Ovláda viera v osud tvoj život?

V SEPTEMBRI 1988 nastala katastrofa. Nezadržateľné vody širokej delty riek Gangy a Brahmaputry sa zvdvihli o deväť metrov a zaplavili tri štvrtiny Bangladéša. Tisíce ľudí sa utopilo. Asi 37 miliónov obyvateľov zostalo bez prístrešia. Zmizlo asi 60 000 kilometrov ciest.

Bangladéš z času na čas postihujú takéto záplavy, a preto túto krajinu v istých novinách označili za „osudnú Deltu“. Z tohto označenia vidno, čo považujú mnohí ľudia za príčinu takých katastrof: osud.

Iní si síce nemyslia, že náš život ovláda osud, ale fatalistické názory sa rozšírili po celej zemeguli. Prečo tak veľa ľudí verí v osud a čo je to vôbec fatalizmus?

Úloha náboženstva

Slovo „fatalizmus“ pochádza z latinského výrazu fatum, ktorý znamená „čo bolo vyslovené“.a Fatalisti veria, že udalosti sú dopredu určené a že nie je v moci človeka niečo zmeniť. Tento názor sa rozšíril pomocou náboženstva a podľa neho sa utvárali názory miliónov veriacich. Ak sa letmo pozrieme na tri najväčšie náboženstvá, zistíme, že osud má rôzne podoby, takisto ako sa tvarom odlišujú hinduistické chrámy od islamských mešít a od kostolov kresťanstva.

Na svete žije napríklad asi 900 miliónov moslimov, ktorí veria, že osud (kismet) je určený božskou vôľou.b Korán hovorí: „Na zemi sa neprihodí nič zlé..., ale je to už v knihe, skôr, ako to my uvedieme do platnosti.“ „Žiadna duša nezomrie, iba s dovolením Allaha; ten čas je určený.“ — Súra 57:22; 3:145.

Karma je zákon príčiny a následku — teda iná podoba osudu — a pôsobí na život takmer 700 miliónov hindov. Tvrdí sa, že čo sa stane hindovi v dnešnom živote, je vopred určené jeho činmi v predchádzajúcom vtelení. Staroveký hinduistický spis Garuda Purana hovorí: „Skutky jedinca v predchádzajúcej existencii určujú povahu jeho organizmu v ďalšej existencii, ale aj druh chorôb, telesných aj duševných, ktorým padne za obeť... V živote človek dostáva to, čo mu určil osud.“

A ako je na tom asi jedna miliarda a sedemsto miliónov členov kresťanstva? Členovia kresťanstva azda tvrdia, že osud nahradili Bohom a fatalizmus predurčením. Ale Encyklopédia náboženstva a etiky pripúšťa: „Nedá sa povedať, že v kresťanstve vôbec neexistuje viera v osud.“ Niektoré náboženstvá stále opakujú názor Martina Luthera, reformátora zo šestnásteho storočia, ktorý raz povedal, že človek je „neslobodný ako kus dreva, skala alebo hruda hliny alebo ako soľný stĺp“.

Hádzanie mincí a čítanie z hviezd

Takéto strnulé názory možno v súčasnoti patria do stojatých vôd, ktorými sa vyznačuje tradičné kresťanstvo, ale istý teológ pripúšťa, že mnohí členovia jeho cirkvi túto vieru „vo svetskej forme“ stále prijímajú. Osud v tejto podobe sa pravdepodobne letmo pousmeje a vtedy sa mu hovorí šťastena. Pravdepodobne poznáš mnoho ľudí, ktorí si príležitostne hodia mincu a pritom vzývajú šťastenu čiže osud. Snažia sa predstierať, že to robia len zo zvyku, ale robia to stále a dakedy sa im zdá, že to aj pôsobí. Nedávno v novinách The New York Times bola správa, že istý muž v USA si kúpil lósy, onedlho nato našiel peniaz, jeden cent, na ktorom padla „hlava“. Povedal: „Kedykoľvek som našiel cent, na ktorom padla „hlava“, vždy sa mi prihodilo dačo dobré.“ Tento raz vyhral 25,7 miliónov dolárov. Myslíš si, že jeho viera v šťastenu čiže osud sa teraz zmenšila?

Niektorí sa pousmejú, keď ide o hádzanie mincí, ale azda veria, že ich budúcnosť je predurčená pohybom hviezd — čo je iná podoba osudu. Len v Severnej Amerike uverejňuje asi 1 200 novín stĺpce s astrologickými údajmi. Podľa jedného prieskumu asi 55 percent mladých ľudí v USA verí, že astrológia pôsobí.

Viera v osud, nech sa mu hovorí kismet, karma, Boh, šťastena alebo hviezdy, je oddávna rozšírená po celej zemeguli. Vedel si napríklad, že zo všetkých významných mužov, ktorí sú tu uvedení, iba jeden neveril v osud? Kto to bol? Ako môže jeho názor na osud ovplyvniť tvoj názor?

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 4]

KTO VERIL V OSUD?