Pozorujeme svet
Je to psí život
„Austrália vynakladá viac prostriedkov na domácich miláčikov než na zahraničnú pomoc,“ uvádzajú noviny The Sydney Morning Herald. „Záchranné vesty pre psov, diamantové šperky a osviežovače dychu pre domácich miláčikov patria medzi položky, na ktoré teraz Austrálčania utrácajú ročne 2,2 miliardy austrálskych dolárov.“ Jason Gram, majiteľ obchodu s domácimi zvieratami, si za posledné desaťročie všimol zmenu postoja voči domácim miláčikom. „Psy obyčajne bývali na dvore, mali veľa bĺch a obhrýzali nejakú kosť,“ povedal. „Teraz sú vnútri, sedia na páperových posteliach a majú štrasové obojky.“ Poznamenal však, že táto zmena prospieva obchodu, lebo so psami sa teraz zaobchádza ako s členmi rodiny a majitelia ich zahŕňajú drahým tovarom. Kým o niektorých domácich miláčikov je „postarané, akoby mali ľudské potreby, túžby a estetické hodnoty,“ hovorí sa v novinách, nie sú „žiadne dôkazy, že by psy uprednostňovali hračku za 50 dolárov pred hračkou za 5 dolárov. Ale rozmaznávanie zjavne uspokojuje potrebu majiteľov, ktorí túžia prejaviť lásku.“
Znečistenie hlukom
Nadbytočný hluk veľmi často znižuje kvalitu života ľudí, ktorí žijú v mestách. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie môže mať hluk dokonca negatívny vplyv na ich zdravie, uvádza sa v španielskych novinách ABC. Škodlivé účinky znečistenia hlukom uznal aj Ústavný súd v Španielsku, keď rozhodol v neprospech jedného zábavného podniku, ktorý bol obvinený z porušenia mestského zákazu o znečistení hlukom. Súd uviedol, že nadbytočný „hluk porušuje základné právo človeka chrániť si morálnu a fyzickú integritu, osobné a rodinné súkromie a nedotknuteľnosť svojho domova“. Podľa súdu vážne znečistenie hlukom by mohlo viesť k „poškodeniu sluchu, spánkovým poruchám, neuróze, vysokému krvnému tlaku a väčšej agresivite“.
Mladé obete vojny
Podľa Detského fondu Organizácie Spojených národov sa odhaduje, že z 800 000 ľudí, ktorí boli zmasakrovaní počas rasových nepokojov v Rwande, bolo až 300 000 detí, píše sa v nemeckých novinách Leipziger Volkszeitung. Odhaduje sa, že viac ako 100 000 detí v Rwande žije v domácnostiach bez prítomnosti dospelých. „Ich každodenný život je poznačený extrémnou chudobou,“ píše sa v novinách.
Udržiavanie si bystrej mysle
„Keď ľudia hovoria dvoma jazykmi, pomáha im to udržať si bystrú myseľ počas starnutia,“ píše sa v novinách Toronto Star. Psychologička Yorskej univerzity Ellen Bialystoková testovala poznávacie schopnosti 104 dospelých vo veku 30 až 59 rokov a 50 dospelých vo veku 60 až 88 rokov. Všetci mali podobné vzdelanie a výšku príjmov. V každej vekovej skupine polovica účastníkov hovorila dvoma jazykmi. Každého účastníka požiadali, aby vykonal jednoduchú úlohu, pri ktorej si mal vybrať z dvoch protichodných možností, zatiaľ čo merali čas reakcie. „Tí, ktorí hovorili dvoma jazykmi, boli v teste rýchlejší než tí, ktorí hovorili iba jedným,“ uvádzalo sa v novinách. Podľa Bialystokovej ľudia hovoriaci dvoma jazykmi majú vždy dve jazykové možnosti a ich mozog si musí zvoliť správny jazyk, v ktorom odpovedať. „Táto mozgová gymnastika chráni mozog tým, že bráni prirodzenému spomaľovaniu výkonných procesov, ktoré nastáva vekom.“
„Politicky korektná“ Biblia?
„Obľúbené modlitby a žalmy z Biblie boli radikálne prepracované do novej anglikánskej modlitebnej knižky v snahe podnietiť verných, aby sa zamysleli nad problémami, ako je dlh tretieho sveta a voľný obchod,“ uvádza sa v správe spravodajskej agentúry Reuters. The Pocket Prayers for Peace and Justice (Vreckové vydanie modlitieb za mier a spravodlivosť) nahrádza Ježišove slová z modlitby Otčenáš: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“ slovami: „Dávaš nám dnes náš každodenný chlieb, keď sa nám darí znova získať späť naše pozemky alebo dostať spravodlivejšie mzdy.“ Podobne slová: „I keby som mal ísť tmavou dolinou“ z 23. žalmu boli vyňaté a nahradené slovami: „Ak aj vypukne rozsiahly násilný konflikt, nebudem sa báť, Pane.“ Tradicionalisti nazvali túto novú 96-stranovú knižku „znevažujúcou, a preto rúhavou“, ako aj „hrubou a urážlivou,“ píše sa v londýnskych novinách The Daily Telegraph.
Potraty z ekonomických dôvodov
Na rozdiel od názoru mnohých „väčšinu pacientok podstupujúcich potrat v Austrálii netvoria promiskuitné dospievajúce dievčatá, ale vydaté [ženy] strednej spoločenskej vrstvy,“ píše sa v novinách The Sydney Morning Herald. Keďže manželia pracujú na plný úväzok a manželky na polovičný úväzok, rozhodnutie nemať deti často vyplýva z ekonomických dôvodov. „Materstvo má negatívny vplyv na kariéru a na finančnú situáciu,“ hovorí Peter McDonald, profesor demografie na Austrálskej národnej univerzite. „Výška príjmu, ktorú [ženy] môžu získať bez dieťaťa, je veľmi veľká, ale ak majú dieťa, utrpia stratu.“ Podľa novín Herald je každé tretie tehotenstvo v Austrálii ukončené potratom.
„Spoznajte priateľov svojho dieťaťa“
V Spojených štátoch „bola u dospievajúcich, ktorí povedali, že aspoň polovica ich priateľov je sexuálne aktívna, 31-krát vyššia pravdepodobnosť, že sa opijú, 5,5-krát vyššia pravdepodobnosť, že budú fajčiť, a 22,5-krát vyššia pravdepodobnosť, že už vyskúšali marihuanu,“ uvádza sa v novinách The New York Times. Na prieskume vedenom americkým Národným centrom pre závislosť a zneužívanie návykových látok pri Kolumbijskej univerzite sa zúčastnilo 500 rodičov a 1000 mladých vo veku 12 až 17 rokov. Joseph A. Califano ml., predseda a prezident centra, povedal: „Pre rodičov detí vo veku 12 až 17 rokov je tu jasná správa: uistite sa, že viete, ako sa vaše dieťa správa na schôdzkach s niekým opačného pohlavia a spoznajte priateľov svojho dieťaťa.“ Dodal: „Rodičia, ktorí sa pri večeri s deťmi rozprávajú o témach ako pestovanie známosti a užívanie drog a alkoholu, s väčšou pravdepodobnosťou pomôžu svojim deťom vyrásť bez toho, aby užívali drogy.“
Sebapoškodzovanie medzi mladými
„Británia má najvyšší pomer zaznamenaných prípadov sebapoškodzovania v Európe,“ hovorí sa v londýnskych novinách The Times. Každý rok britská pohotovostná služba rieši 150 000 prípadov, v ktorých si ľudia schválne ublížili, napríklad sa porezali. Tento problém je najbežnejší u mladých. „Hoci mladé ženy, ktoré si ubližujú, počtom prevyšujú mladých mužov v pomere sedem k jednému, od 80. rokov 20. storočia sa zaznamenané prípady u mužov zdvojnásobili,“ uvádza sa v novinách The Times. Zdá sa, že títo ľudia si ubližujú preto, že je to pre nich „spôsob, ako sa vyrovnať s citovou bolesťou alebo ako reagovať na emocionálnu necitlivosť“. Podľa Andrewa McCullocha z Nadácie duševného zdravia čísla „môžu byť dôkazom rastúcich problémov, ktorým naši mladí čelia, alebo rastúcej neschopnosti reagovať na tieto problémy“.