50 rokov márneho úsilia

„MY, ĽUD SPOJENÝCH NÁRODOV, ODHODLANÍ UCHRÁNIŤ budúce pokolenia pred metlou vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti, vyhlásiť znovu svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien i národov veľkých i malých...“ — Preambula Charty Spojených národov.

DÁTUM 24. októbra 1995 vyznačuje 50. výročie Spojených národov. Všetkých 185 terajších členských štátov je zainteresovaných do pôvodných princípov a cieľov tejto organizácie, ako ich vyjadruje jej Charta: Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť; potlačiť útočné činy, ktoré ohrozujú svetový mier; podporovať priateľské vzťahy medzi národmi; chrániť základné slobody všetkých ľudí, a to bez diskriminácie na základe rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva; a dosiahnuť medzinárodnú spoluprácu v riešení ekonomických, sociálnych a kultúrnych problémov.

Za 50 rokov Organizácia Spojených národov vyvinula pozoruhodné úsilie na dosiahnutie svetového mieru a bezpečnosti. Dá sa obhájiť, že pravdepodobne zabránila tretej svetovej vojne a hromadnému ničeniu ľudských životov, pretože sa nezopakovalo použitie jadrových bômb. Spojené národy zaobstarali miliónom detí potraviny a lieky. Prispeli k zvýšeniu zdravotnej úrovne v mnohých krajinách, keď okrem iného zabezpečili zdravšiu pitnú vodu a imunizáciu proti nebezpečným chorobám. Milióny utečencov dostali humanitnú pomoc.

Ako prejav uznania za to, čo Organizácia Spojených národov dosiahla, jej bola päťkrát udelená Nobelova cena mieru. Napriek tomu je poľutovaniahodnou životnou realitou, že ešte stále nežijeme vo svete bez vojen.

Mier a bezpečnosť — nedosiahnutý cieľ

Po 50 rokoch úsilia je mier a bezpečnosť stále nedosiahnutým cieľom. Prezident Spojených štátov v nedávnom prejave pred Valným zhromaždením Spojených národov vyjadril svoje sklamanie slovami, že „toto storočie, také plné nádeje, príležitostí a úspechov, bolo aj vekom extrémneho ničenia a beznádeje“.

Koncom roku 1994 noviny The New York Times uviedli: „Prebieha takmer 150 vojen alebo potýčok, v ktorých zomierajú tisíce ľudí — podľa väčšiny výpočtov viac civilistov ako vojakov — a státisíce sa stávajú utečencami.“ Odbor OSN pre informovanie verejnosti podal správu, že od roku 1945 prišlo o život viac než 20 miliónov ľudí následkom ozbrojených konfliktov. Veľvyslankyňa Spojených štátov v OSN Madeleine Albrightová poznamenala, že „regionálne konflikty sú teraz v mnohých ohľadoch brutálnejšie“. Správy o porušovaní ľudských práv a diskriminácii sú na dennom poriadku. Zdá sa, že mnohé národy sa skôr navzájom iba tolerujú, než by sa k sebe správali priateľsky.

Sir David Hannay, veľvyslanec Británie v OSN, pripustil, že „Spojené národy boli až do 80. rokov celkom blízko toho, aby sa stali dobre mysleným nezdarom“. Generálny tajomník Spojených národov Butrus Butrus-Ghálí sa sťažoval, že medzi členskými štátmi narastá nezáujem a vyčerpanosť, keď ide o operácie na zachovanie mieru. Nakoniec povedal, že pre mnohých členov „Spojené národy nemajú najvyššiu prioritu“.

Vplyv masmédií

Akokoľvek mocné sa Spojené národy môžu zdať, ich úsilie často maria politici a masmédiá. Spojené národy sú bezmocné, ak nemajú podporu svojich členov. Ale mnohí členovia OSN nepodporia Spojené národy bez súhlasu verejnosti. Napríklad podľa novín The Wall Street Journal „nápadné zlyhania v Somálsku a v Bosne presvedčili mnohých Američanov, že táto organizácia nie je iba plytvajúca, ale dokonca aj nebezpečná“. Tento postoj verejnosti zasa presvedčil niektorých amerických politikov, aby navrhli zníženie americkej finančnej podpory Spojených národov.

Spravodajské organizácie sa nezdráhajú ostro kritizovať Spojené národy. Pri opise rôznych stránok operácií OSN boli priamo použité výrazy ako „totálna nekompetentnosť“, „ťažkopádna“, „neschopná“ a „paralyzovaná“. Noviny The Washington Post National Weekly Edition nedávno uviedli, že „Spojené národy zostávajú spomalenou byrokraciou, ktorá zápasí o to, aby sa prispôsobila reálnemu svetu“.

Iné noviny citovali generálneho tajomníka Butrusa Butrusa-Ghálího, ako vyjadruje svoje sklamanie z rwandských masakier. Povedal: „Nie je to len neúspech Spojených národov; je to neúspech celej medzinárodnej komunity. A za tento neúspech sme zodpovední všetci.“ Jedno populárne zvláštne televízne spravodajstvo v roku 1993 uviedlo, že Spojeným národom „sa nepodarilo zastaviť najväčšiu hrozbu mieru — šírenie jadrových zbraní“. V tomto televíznom programe sa o Spojených národoch hovorilo, že „celé desaťročia boli hlavne záplavou slov“.

Tento rozšírený pocit sklamania ťažko dolieha na mysle úradníkov Spojených národov a pridáva k ich frustrácii. A predsa sa napriek pocitom frustrácie zdá, že s 50. výročím Spojených národov sa mnohým ľuďom vrátil optimizmus a dúfajú v nový začiatok. Hoci veľvyslankyňa M. Albrightová uznala nedostatky Spojených národov, vyjadrila pocity mnohých, keď povedala: „Musíme prestať hovoriť o tom, kde sme boli, treba hovoriť o tom, kam sa uberáme.“

Áno, kam sa uberá svet? Bude tu niekedy svet bez vojen? Ak áno, akú úlohu v ňom budú hrať Spojené národy? Ba čo viac, ak ste bohabojným človekom, mali by ste sa pýtať: ‚Akú úlohu v ňom bude hrať Boh?‘

[Rámček na strane 4]

MÁRNE ÚSILIE

Mier a bezpečie nemôže existovať, kým sú tu vojny, chudoba, zločinnosť a korupcia. Spojené národy nedávno zverejnili nasledujúce štatistické údaje.

Vojny: „Z 82 ozbrojených konfliktov v rokoch 1989 až 1992 bolo 79 vnútroštátnych, mnohé vyplynuli z etnických rozdielov; 90 percent strát tvorili civilisti.“ — Odbor OSN pre informovanie verejnosti (UNDPI)

Zbrane: „MVČK [Medzinárodný výbor Červeného kríža] odhaduje, že vyše 95 výrobcov v 48 krajinách vyrába 5 až 10 miliónov protipechotných mín ročne.“ — Vysoká komisárka OSN pre utečencov (UNHCR)

„V Afrike je asi 30 miliónov mín roztrúsených po 18 krajinách.“ — UNHCR

Chudoba: „V celosvetovom meradle jeden človek z piatich — celkovo viac ako jedna miliarda ľudí — žije pod hranicou chudoby a odhaduje sa, že ročne zomiera 13 až 18 miliónov ľudí z dôvodov súvisiacich s chudobou.“ — UNDPI

Zločinnosť: „Od 80. rokov vzrastá celosvetový priemerný počet hlásených zločinov každý rok o 5 percent; iba v USA je každoročne spáchaných 35 miliónov zločinov.“ — UNDPI

Korupcia: „Verejná korupcia sa stáva bežným javom. V niektorých krajinách finančné podvody predstavujú podľa odhadu sumu rovnajúcu sa 10 percentám ročného hrubého domáceho produktu.“ — UNDPI