1924—Zato Tao Lasa Zay
Hoy ty Gazetya Zanviè 1924: “Tena mety laha amy voalohandohan’ny tao toy ty anakin’ny Tompo vita batisa iaby ... ro mila fomba mba hampitomboa ty fanompoany an’i Jehovah.” Nanoriky an’ny fampirisiha io ty Mpianatsy Baiboly tamy tao io, ka niezaky ho be herim-po rozy sady nila fomba hafa mba hitoria.
NAMPIASA RADIO
Niasa tanatin’ny tao raiky mahery rahalahy tamy Betela ao rey mba hanamboara ty radio WBBR, ta Staten Island, a New York any. Nidiovin-drozy tse pilasy hasia an’ny radio iny, bakeo rozy namboatsy trano bevata mba hipetrahan’ny mpiasa rey. Namboatsy efitsy hafa koa rozy mba hatao studio noho hasia ty fitaovan’ny radio iny. Lafa nivita zay, le nanomboky namory ze fitaova nilà amy radio iny rahalahy rey. Fe tsy nimora ty nanao ani-zay.
Tsy nimora tamy rahalahy rey ty hametaky anteny amy pilasy hisy an’ny radio iny. Nirefy 91 metra anteny iny, kanefa mbo nila nahanto tanelanelan’ny hazo roe mirefy 61 metra ty halavany. Tsy nety tse andrana voalohany nataon-drozy iny. Fe natoky an’i Jehovah rahalahy rey, farany nivitan-drozy soa avao raha iny. Hoy Calvin Prosser, anisan’ny rahalahy niasa tamy fanamboara an’ny radio iny: “Laha nety fametaha anteny nataonay voalohany iny, le ho nizesta zahay, ka ho nanao ho zao hoe: ‘Nivitantsika avao raha iny!’” Fe tsy zay ty nataon’ny rahalahy rey. Jehovah ro namean-drozy voninahitsy satria nanampy an-drozy. Fe mbo nisy raha sarotsy hafa koa natrehin-drozy.
Fanangana ty raiky amy antenin’ny radio WBBR
Tsy vitan’ny hoe fitaova vaovao ty radio tamy zay fa mbo nisarotsy koa ty nivily ty fitaova nilà mba hampandehana azy. Fe nisy olo nana fitaova narìny mbeny, le nampiasa an’ny raha iny rahalahy rey. Tsy nivily mikrô rozy fa nampiasa mikrô raiky tamy telefony tsotra zay. Ndraiky haly amy zay, tamy volana Fevriè, le nanapa-kevitsy rahalahy rey fa hatao testa radio iny tamy fitaova tsotsotra nataon-drozy rey. Nila fandahara rozy mba halefa tamy radio iny, farany nihira ty hiran’ny Fanjakà iny rozy. Nampihehy hoy Rahalahy Ernest Lowe ty raha niseho tamy zay. Lafa nihira rahalahy rey, le nahazo kaiky an-telefony baka amy Rutherford Mpitsarab rozy. Reny tamy radiony ta Brooklyn any ty hiran’ny rahalahy rey, tokotokony 25 kilometra eo.
Hoy Rahalahy Rutherford: “Ajanono any hiranareo zao fa mamparary sofy. Atao raha mikorakoraky io nareo!” Nimenatsy rahalahy rey, farany najanon-drozy malaky raha iny. Fe nihain-drozy hoe nandeha radio iny, ka parè handefa fandahara voalohany amy radio iny rozy.
Tamy 24 Fevriè 1924, nandefa ty fandahara voalohany tamy radio iny rahalahy rey. Nivola Rahalahy Rutherford tamy fandahara iny fa natoka hampiasà mba ho “tombotsoan’ny fanjakàn’ny Mesia” radio io. Nivola ie hoe natao “hanampea ty olo iaby hahazo ty fahamarina amy Baiboly ao noho hahay soa an’ny vanim-potoa iainantsika zao” ty antony nanamboara an’ny radio iny.
Ankavia: Rahalahy Rutherford tamy studio voalohany iny ao
Ankavana: Fitaova nampiasà tamy radio tao
Nilamy soa fandahara voalohany iny. Nampiasa an’ny radio io ty vahoakin’i Jehovah tanatin’ny 33 tao mba handefasa fandahara.
TSY NATAHOTSY NANAMELOKY TY MPITARIKY FIVAVAHA
Tamy Ziè 1924, le nanao fivoriambe ta Columbus, a Ohio any, ty Mpianatsy Baiboly. Nisy Mpianatsy Baiboly baka amy tany maro niavy, le naharè lahateny tamy fivolana arabo, anglè, fransè, aleman, grika, hongroà, italiein, litoaniein, polonè, russe, fivolan’olo baka a Skandinavỳ any, noho ukrainien. Nalefa tamy radio ty ampahany tamy fandahara iny. Nifampiresaky tamy mpanao gazety tan-tanà eo koa rahalahy rey mba hampiboaky lahatsoratsy mikasiky an’ny fivoriambe iny sanandro.
Fivoriambe ta Columbus, a Ohio any, tamy 1924
Tamy Kamisy 24 Ziè, le nisy rahalahy noho anabavy 5 000 mahery nandeha nitory tamy tanà nanaova an’ny fivoriambe iny. Nahavoapetraky boky 30 000 mahery rozy, le nanomboky fampianara Baiboly an’arivony. Nikaihin’ny Tilikambo Fiambena hoe “fotoa tena nahafaly tamy fivoriambe”, andro io.
Nisy raha niavaky tamy Zoma 25 Ziè, tamy fivoriambe iny. Nanao lahateny raiky zay Rahalahy Rutherford, le namaky taratasy raiky nanameloky ty mpitariky fivavaha ie. Tena nafana fo ie lafa namaky an’ny taratasy io. Nivola ie fa nisaka ty olo tsy hianatsy mikasiky ty Fanjakà-Ndranahary ty mpanao politiky, ty mpitariky fivavaha, noho ty mpandraharaha, kanefa Fanjakà io ro hampiasà-Ndranahary mba hitahia ty olombelo. Nivola koa ie fa tena tsy nety ty raha nataon’ny lahilahy reo satria nanoha ty Fikambanam-pirenena rozy, sady nanambara hoe io ro solontenan’ny Fanjakà-Ndranahary an-tany eto. Tsy maintsy nila nana herim-po ty Mpianatsy Baiboly mba hitoria an’ny hafatsy io.
Namintina ty vokatsin’ny fivoriambe iny ty Tilikambo Fiambena, le zao ty nivolaniny: “Nanatanjaky ty finoan’ny maramila kelin’ny Tompo rey, fivoriambe ta Columbus ao iny. Nanome hery an-drozy raha iny, mba tsy hatahotsy hitory ndre eo aza ty fanohera na fangorohoroa ataon’ny fahavalo.” Anisan’ny nanatriky an’ny fivoriambe iny Leo Claus, le hoy ty asany: “Tena tsy nilininay ty hitory an’ny hafatsy iny tamy faritaninay teny, lafa nivita fivoriambe iny.”
Taratasy mivalo hoe Voampanga Ireo Mpitondra Fivavahana
Tamy Oktobra, le nanomboky nizara ty taratasy mivalo hoe Voampanga Ireo Mpitondra Fivavahana, ty Mpianatsy Baiboly. Mbo azy taratasy nivakin’ny Rahalahy Rutherford iny io. Natao printy raha iny le an-tapitrisany ty nizarà. Baka nizara an’ny taratasy mivalo io tamy tanà raiky kelikely a Oklahoma, a Etazinỳ any Frank Johnson tamy zay, le voatery nandiny 20 minity teo ie mba hifankahitany amy rahalahy noho anabavy rey. Tsy afaky nitsanga tan-dala teo ie satria tsy nitean’ny lahilahy tan-tanà teo rey raha nitorìny iny, ka nilàn-drozy mbaombao ie. Farany nanapa-kevitsy Rahalahy Johnson hoe hivony tamy lagilizy narìny teo zay. Tsy nisy olo tanatin’ny fiangona iny tao, farany nametrahany tamy taratasy mivalo iny tanatin’ny Baibolin’ny pasitera iny tao noho tamy sezy rey teny. Nataony malakilaky raha iny. Hitany hoe mbo tsy avy rahalahy noho anabavy rey, farany nilitsy tamy lagilizy hafa roe rezay ie, le nitovy tamy raha nataony taloha teo iny ro nataony tao.
Niala tao malaky Frank le nimpoly tamy pilasy nandinisany an’ny rahalahy noho anabavy rey any. Nivony tambalikin’ny famarota esansy zay tao ie le nanenty an’ny lahilahy nila azy rey. Le nandalo mbeo lahilahy rey niondra tomabily, fe tsy nahita azy. Laha vo niala teo rozy, le nalàn’ny mpiara-manompo nitory narìny teo rezay Frank. Nandesin-drozy amy tomabily ie, le niala teo rozy iaby.
Hoy ty raiky amy rahalahy rey: “Lafa niala an’ny tanà iny zahay, le nandalo mbamy lagilizy telo rey mbeo. Nisy olo 50 eo nitsanga tam-baravaran’ny fiangona rey teo. Nisy tamin’olo rey namaky an’ny taratasy mivalo iny, le ty sisany nitanjaky an’ny raha iny mba ho hitan’ny pasiteran-drozy iny. Tamy fotoa mampidi-doza iny mihintsy zahay ro niala! Nisaotsy an’i Jehovah Ndranaharintsika iny zahay satria niaro anay ie sady nampeany zahay ka nahavita nitory kanefa tsy niazon’ny fahavalo rey.”
TENA NAZOTO NITORY TY MPIANATSY BAIBOLY TAN-TANY HAFA ANY
Józef Krett
Nafana fo nanahaky an-drozy koa ty Mpianatsy Baiboly tan-tany hafa tany. Nitory tamy lahilahy baka a Pologne any zay Rahalahy Józef Krett, ta avaratsin’i Fransy tany. Mpihaly sarabò ambany tany any ty asan’ny lahilahy io. Nivoatendry hanao ty lahateny hoe “Kely Sisa le Hovelomy ty Maty”, Rahalahy Krett. Nizara fanasà tamin’olo mban-tanà eny rahalahy noho anabavy rey, fe niraràn’ny mompera zay ty mpivavaky aminy ao mba tsy hanatriky an’ny lahateny io. Fe tsy nivita ty olo. Nisy 5 000 mahery ty olo nanatriky an’ny lahateny iny, le niavy koa mompera iny! Nivolanin’ny Rahalahy Krett mompera iny mba hiaro ty finoany, fe tsy nety ie. Lafa nivita lahateny iny, le namean’ny Rahalahy Krett an’ny olo rey ze boky noho bokikely taminy tany satria hitany hoe tena ta hahay misimisy mikasiky ty Safà-Ndranahary rozy.—Amosa 8:11.
Claude Brown
Nandeha tan’Afriky tany Rahalahy Claude Brown mba hitory ty vaovao soa tamy tanà kaihy hoe Ghana amy zao. Nanao lahateny maro noho nizara boky noho gazety ie, ka tsiela avao le nimaro ty olo naharè ty fahamarina tamy tanà io tao. Nanatriky ty raiky tamy lahatenin’ny Rahalahy Brown rey John Blankson. Nianatsy John io mba ho lasa mpamarotsy fanafody. Laha vo naharè an’ny lahateny iny ie, le nieky hoe nahita ty fahamarina. “Nifalifaly biby aho”, hoasan’i John, “ka niresahiko tamin’olo maro tan-dakilasy tany raha iny.”
John Blankson
Fa nianaran’i John fa tsy mampianatsy mikasiky Trinite ty Baiboly. Farany nandeha tamy fiangona anglikany zay tany ie ndraiky andro, mba hanontany an’ny mompera iny mikasiky ani-zay. Nimeloky mompera iny sady nitabataba hoe: “Tsy Kristiana iha. Mandehana any Devoly tỳ!”
Lafa tan-trano any John le nanoratsy taratasy ho an’ny mompera iny, le nasàny ie mba hialy hevitsy mikasiky Trinite rozy amason’olo maro eo. Namaly mompera iny le nivolaniny John mba handeha an-dakilasin-drozy any, amy mpampianatsy an-drozy any. Nanontany azy mpampianatsy iny laha nanoratsy taratasy tamy mompera iny vatany ie.
“Nanoratsy aho ramose”, hoy John.
Nivola tamy John mpampianatsy iny mba handefa taratasy fialan-tsiny amy mompera iny. Farany nanoratsy John hoe:
“Nahoda, nivola tamiko ramosenay hoe mila manoratsy taratasy aminao aho mba hiala tsiny aminao. Fe parè hanao ani-zay aho laha mieky iha hoe mampianatsy raha diso.”
Nitseriky biby mpampianatsy iny ka nanontany hoe: “Blankson e, io koahy ty raha teanao hosoraty?”
Namaly John hoe: “Eka, Ramose. Fa ie io.”
Hoy mpampianatsy iny: “Tsy afaky hianatsy ato sasy iha laha mbo manahaky ani-zao ty fomba firesakinao amy mompera io. Tsy hainao moa fa manoha azy ty fanjakà?”
“Kanao ramose, ... laha misy leson ameanao anay, fe misy raha sisany tsy azonay, tsy afaky manontany zany zahay?”
“Mahazo manontany nareo”, hoy mpampianatsy iny.
“Ka zay anè ramose nataoko io. Nampianatsy Baiboly anay lahilahy io le nametraky fanontanea taminy aho. Laha tsy afaky mamaly an’ny fanontaneako iny ie, ino zany ty antony hanoratako fialan-tsiny aminy?”
Tsy niroasy Blankson sady tsy nanoratsy taratasy fialan-tsiny.
FA TSY LININ’NY MPIANATSY BAIBOLY TY HANAO RAHA MARO AMY FANOMPOA AN’I JEHOVAH
Ho zao ty nivolanin’ny Tilikambo Fiambena mikasiky ty asa natao tamy tao iny: “Tena afaky mivola manahaky an’i Davida tsika hoe: ‘Hameanao hery handesy mialy aho.’ (Salamo 18:39) Tena nampahery antsika tao iny, satria nihitantsika hoe akory ty fomba nanampean’i Jehovah antsika tamy fanompoa azy ... Tena nazoto nitory ty vaovao soa ty mpanompony tsy mivaliky.”
Tamy faramparan’ny tao iny, le nieritseritsy hamboatsy radio hafa rahalahy rey. Naory tanilan’i Chicago, a Etazinỳ any radio raiky io. Nikaihy hoe SAFÀ radio vaovao io. Nampiasa fitaova tena matanjaky rahalahy rey tamy radio raiky toy, ka naharè ty hafatsin’ny Fanjakà iny ndre ty olo nipetraky lavitsy biby, zisiky a Kanadà, avaratsin’i Etazinỳ any.
Tamy tao 1925, le nampean’i Jehovah ty Mpianatsy Baiboly mba hahazo soa ty raha resahin’ny Apokalypsy toko faha-12. Vokatsin’ny fanazavà vaovao io, le nimaro ty olo tsy nanompo an’i Jehovah sasy. Fe nimaro koa ty nifalifaly lafa nahay soa ty raha niseho tan-danitsy any, noho ty vokatsin’ny raha zay tamy vahoaki-Ndranahary an-tany etoy.
a Kaihy hoe Kahiem-pivoria amy Fiaina Noho Fanompoa Kristiana, amy zao.
b Joseph Rutherford ro nitariky tanivon’ny Mpianatsy Baiboly eo. Nisy fotoa ie nimpitsara manoka tamy Fari-piadidiam-pitsarà Fahavalo a Missouri any. Zay ty antony nikaiha azy hoe Rutherford “Mpitsara.”