujú a šetria. Ale tí, ktorí sa ponáhľajú, aby také veci mali, sa môžu ocitnúť hlboko v dlhoch. Ak sa to stane, čia je to chyba? Očividne ignorovali dobrú radu z Prísloví 13:18: „Kto zanedbáva kázeň, prichádza k chudobe a potupe.“

Sklamanie z detí

„Je to chyba starších, že moje deti opustili pravdu,“ hovoria možno niektorí rodičia. „Nevenovali mojim deťom dostatočnú pozornosť.“

Starší majú zodpovednosť pásť stádo a starať sa oň, ale čo rodičia? Sú príkladom v prejavovaní ovocia Božieho ducha v celom svojom správaní? Viedlo sa rodinné biblické štúdium pravidelne? Prejavovali rodičia horlivosť v službe Jehovovi a pomáhali deťom pripravovať sa na službu? Dávali pozor na to, akých kamarátov majú ich deti?

Podobne je pre rodiča ľahké o práci školy povedať: „Je to chyba učiteľov, že sa môjmu synovi nedarilo. Nemali môjho syna radi. A vôbec, tá škola má veľmi nízku úroveň vyučovania.“ Bol však rodič v úzkom kontakte so školou? Zaujímal sa o to, čo a akým spôsobom sa dieťa učí? Bola domáca príprava dieťaťa do školy plánovaná a dostalo pomoc, keď to bolo potrebné? Nemohol byť hlavným problémom postoj či lenivosť dieťaťa alebo rodiča?

Namiesto toho, že by rodičia pripisovali vinu školskému systému, oveľa užitočnejšie je, keď podnikajú konkrétne kroky, aby zabezpečili, že ich deti budú mať správny postoj a využívať príležitosti na učenie, ktoré im škola dáva.

Neúspech v duchovnom raste

Niekedy počujeme, ako niekto hovorí: „Mohol by som byť duchovne silnejší, ale to nie je moja chyba, že nie som. Starší mi nevenujú dostatočnú pozornosť. Nemám žiadnych priateľov. V tomto zbore nie je Jehovov duch.“ No iní v tom zbore majú priateľov, sú šťastní, robia pekné duchovné pokroky a zbor je požehnaný rastom a duchovnou prosperitou. Teda prečo majú niektorí problémy?

Málokto chce byť blízkym spoločníkom tých, čo prejavujú negatívneho ducha a ducha sťažovania sa. Ostrá, zraňujúca reč a neustále sťažnosti môžu byť veľmi znechucujúce. Niektorí možno obmedzia svoje spoločenské styky s takými ľuďmi, lebo nechcú byť duchovne oslabení. Niekto, kto to považuje za chladný postoj zboru, sa možno začne sťahovať — najprv prejde do iného zboru, potom do ďalšieho a opäť do ďalšieho. Tak ako migrujúce stáda po afrických pláňach stále hľadajú zelenšie pastviny, títo „migrujúci“ kresťania stále hľadajú ten správny zbor. Oveľa šťastnejší by však boli, keby sa namiesto toho pozerali na dobré vlastnosti druhých ľudí a keby sa snažili plnšie prejavovať ovocie Božieho ducha vo svojom vlastnom živote! — Galaťanom 5:22, 23.

Niektorí to robia tak, že vyvíjajú zvláštne úsilie, aby sa na každom zhromaždení v sále Kráľovstva porozprávali s niekým iným a úprimne ho pochválili za niečo dobré. Môže sa to týkať jeho detí, ktoré sa dobre správajú, jeho pravidelnej účasti na kresťanských zhromaždeniach, dobre pripravených komentárov na štúdiu Strážnej veže, pohostinnosti, keď dáva k dispozícii svoj príbytok na zborové štúdium knihy a na schôdzky pred zvestovateľskou službou a podobne. Keď si dáš cieľ upierať zrak pod povrchovú vrstvu nedokonalosti, určite u svojich kresťanských bratov a sestier objavíš ušľachtilé vlastnosti. Tak sa staneš obľúbeným a nebudeš mať nedostatok verných priateľov.

Najväčšia výhovorka

„Je to Božia vôľa.“ „Na vine je Diabol.“ Pravdepodobne najväčšou výhovorkou je zvaľovanie viny za naše zlyhania buď na Boha, alebo na Diabla. Je pravda, že Boh alebo Satan môžu ovplyvniť niektoré udalosti v našom živote. Avšak niektorí ľudia si myslia, že takmer všetko v ich živote, či už dobré alebo zlé, je dôsledkom zásahu Boha alebo Satana — akoby nič z toho, čo sa im stane, nebolo dôsledkom ich vlastných činov. „Ak Boh chce, aby som mal nové auto, postará sa, aby som ho dostal.“

Takíto ľudia často žijú nedbanlivým životom a finančné a iné rozhodnutia robia s tým, že Boh ich zachráni. Ak ich nerozumné počínanie má za následok nejakú katastrofu, ekonomickú alebo inú, dajú to za vinu Diablovi. Ale robiť niečo unáhlene, bez toho, že by si človek najprv ‚spočítal náklady‘, a potom za zlyhanie obviňovať Satana, alebo, čo by bolo ešte horšie, očakávať, že Jehova zasiahne, by bolo nielen opovážlivé, ale aj proti Písmu. — Lukáš 14:28, 29.

Satan sa snažil podnietiť Ježiša, aby zmýšľal takýmto spôsobom a aby nepreberal zodpovednosť za svoje skutky. O druhom pokúšaní podáva správu Matúš 4:5–7: „Potom ho Diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na chrámové cimburie a povedal mu: ‚Ak si Boží syn, vrhni sa dolu; lebo je napísané: „Dá svojim anjelom príkaz o tebe a ponesú ťa na rukách, aby si nikdy nenarazil nohou na kameň.“‘“ Ježiš si uvedomoval, že nemôže očakávať, že Jehova zasiahne, ak by sám konal vyslovene nerozumne, ba až samovražedne. Preto odpovedal: „Je napísané: ‚Nebudeš skúšať Jehovu, svojho Boha.‘“

Tí, ktorí majú sklon pripisovať vinu za svoje pochybné skutky buď Diablovi, alebo Bohu, majú veľa spoločného s prívržencami astrológie, ktorí iba nahradili Boha alebo Diabla hviezdami. Tým, že sú úplne presvedčení, že takmer nič z toho, čo sa deje, nemôžu ovplyvniť, prehliadajú jednoduchú zásadu uvedenú v Galaťanom 6:7: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“

Vyrovnávať sa s realitou

Nikto nespochybňuje, že žijeme v nedokonalom svete. Problémy, ktoré sme tu rozoberali, sú úplne reálne. Ľudia nás budú finančne využívať. Niektorí zamestnávatelia budú nečestní. Známi môžu mať zlý vplyv na naše deti. Niektorí učitelia a niektoré školy sa potrebujú zlepšiť. Starší by niekedy mohli prejavovať viac lásky a záujmu. Ale my musíme uznať, že tu pôsobí nedokonalosť a že, ako na to poukazuje Biblia, „celý svet leží v moci toho zlého“. Preto nie je realistické očakávať, že naša životná cesta pôjde po celý čas hladko. — 1. Jána 5:19.

Okrem toho si musíme uznať svoju nedokonalosť a svoje obmedzenia a uvedomovať si, že naše problémy sú mnohokrát dôsledkom našej vlastnej nerozumnosti. Pavol napomínal kresťanov v Ríme: „Hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba.“ (Rimanom 12:3) Táto rada platí rovnako aj pre nás dnes. Keď sa v našom živote stane niečo nepriaznivé, nebudeme hneď napodobňovať našich predkov Adama a Evu a hovoriť: „To nie je moja chyba!“ Namiesto toho si položíme otázky: ‚Čo som mohol urobiť inak, aby som sa vyhol týmto nešťastným následkom? Prejavil som v tej veci dobrý úsudok a hľadal som radu z múdreho zdroja? Predpokladal som nevinu druhého alebo druhých, ak som si nebol istý ich vinou, a uznával som ich dôstojnosť?

Ak sa budeme riadiť kresťanskými zásadami a ak budeme prejavovať zdravý úsudok, budeme mať viac priateľov a menej problémov. Mnoho zbytočných drsných miest v našom každodennom živote sa vyhladí. Budeme nachádzať radosť v našom vychádzaní s druhými a nebude nás sužovať otázka: „Čia je to chyba?“

[Obrázky na strane 28]

Rodičia môžu urobiť veľa pre to, aby svojim deťom pomohli k tomu, aby sa im duchovne darilo