LAHATSORATSY FIANARA 38
Nareo Tanora, Fiaina Manao Akory ro Teanareo Hanana?
“Hiaro anao ty fahaiza mandiniky.”—OHAB. 2:11.
HIRA 135 Miangavy Anao i Jehovah hoe: “Hendre, Anaka”
HO HITANAO ATOa
1. Ino ty raha sarotsy natrehini-Joasy, Ozia, noho Josia?
ALAO sary an’eritseritsy hoe mbo kelikely iha le fa lasa mpanjakani-vahoaki-Ndranahary! Hanao akory ty hampiasanao ty herinao noho ty fahefànao? Miresaky mikasiky tanora maromaro nilasa mpanjaka ta Joda tao ty Baiboly. Vo 7 tao, ohatsy, Joasy le fa nimpanjaka. Ozia koa tamy ie 16 tao, le Josia tamy ie 8 tao. Azo antoky aloha fa tsy nimora raha zay! Fe ndre zay le nanampy an-drozy Jehovah noho ty olo hafa ka nimaro ty raha soa nivitan-drozy.
2. Manino tsika ro tokony handiniky ty ohatsini-Joasy, Ozia, noho Josia?
2 Tsy mpanjaka na mpanjakavavy tsika, fe maro ty raha azontsika ianara baka amy Joasy, Ozia, noho Josia. Nanao raha soa rozy, fe nisy fotoa koa rozy nandramby fanapahan-kevitsy raty. Lafa mandiniky ty ohatsin-drozy tsika le ho haintsika hoe manino tsika ro mila mahay mifily nama, miambany avao, noho mila ani-Jehovah.
MAHAIZA MIFILY NAMA
Afaky manahaky ani-Joasy tsika ka mijanjy ty torohevitsini-nama soa (Fehintsoratsy 3, 7)c
3. Nanao akory Joasy Mpanjaka lafa nampianarini-Joiada Mpisorobe?
3 Mahaiza manapa-kevitsy manahaky ani-Joasy. Mbo nikely Joasy le fa nimaty babany. Joiada Mpisorobe ro niteza azy, le nampianariny mikasiky ani-Jehovah ie. Tena nihendry Joasy satria nijanjininy ze torohevitsy nameani-Joiada azy. Vokatsini-raha zay, le nanapa-kevitsy hanompo ani-Jehovah Joasy sady nanampy olo hanompo ani-Jehovah koa. Namboarini-Joasy mihintsy aza tempolini-Jehovah iny.—2 Tan. 24:1, 2, 4, 13, 14.
4. Ino ty soa ho azontsika laha tea noho manoriky ty fitsipikini-Jehovah tsika? (Ohabolana 2:1, 10-12)
4 Laha misy olo mampianatsy anao ho tea ani-Jehovah noho hiay mifanaraky amy fitsipikiny, le mahazo fanomeza lafovily iha. (Vakio Ohabolana 2:1, 10-12.) Maro ty raha azoni-ray aman-dreninao atao mba hampiofana anao. Henteo moa hoe akory ty nanampeani-babany ani-ranabavy Katya mba hahay hanapa-kevitsy. Sanandro, lafa manatitsy azy an-dakilasy any babany, le niresahiny aminy ty teny vakina amy andro iny. Hoy Katya: “Nanampy ahy hahavita hiatriky raha sarotsy amy andro iny ty resadresaky nataonay.” Fe manao akory laha atao raha maneritery ty fahitanao ty fitsipiky baka amy Baiboly ao ameani-ray aman-dreninao anao? Ino ty hanampy anao hanoriky ty safàn-drozy? Nivola ranabavy raiky atao hoe Anastasia zay fa nanoka fotoa ty ray aman-dreniny mba hanazavà aminy hoe manino rozy ro mametraky ty fitsipiky sisany. Hoy ty asany: “Nanampy ahy hahay raha zay hoe tsy natao hamehifeheza ahy fitsipiky rey fa hiarova ahy, satria tea ahy rozy.”
5. Ino ty vokatsini-raha ataonao amy ray aman-dreninao noho Jehovah? (Ohabolana 22:6; 23:15, 24, 25)
5 Ho falifaly ty ray aman-dreninao laha orihinao ty torohevitsy amean-drozy baka amy Baiboly ao. Fa ty vatan-draha, le ho falifaly Ndranahary ka vomaiky iha hifandramby soa aminy. (Vakio Ohabolana 22:6; 23:15, 24, 25.) Tsy hitanao baka amy zay va hoe tena soa laha manahaky ty raha nataoni-Joasy tamy mbo nikely iny iha?
6. Lafa nimaty Joiada, torohevitsin’ia ro nijanjinini-Joasy, le nanao akory ty vokany? (2 Tantara 24:17, 18)
6 Mandrambesa fianara baka amy fanapahan-kevitsy raty nataoni-Joasy. Lafa nimaty Joiada, le niaraky tamy naman-draty Joasy. (Vakio 2 Tantara 24:17, 18.) Nijanjy ty torohevitsini-andriana tsy tea ani-Jehovah ta Joda ao rey ie. Azo antoky fa haneky koa iha hoe tokony ho nanalavitsy an-drozy Joasy satria nanao raha raty rozy. (Ohab. 1:10) Fe tsy zay ty nataony. Vomaiky aza ie nijanjy ty torohevitsy raty namean-drozy. Lafa niezaky nananatsy azy amy zay Zakaria rahalahiny, le nivonoany. (2 Tan. 24:20, 21; Mat. 23:35) Tena mampalahelo! Mpanjaka soa Joasy tamy voalohany, fe mampalahelo fa lasa mpivadi-pinoa noho mpamono olo ie. Farany nivonoani-mpanompony rey ie. (2 Tan. 24:22-25) Tsy ho nanao ho zay ty fiainany laha nijanjy ani-Jehovah avao ie sady nijanjy an’olo tea ani-Jehovah rey! Ino ty ianaranao baka amy tantara io?
7. Olo manao akory ro tokony hataonao nama? (Henteo koa sary io.)
7 Toy misy raha raiky ianarantsika baka amy fanapahan-kevitsy raty nataoni-Joasy iny: Ze olo hanampy antsika hanao raha soa avao ro tokony hataontsika nama, zany hoe olo tea ani-Jehovah sady maniry hampifalifaly azy. Afaky minama aminy avao tsika ndre fa be tao aza ie na mbo zaintsika. Tiarovo fa nizaini-Joiada lavitsy Joasy, fe nimpinama rozy. Eritsereto zao lafa mandiniky ty namanao iha: ‘Manampy ahy hatòky ani-Jehovah va rozy? Mampirisiky ahy hiay mifanaraky amy fitsipiki-Ndranahary va rozy? Miresaky mikasiky ani-Jehovah noho ty fahamarinany lafovily va rozy? Manaja ty fitsipiki-Ndranahary va rozy? Ze raha teako ho rè avao va ro volanin-drozy amiko sa miezaky manity ahy rozy lafa somary mivio lala aho?’ (Ohab. 27:5, 6, 17) Laha avanta zany, le zao: Laha tsy tea ani-Jehovah ty namanao, le tsy tokony hinama amin-drozy iha. Fe laha tea ani-Jehovah rozy, le hanampy anao avao!—Ohab. 13:20.
8. Ino ty raha mila eritseretintsika laha tsika mampiasa tranonkala fifandrambesa?
8 Lasa afaky mifandramby amy nama noho fianakavia tsika lafa mampiasa tranonkala fifandrambesa. Fe misy olo sisany mampiasa ani-raha io mba hizesteva, hipiblieva sary noho video mba hampisehoa ty raha niviliny na nivitany. Laha mampiasa tranonkala fifandrambesa iha, le eritsereto zao: ‘Tsy no ta hirengirengy amin’olo aho? Ta hizara raha mampahery olo va aho lafa mametraky raha ao sa teako hidera ahy ty olo? Engako hisy vokany amy ty eritseritsiko, ty raha volaniko, noho ty raha ataoko va ty hevitsin’olo mampiasa ani-tranonkala rey?’ Zao ty soso-kevitsy niresahini-rahalahy Nathan Knorr, anisani-Filan-kevi-pitantana taloha: “Ka manao ze hampifalifaly olo. Tsy hahavita hampifaly olo zao iha. Jehovah ro ampifaleo, le ho falifaly koa ze olo tea ani-Jehovah.”
MIEZAHA HIAMBANY AVAO
9. Nampeani-Jehovah hanao ino Ozia? (2 Tantara 26:1-5)
9 Mahaiza manapa-kevitsy manahaky ani-Ozia. Niambany Ozia Mpanjaka tamin’ie mbo nitanora. Nianatsy ‘hatahotsy ani-Ndranahary marina iny’ ie. Nimaty ie lafa ni-68 tao, le nitahini-Jehovah avao ie tamy ankamaroani-andro niainany. (Vakio 2 Tantara 26:1-5.) Nandresy firenena maro anisani-fahavalon-drozy Ozia sady nataony ze hahavy ani-Jerosalema ho voaro soa. (2 Tan. 26:6-15) Azo antoky fa tena nankasitrahani-Ozia ze raha iaby natao-Ndranahary mba hanampea azy.—Mpito. 3:12, 13.
10. Ino ty raha nahazo ani-Ozia?
10 Mandrambesa fianara baka amy fanapahan-kevitsy raty nataoni-Ozia. Fa nahazatsy ani-Ozia Mpanjaka avao bakany zay hoe ie ro manome torohevitsy olo. Mety zay vasa ro nahavy azy hieritseritsy hoe afaky manao ze teany hatao ie. Ndraiky andro, le nanapa-kevitsy hilitsy amy tempolini-Jehovah tao Ozia sady nientinenty mba handoro emboky manitsy tamy alitara teo, kanefa tsy azoni-mpanjaka atao raha zay. (2 Tan. 26:16-18) Fa nampitandrina mafy Azaria Mpisorobe, fe vomaiky ie nasiaky biby. Mampalahelo fa tsy nivitani-Ozia ty hoe tsy hivaliky amy Jehovah avao, farany ie nisazini-Jehovah ka nanjary boka. (2 Tan. 26:19-21) Laha niambany avao ie zay, le ho nisoasoa ty fiainany!
Tsy tokony hirengirengy amy ty raha nataontsika tsika, fa tokony hanome voninahitsy ani-Jehovah lafa misy raha vitantsika (Fehintsoratsy 11)d
11. Ino ty hanampy antsika hiambany avao? (Henteo koa sary io.)
11 Lafa nahery Ozia, le nihalinony hoe Jehovah ro nahavy azy hahery. Tsy nankasitrahany koa ze raha soa iaby fa nataoni-Jehovah taminy. Ino ty fianara ho antsika? Tokony ho tiarovintsika hoe baka amy Jehovah ty raha soa iaby ananantsika, ndre ty raha soa ananantsika manoka zay ndre ty tombotsoa amy fandaminany eo. Aleo manome voninahitsy ani-Jehovah amy raha iaby vitantsika, tozay hirengirengy.b (1 Kor. 4:7) Tokony miambany tsika le hieky hoe tsy lavorary ka mila anary. Ho zao ty nivolanini-rahalahy 60 tao zay: “Niezaky aho mba tsy ho kivy na ho meloky lafa misy olo mivola amiko hoe nanao raha tsy mety aho. Nanao fahadisoa avao aho tamy mbo nikely. Lafa nanary amy zay aho, le miezaky tsy mampimpoly ani-raha iny sady miezaky manao ze vitako ho ani-Jehovah.” Laha tsika zany matahotsy ani-Jehovah noho miezaky miambany avao, le azo antoky hoe tena hahatiaro sambatsy tsika.—Ohab. 22:4.
MILÀ ANI-JEHOVAH AVAO
12. Ino ty nataoni-Josia mba hilà ani-Jehovah tamin’ie mbo nikely? (2 Tantara 34:1-3)
12 Mahaiza manapa-kevitsy manahaky ani-Josia. Mbo nitanora Josia lafa nanomboky nila ani-Jehovah. Tea nianatsy mikasiky ani-Jehovah noho nanao ty sitrapony ie. Fe tsy nimora tamy mpanjaka tanora io ty nanao ani-zay. Maro ty olo nanompo ndranahary diso ka nila nisiky herim-po Josia mba hampimpolia ty fivavaha marina. Le zay mihintsy ty nataony! Mbo tsy niampy 20 tao Josia, le fa nanomboky nangalaky ty fivavahan-diso tamy firenena io teo.—Vakio 2 Tantara 34:1-3.
13. Hanao akory ty fiainanao lafa iha manokam-bata ho ani-Jehovah?
13 Ndre mbo kely aza iha, le afaky manahaky ani-Josia ka mianatsy hahay soa mikasiky ani-Jehovah noho ty toetsiny. Laha manao ani-zay iha, le ho voatosiky hanokam-bata ho azy. Hanao akory ty fiainanao lafa iha manokam-bata? Natao batisa, ohatsy, Luke tamy ie 14 tao, le zao ty nivolaniny tamy andro nanokanany ty vatany ho ani-Jehovah iny: “Manomboky zao, le ty fanompoa ani-Jehovah ro hataoko voaloha lista amy fiainako sady hiezaky hanao ze mampifalifaly azy avao aho.” (Mar. 12:30) Tena ho soasoa ty fiainanao laha manao manahaky ani-Luke iha!
14. Akory ty nataoni-tanora sisany mba hanahafa ani-Josia Mpanjaka? Manomeza ohatsy.
14 Ino ty sisany amy raha sarotsy mety hatrehini-tanora mpanomponi-Jehovah? Vo 12 tao, ohatsy, Johan tamy ie natao batisa. Nivola ie fa niezaky nitao azy hitroky karaza sigara elektroniky rezay mpiaraky mianatsy aminy rey. Ino ty nanampy ani-Johan tsy ho resy? Nitiaroviny avao hoe mety hanimba ty fahasalamany ty sigara elektroniky sady hanimba ty fifandrambesany amy Jehovah. Ty ani-Rachel koa, 14 tao ie le fa natao batisa. Nihazavaniny hoe ino ty nanampy azy hahavita hiatriky ty sarotsy nahazo azy tan-dakilasy any. Hoy ty asany: “Iezahako ampifandrambesy amy ty raha volanini-Baiboly noho Jehovah ty raha hitako. Lafa mianatsy tantara, ohatsy, zahay le mahatiaro tantara amy Baiboly ao na faminania aho. Na lafa zaho miresaky amin’olo an-dakilasy any, le mieritseritsy andinin-teny raiky azoko zarà aminy.” Mety tsy hitovy amy ty raha natrehini-Josia Mpanjaka ty raha atrehinao, fe ndre zay le afaky ho hendry noho tsy hivaliky manahaky azy iha. Arakaraky ty iatrehanao raha sarotsy amy iha tanora zao ro hahavy anao ho parè hiatriky raha sarotsy hafa lafa afarafara ao.
15. Ino ty nanampy ani-Josia tsy hivaliky amy Jehovah? (2 Tantara 34:14, 18-21)
15 Lafa nibè Josia Mpanjaka, le nihavaoziny ndraiky tempoly iny. Tamy fotoa nanaova ani-asa io ro nihita ‘ty boky misy ty Lalànani-Jehovah, azy namea tamy alalani-Mosesy iny.’ Lafa nireni-mpanjaka ty raha volanini-raha iny, le nanao raha malaky ie ka nanoriky ze raha niresahy tao. (Vakio 2 Tantara 34:14, 18-21.) Tea mamaky Baiboly tsy tampaky va iha? Mety fa miezaky mamaky sanandro vasa iha, fe azonao tavy va raha zay? Asianao mariky va ze andinin-teny hitanao hoe afaky manampy anao manoka? Nivola Luke, azy niresahintsika taloha teny iny hoe nisoratiny tamy karnè ze hevitsy mahakinto nihitany. Manao raha manahaky ani-zay va iha mba hanampy anao hahatiaro andinin-teny na hevitsy tena teanao? Arakaraky ty ahaizanao Baiboly noho itiavanao ani-raha io, le vomaiky iha ta hanompo ani-Jehovah. Ho voatosiky hanao raha mifanaraky amy Safà-Ndranahary koa iha, manahaky ani-Josia Mpanjaka.
16. Manino Josia ro nanao fahadisoa bevata, le ino ty fianara ho antsika?
16 Mandrambesa fianara baka amy fanapahan-kevitsy raty nataoni-Josia. Lafa ni-39 tao teo ho eo Josia, le nanao hadisoa nitariky ho amy fahafatesany. Natoky tena ie fa tsy mba nila ty tari-dalani-Jehovah. (2 Tan. 35:20-25) Ino ty fianara ho antsika? Ndre firy tao ndre firy tao tsika na fa ela ty nianarantsika Baiboly, le tokony hila ani-Jehovah avao tsika. Tafilitsy amy raha zay ty hoe mivavaky tsy tampaky mba hahazo ty tari-dalany, mianatsy ty Safàny, noho mijanjy ty torohevitsini-Kristiana matotsy. Tsy hahavita hanao fahadisoa bevata tsika laha manao ani-zay sady tena ho sambatsy.—Jak. 1:25.
AFAKY HO SAMBATSY NAREO TANORA
17. Ino ty raha bevata nianarantsika baka amy tantarani-mpanjaka telo ta Joda ao rey?
17 Maro ty raha soasoa azonao atao lafa iha tanora. Hita baka amy tantarani-Joasy, Ozia, noho Josia fa afaky mandramby fanapahan-kevitsy soa noho mampifalifaly ani-Jehovah ty tanora. Marina aloha fa nanao fahadisoa nahavy an-drozy ho voan-doza tanora reo. Fe laha manahaky ty raha soa nataon-drozy iha sady manalavitsy ty fahadisoan-drozy, le ho sambatsy.
Nifandramby soa tamy Jehovah Davida tamy ie mbo nitanora. Nahazo hatò tamy Ndranahary ie ka lasa nifalifaly amy fiaina (Fehintsoratsy 18)
18. Ino ty ohatsy amy Soratsy Masy ao mampiseho hoe afaky ho sambatsy iha? (Henteo koa sary io.)
18 Ahità tantarani-tanora hafa nifandramby soa tamy Jehovah, nahazo hatò aminy, sady nana fiaina mahafa-po ty amy Baiboly ao. Raiky amy zay Davida. Mbo nikely, ohatsy, Davida le fa nifily hanompo ani-Jehovah ka lasa mpanjaka tsy nivaliky ie tafara atoy. Marina aloha fa nisy fotoa Davida nanao hadisoa, fe ndre zay le nahazo hatò tamy Ndranahary ie amy ankapobeny. (1 Mpanj. 3:6; 9:4, 5; 14:8) Lafa mianatsy mikasiky ani-Davida iha, le ho voatosiky hanompo ani-Jehovah noho tsy hivaliky aminy. Na azonao atao koa ty mianatsy mikasiky ty modelini-Marka na Timoty. Nanomboky nanompo ani-Jehovah rozy tamy rozy mbo nitanora, le tsy nivaliky taminy mihintsy. Nahazo hatò tamy Ndranahary avao rozy ka nahatiaro sambatsy.
19. Fiaina manao akory ro ho azonao?
19 Mianky amy ze fomba ampiasanao ty fiainanao henanizao avao ty hoavinao. Laha matoky ani-Jehovah iha fa tsy miantehitsy amy fahaizanao, le hampeany iha mba hahay hanapa-kevitsy. (Ohab. 20:24) Afaky ho sambatsy noho hana fiaina mahafa-po iha. Tiarovo fa lafovily amy Jehovah ty raha ataonao ho azy. Ampiasao hanompoa ani-Jehovah, azy Babantsika be fitiava iny zany ty fiainanao. Tsy misy raha soa mandilatsy ani-zay.
HIRA 144 Banjino Ilay Lokanao!
a Haini-Jehovah fa tsy mora aminareo tanora kindraiky ty hanao raha mahity noho hinama aminy avao. Ino ty hanampy anareo hahay hanapa-kevitsy ka hampifalifaly ani-Babanareo an-danitsy any iny? Handiniky tantarani-mpamaraky telo nilasa mpanjaka ta Joda ao tsika. Henteo hoe ino ty azonao ianara baka amy fanapahan-kevitsy nataon-drozy.
b Henteo ty efajoro hoe “Tandremo Sao Lasa Mody Manetry Tena Nefa Hay Mirehareha” amy lahatsoratsy hoe “Tena Ratsy ve Ilay hoe Be Mpitia ao Amin’ny Internet?”, amy jw.org ao.
c SARY: Ranabavy matotsy manome torohevitsy soa ho ani-ranabavy raiky tanora.
d SARY: Ranabavy raiky atao fanadikadina amy fivoriambe. Miantehitsy amy Jehovah ie sady manome voninahitsy azy lafa nivita anjara iny.