Je naša budúcnosť napísaná vopred?
KRESŤANIA, moslimovia, židia, hinduisti či veriaci iných náboženstiev — ľudia všetkých vierovyznaní — zažívajú tragédie a následkom toho žiaľ.
Napríklad 6. decembra 1997 došlo k hroznej tragédii v sibírskom meste Irkutsk. Obrovské dopravné lietadlo AN-124 sotva vzlietlo, keď mu zlyhali dva motory. Lietadlo s plnou nádržou paliva spadlo na obytný komplex. Plamene zachvátili viaceré obytné domy a spôsobili smrť alebo zranenia mnohým bezmocným obyvateľom vrátane nevinných detí.
V sibírskej oblasti, kde sa stala táto nehoda, pravdepodobne žijú ľudia s rôznymi náboženskými názormi. Niektorí sa možno hlásia ku kresťanskej viere, ale napriek tomu si myslia, že o tej tragédii rozhodol osud. Oni aj ďalší si možno myslia: ‚Bola to Božia vôľa a keby tí, ktorí boli usmrtení, nezomreli takto, boli by zomreli inak — bol to ich osud.‘
Takéto zmýšľanie, či už je vyjadrené nahlas alebo nie, odzrkadľuje predstavu, ktorá má svoje miesto v mnohých náboženstvách na celej zemeguli — predstavu o osude. Mnohí ľudia veria, že naša budúcnosť, odo dňa narodenia až po deň smrti, je nejako napísaná vopred.
Viera v osud má rôzne formy, a preto je ťažké vytvoriť definíciu, v ktorej by bolo zahrnuté všetko. Osudom je v podstate vyjadrená myšlienka, že všetko, čo sa stane, každý čin, každá udalosť — či už je to dobré alebo zlé — je nevyhnutné; vopred je určené, že sa to stane, lebo o tom rozhodla vyššia sila a nie je to v moci človeka. Takúto predstavu možno nájsť v astrológii, v hinduistickej a budhistickej karme, ako aj v náuke takzvaného kresťanstva o predurčenosti. V starovekej Babylónii ľudia verili, že bohovia vládnu nad osudom a budúcnosťou pomocou písaného dokumentu. Ktorýkoľvek boh, ktorý mal pod kontrolou tieto „tabule osudu“, mohol údajne rozhodovať o osudoch ľudí, kráľovstiev, ba aj samotných bohov.
Mnohí veriaci zastávajú názor, že skôr než sa ľudia narodia, Boh určí božským výnosom všetko, čo sa im stane, vrátane dĺžky ich života, toho, či budú mužmi alebo ženami, bohatými alebo chudobnými, nešťastnými alebo šťastnými. O tom všetkom sa hovorí, že to existuje v Božej mysli alebo že je to zapísané v knihe skôr, než sa to stane. Preto nie je nezvyčajné, keď veriaci v prípade katastrofy povie „mektúb“ — je to napísané! Usudzuje sa, že vzhľadom na to, že Boh vie všetko vopred, musí určovať aj to, kto ho bude poslúchať a kto nie. Preto mnohí veria, že ešte skôr ako sa človek narodil, Boh už rozhodol, či je určený pre večnú blaženosť v Raji alebo pre večné zatratenie.
Možno sa vám zdá, že sa to veľmi podobá náuke o predurčenosti, ktorú učia niektoré cirkvi kresťanstva. Najpoprednejším protestantským zástancom predurčenosti bol francúzsky reformátor 16. storočia Ján Kalvín. Definoval predurčenosť ako „večný Boží výnos, ktorým Boh určil, čo chce urobiť s každým človekom. Nie všetci sú stvorení v rovnakom stave; niektorým je predurčený večný život, iným večné zatratenie.“ Kalvín tvrdil i toto: „Boh nielenže predvídal pád prvého človeka a v ňom skazu jeho potomstva, ale ho aj podľa svojho zaľúbenia zariadil.“
Ale nie všetci členovia náboženstiev, ktoré učia predurčenie alebo fatalizmus, tomu aj veria. Niektorí správne poukazujú na to, že náboženské spisy sa zmieňujú o slobodnej vôli človeka. O tom, či sú ľudské činy výsledkom slobodnej voľby človeka, alebo sú predurčené Bohom, sa vedú veľké spory. Niektorí napríklad argumentujú, že človek musí mať slobodu voľby a konania, lebo je pred Bohom, ktorý je spravodlivý, zodpovedný za svoje činy a skladá z nich účty. Iní hovoria, že Boh tvorí skutky človeka, ale človek ich nejakým spôsobom „nadobúda“ a stáva sa za ne zodpovedným. No vo všeobecnosti mnohí zastávajú názor, že o každej udalosti v našom každodennom živote, veľkej i malej, rozhodol Boh.
Čomu veríte vy? Rozhodol už Boh o tom, aká bude vaša budúcnosť? Majú ľudia naozaj slobodnú vôľu, schopnosť skutočne si voliť v súvislosti so svojou budúcnosťou? Do akej miery závisí náš údel od nášho konania? Nasledujúci článok sa pokúsi dať odpovede na tieto otázky.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
SEL/Sipa Press